Creva vlasskych orechov? Fakt nerozumiem, preco si tieto tvoje prispevky aspon neskontrolujes pred zverejnenim.
@emjee Možno vás to prekvapí, ale Inuiti používali technológiu na princípe Gore-Texu už tisícky rokov predtým, než si ju v roku 1969 nechal patentovať Robert W. Gore. Zatiaľ čo moderná veda vyvinula syntetickú membránu, Inuiti využili čistú biológiu.
1. Prírodný Gore-Tex: Črevá morských cicavcov
Základom inuitského nepremokavého oblečenia (tzv. gut-skin parka alebo v jazyku Yup’ik imarninq) boli črevá tuleňov, mrožov alebo veľrýb.
Tento materiál funguje na identickom princípe ako moderné membrány:
* Polopriepustnosť: Črevo je prirodzene uspôsobené tak, aby prepúšťalo živiny a tekutiny v tele, ale zároveň tvorilo bariéru. Keď sa vysušilo a správne spracovalo, vytvorilo membránu s mikroskopickými pórmi.
* Vodeodolnosť: Kvapky vody sú príliš veľké na to, aby prenikli cez póry čreva dovnútra.
* Priedušnosť: Molekuly vodnej pary (pot) sú však dostatočne malé, aby unikli von. Lovec tak zostal v suchu aj pri fyzickej námahe v kajaku, čím sa zabránilo podchladeniu.
2. Technologické spracovanie
Inuiti tento materiál nebrali ako „odpad“, ale ako high-tech surovinu:
* Čistenie a sušenie: Črevá sa vyvrátili, zbavili tuku, nafúkli ako balóny a nechali vyschnúť na mraze. Mrazom vysušené črevá získali bielu, priesvitnú farbu (tzv. „winter-bleached“ gut).
* Šitie (Inteligentný spoj): Na zošívanie používali šľachy (sinew). Šľacha má unikátnu vlastnosť – keď navlhne, zväčší svoj objem (napučí). Tým dokonale upchala dierky po ihle, takže švy boli stopercentne vodotesné bez akéhokoľvek lepidla.
* Strih: Parky boli navrhnuté tak, aby sa dali v spodnej časti „uzamknúť“ okolo otvoru v kajaku, čím vytvorili s člnom jeden vodotesný celok (predchodca dnešných špriciek).
3. História a porovnanie
| Vlastnosť | Inuitská parka (pred 2500+ rokmi) | Gore-Tex (1970+) |
|---|---|---|
| Materiál | Črevná membrána cicavcov | ePTFE (expandovaný teflón) |
| Priedušnosť | Prirodzené póry v tkanive | 1,4 miliardy pórov na cm^2 |
| Váha | Extrémne ľahká (niekedy len 100g) | Závisí od laminácie |
| Ekológia | 100% biologicky odbúrateľná | Syntetický polymér |
Prečo o tom nevieme viac?
Zatiaľ čo európski moreplavci sa stáročia trápili v ťažkých kabátoch napustených lenným olejom alebo voskom (ktoré boli nepremokavé, ale absolútne nepriedušné – človek sa v nich uvaril vo vlastnom pote), Inuiti mali elegantné a funkčné riešenie. Západný svet túto technológiu „znovuobjavil“ až s príchodom syntetických polymérov v druhej polovici 20. storočia.
Toto vravi AI
Ak bola parka z čriev „technickou bundou“ (hardshell), tak oblečenie z soba karibu (v inuitčine tuktu) bolo tou najdokonalejšou termovrstvou, akú kedy príroda vymyslela.
Dodnes mnohí polárnici tvrdia, že ani najmodernejšie syntetické materiály sa nevyrovnajú kože zo soba v extrémnom mraze. Tu je dôvod, prečo:
1. Prírodné "duté vlákno"
Srsť soba karibu je unikátna svojou štruktúrou. Každý jeden chlp je dutý – obsahuje v sebe mikroskopickú vzduchovú bublinu.
* Izolácia: Vzduch je najlepší izolant. Tisíce dutých chlpov vytvárajú okolo tela hrubú vrstvu nehybného vzduchu, ktorý neprepúšťa telesné teplo von a mráz dnu.
* Nadnášanie: Vďaka týmto vzduchovým komôrkam koža zo soba funguje aj ako plávacia vesta. Ak lovec spadol do vody, srsť ho nadľahčovala.
2. Inteligentné vrstvenie: Srsťou dnu aj von
Inuiti nepoužívali jednu hrubú vrstvu, ale premyslený systém dvoch vrstiev (tzv. atigi a qulittaq):
* Vnútorná vrstva: Nosila sa srsťou k telu. Chlpy jemne masírovali pokožku a zachytávali teplo priamo pri zdroji. Zároveň umožňovali vzduchu cirkulovať, aby sa človek hneď nespotil.
* Vonkajšia vrstva: Nosila sa srsťou von. Táto vrstva odrážala vietor a sneh. Sneh sa na srsti nezachytával, stačilo ho jednoducho oprášiť rukou.
3. "Dýchajúci" strih
Inuiti vedeli, že v Arktíde je najväčším nepriateľom pot. Ak sa spotíte a pot v oblečení zamrzne, zomriete na podchladenie.
* Voľný strih: Ich oblečenie nebolo upnuté. Bolo navrhnuté tak, aby teplý a vlhký vzduch mohol prirodzene unikať cez otvor na krku (tzv. komínový efekt).
* Kapucňa z vlka alebo rosomáka: Na lemovanie kapucní používali srsť rosomáka. Je to jediná kožušina, na ktorej sa neudržiava srieň z ľudského dychu. Keď vydychujete, vlhkosť nenamrzne na kožušine okolo tváre, takže vám tvár neomrzne.
4. Anatomické vychytávky
Inuitské ženy, ktoré oblečenie šili, boli majsterkami anatómie:
* Amauti: Špeciálna parka pre ženy s obrovskou kapucňou/vakom na chrbte. Dieťa v nej nesedelo v kapucni, ale priamo na chrbte matky, koža na kožu. Dieťa tak zdieľalo telesné teplo matky a bolo chránené pred vetrom v "inkubátore" zo sobej kože.
> Zaujímavý fakt: Zatiaľ čo európski prieskumníci (ako Franklinova expedícia) zomierali v Arktíde v ťažkých vlnených kabátoch, ktoré po navlhnutí oťaželi a zamrzli na kosť, Amundsen sa naučil od Inuitov nosiť kože a vďaka tomu úspešne dobyl južný pól.
Creva vlasskych orechov? Fakt nerozumiem, preco si tieto tvoje prispevky aspon neskontrolujes pred zverejnenim.
@emjee Niekedy som v casovej tiesni tak sa mi neda vsetko skontrolovat Sorry
Creva vlasskych orechov? Fakt nerozumiem, preco si tieto tvoje prispevky aspon neskontrolujes pred zverejnenim.