Veĺmi tragické 😢😢😢
Vojna sa preňho skončila až v roku 1974, zatiaľ čo pre všetkých ostatných sa uzavrela už v roku 1945.

V decembri 1944 dostal mladý poručík Hiró Onoda rozkaz a bol vyslaný na malý filipínsky ostrov Lubang. Jeho úlohou bolo viesť partizánsku vojnu v tyle nepriateľa.

Pred odchodom mu veliteľ povedal na rozlúčku: „Vydrž tri až päť rokov. Určite sa po teba vrátime.“

Uplynulo takmer tridsať.

Dňa 2. septembra 1945 Japonsko podpísalo akt kapitulácie. Onoda o tom nevedel — alebo skôr odmietal tomu uveriť. Nad džungľou z lietadiel zhadzovali letáky oznamujúce koniec vojny. Neskôr prišli noviny. Potom sa z reproduktorov ozývali hlasy jeho príbuzných, ktoré ho vyzývali, aby sa vzdal. Vždy dospel k rovnakému záveru: nepriateľská propaganda.

Tak ho to učili v spravodajskej škole — nepriateľ bude šíriť dezinformácie. On len konal podľa toho, na čo bol vycvičený.

Postupne prichádzal o svojich druhov. Jeden sa vzdal už v roku 1950. Druhý bol zabitý v roku 1954. Posledný spolubojovník zahynul v roku 1972 počas prestrelky s políciou. Onoda zostal na ostrove s rozmermi 30 krát 8 kilometrov úplne sám.

Úkryt menil každých päť dní. Živil sa banánmi a kokosmi, občas kradol dobytok miestnym roľníkom — mäso si sušil do zásoby. Zuby si čistil vláknami palmy a pil výlučne prevarenú vodu. Počas tridsiatich rokov dvakrát ťažko prekonal horúčku.

Vo februári 1974 sa v džungli objavil mladý japonský študent Norio Suzuki. Na ostrov prišiel zámerne, s osobným cieľom nájsť Onodu — a podarilo sa mu to za štyri dni. Presvedčiť ho, aby sa vzdal, však nedokázal. Onoda odpovedal stručne: iba na priamy rozkaz svojho veliteľa.

Suzuki sa vrátil do Japonska, vypátral majora Tanigučiho — ten pracoval v kníhkupectve — a spoločne odleteli na Lubang.

Dňa 10. marca 1974 si Taniguči obliekol vojenskú uniformu a prečítal rozkaz: vojna sa skončila, odpor má byť ukončený.

Päťdesiatdvaročný Onoda zasalutoval. A rozplakal sa.

Z džungle vyšiel v roztrhanej, no starostlivo zašitej uniforme. Mal pri sebe plne funkčnú pušku, stovku nábojov, granáty i samurajský meč — všetko v dokonalom stave.

Prezident Filipín Ferdinand Marcos mu udelil milosť.

Keď sa ho japonskí novinári pýtali, na čo myslel počas všetkých tých rokov, Onoda odpovedal stručne: „Na svoju povinnosť.“

Dožil sa ešte štyroch desaťročí. V Japonsku založil školu prežitia pre deti a zomrel v roku 2014 vo veku 91 rokov.

⚠️ Tento príbeh má historicko-dokumentárny charakter a nepredstavuje ospravedlnenie násilia. V období po skončení druhej svetovej vojny viedli činy Hiróa Onodu k obetiam medzi miestnym obyvateľstvom, čo zostáva tragickou súčasťou tejto histórie.