Je ráno

Je ráno ,je ráno a nohama stíram rosu na kolejích... spieva nostalgicky Wabi. Je ráno, začalo mi kvapkať z nosa tak som sa vybrala do lekárne, kvapky to spravia a tak či tak si ich musím zaplatiť,zdravotníctvo je síce zadarmo len neviem ako je to myslené. Čosi sa mi síce marí ,že z výplatnej pásky mi už 28 rokov ubúda na zdravotníctvo v nejakej kolonke a nie málo. Je ráno a pri schodoch do lekárne stojí blondínka s papierovou krabičkou a za boha vás nenechá prejsť bez nežného ale dôrazného :,, prispejte na detskú onkológiu,,. Slzy sa mi vytlačia z očí ,sopeľ z nosa, a tých 5 eur na kvapky hádžem do jej papierovej krabičky. Je ráno ,okrem sopľavého nosa mi rómska kapela hrá na žalúdočné steny blúz od hladu. Pred potravinami Vás nepustí do dverí mladík ,mávajúci ako na prvého mája s časopisom, tak mu vkladám do ruky 2 eurá a kupujem si len ochutený tvaroh. Aspoň sa lepšie vcítim do jeho role . Čosi sa mi síce marí ,že z výplatnej pásky mi už 28 rokov ubúda na sociálku v nejakej kolonke a nie málo. Na zástavke autobusu sedí bosá ženička ,nohy fialové od zimy. Tak sa vyzúvam, obujem jej svoje topánky ,aby vedela ako sa zamestnaným fasa chodí po tejto republike a kráčam pomaly k práci. Niečo sa mi síce marí.....ale pohodím len rukou. Zastavím sa na chvíľu a ,že reku sa aspoň pokochám pohľadom na jesenné zažnuté stromy a pripletie sa mi o moje bosé nohy túlavé malé mača a mraučííí ,viac ako tí rómovia .Teda aj tí v mojom bruchu. Vyberám ochutený tvaroh, otváram ho ,obliznem aspoň hliníkový vrchnák a položím moje jedlo pred cicu. Vďačne na mňa zamraučí a pustí sa do jedla. Cítim než som ohnutá k mačke ,že sa nado mnou zamračilo, otáčam sa a tuto ľa mestský policeman sa nado mnou pohupuje v rytme päta ,špica raz dva tri...a búcha do dlane pokutovým bločkom. Platím pokutu za nedovolené kŕmenie túlavých zvierat eurami pripravenými na zaplatenie nájomného. Prichádzam domov , hladná , bosá , je mi zima a hľadám nejakú krabičku ,ktorou od zajtra budem mávať pri nejakom vchode ,kde chodí veľa zamestnaných ľudí čo je u nás za vodou... Je ráno, len či nájdem flek, všetky sú tuším obsadené. Nevadí aj tak na to nemám žalúdok, pohľadám radšej nejakú väčšiu krabicu a nebudem musieť aspoň platiť nájomné. PS: V podchode v centre nášho ,,hlavného,, žije v kumbále určenom pôvodne asi na metly a v zime na posypovú soľ pani a občasne predáva kvety, a drobné ovocie. Včera som tade šla a chcela som si kúpiť od nej jeden gladiol. Pani mi štrbavým úsmevom vraví:,, Panyčka zeberte si šeckých jedenásť, dám Vám ich za sedem,, Vzala som si tri, nechcela som jej povedať, že mám v peňaženke posledné 4 eurá a že napriek tomu, že pracujem sa veľmi hýriť nedá.