Veĺmi tragické 😢😢😢
Vojna sa preňho skončila až v roku 1974, zatiaľ čo pre všetkých ostatných sa uzavrela už v roku 1945.
V decembri 1944 dostal mladý poručík Hiró Onoda rozkaz a bol vyslaný na malý filipínsky ostrov Lubang. Jeho úlohou bolo viesť partizánsku vojnu v tyle nepriateľa.
Pred odchodom mu veliteľ povedal na rozlúčku: „Vydrž tri až päť rokov. Určite sa po teba vrátime.“
Uplynulo takmer tridsať.
Dňa 2. septembra 1945 Japonsko podpísalo akt kapitulácie. Onoda o tom nevedel — alebo skôr odmietal tomu uveriť. Nad džungľou z lietadiel zhadzovali letáky oznamujúce koniec vojny. Neskôr prišli noviny. Potom sa z reproduktorov ozývali hlasy jeho príbuzných, ktoré ho vyzývali, aby sa vzdal. Vždy dospel k rovnakému záveru: nepriateľská propaganda.
Tak ho to učili v spravodajskej škole — nepriateľ bude šíriť dezinformácie. On len konal podľa toho, na čo bol vycvičený.
Postupne prichádzal o svojich druhov. Jeden sa vzdal už v roku 1950. Druhý bol zabitý v roku 1954. Posledný spolubojovník zahynul v roku 1972 počas prestrelky s políciou. Onoda zostal na ostrove s rozmermi 30 krát 8 kilometrov úplne sám.
Úkryt menil každých päť dní. Živil sa banánmi a kokosmi, občas kradol dobytok miestnym roľníkom — mäso si sušil do zásoby. Zuby si čistil vláknami palmy a pil výlučne prevarenú vodu. Počas tridsiatich rokov dvakrát ťažko prekonal horúčku.
Vo februári 1974 sa v džungli objavil mladý japonský študent Norio Suzuki. Na ostrov prišiel zámerne, s osobným cieľom nájsť Onodu — a podarilo sa mu to za štyri dni. Presvedčiť ho, aby sa vzdal, však nedokázal. Onoda odpovedal stručne: iba na priamy rozkaz svojho veliteľa.
Suzuki sa vrátil do Japonska, vypátral majora Tanigučiho — ten pracoval v kníhkupectve — a spoločne odleteli na Lubang.
Dňa 10. marca 1974 si Taniguči obliekol vojenskú uniformu a prečítal rozkaz: vojna sa skončila, odpor má byť ukončený.
Päťdesiatdvaročný Onoda zasalutoval. A rozplakal sa.
Z džungle vyšiel v roztrhanej, no starostlivo zašitej uniforme. Mal pri sebe plne funkčnú pušku, stovku nábojov, granáty i samurajský meč — všetko v dokonalom stave.
Prezident Filipín Ferdinand Marcos mu udelil milosť.
Keď sa ho japonskí novinári pýtali, na čo myslel počas všetkých tých rokov, Onoda odpovedal stručne: „Na svoju povinnosť.“
Dožil sa ešte štyroch desaťročí. V Japonsku založil školu prežitia pre deti a zomrel v roku 2014 vo veku 91 rokov.
⚠️ Tento príbeh má historicko-dokumentárny charakter a nepredstavuje ospravedlnenie násilia. V období po skončení druhej svetovej vojny viedli činy Hiróa Onodu k obetiam medzi miestnym obyvateľstvom, čo zostáva tragickou súčasťou tejto histórie.
To musel byt idiot
@katkazatka tu len vidno, ze armada len mozgy vymyva. Tento mal v hlave teda riadny prievan.
No i tak ho budu mat poniektori za hrdinu.
🤷♀️
@katkazatka tu len vidno, ze armada len mozgy vymyva. Tento mal v hlave teda riadny prievan.
No i tak ho budu mat poniektori za hrdinu.
🤷♀️
@elanor vojak-guma. Nerozmysla, to je v armade vhodne.
Admirál, ktorý počas 2. sv. vojny zaviedol kamikadze, chcel taktiež takto "hrdinsky" obetovať svoj život za Japonsko, ale keďže bol ženatý, tak mu to nedovolili. Keďže bol z toho hrozne zničený, tak jeho manželka zabila ich deti a potom spáchala samovraždu, aby on mohol položiť život za krajinu... Japonci v tomto inak zmýšľajú, česť je pre nich na prvom mieste a ešte sú vychovávaní k poslušnosti.

To musel byt idiot