Je to nedávno .Vratkými nôžkami sme spoznávali svet, a dospelí sa nám zdali veľkí ako v rozprávke o obroch.Neskôr ,keď sa nám narodil súrodenec ,zdesene sme pozerali na jeho ,,maličkosť,, očami Gulivera.

A prišla puberta , divili sme sa akými zmenami a ako rýchlo sa meníme .Hlas bol iný,niektoré miestečka sa guľatili a chlpatili, niektoré sa vytiahli, a boli sme dospelí.Len ostatní / starí dospelí ako mama a tato/ sa akoby nemenili .

Zdalo sa nám ,že oni nestarnú.Maximálne tatom hlavu zdobila lesklá plešinka,alebo v horšom prípade prehadzovačka a maminy sa zaguľatili aby sme sa mohli vyplakať na ich širokej hrudi bez následkov .

Zrazu sme sa začali guľatiť my,vratké nohy našich detičiek rýchlo rástli a  naše maminy sa scvrkávali a hrbatili.

Tatu,či mamu  sme niektorí odprevadili na poslednej ceste za zvuku ich obĺúbenej husličkovej  pesničky, a zostali sme my, tí najdôležitejší, pre naše deti .

A zostali nám spomienky na detstvo.