VYHLASUJEM SÚŤAŽ o jednu z mojich kníh: napíšte krátky, vtipný text,/ vtipnú príhodu zo života ženy/ a prečo, by ste mali vyhrať práve VY a ja jednu z Vás vyžrebujem/ knihy nájdete u mňa v šope/ súťaž končí o 24 hod
tak u nás momentálne "fičí" opis mojej dcérky pre ňu vtipnej a pre mňa neskutočne trápnej situácie 😀 jej mladší brat totiž asi trénuje za vizážistu s jej kufríkom malovátok... Samozrejme na mne. Nedávno ma celú krásne pomaľoval, keď zazvonil zvonček. Simča utekala otvoriť, lebo čakala kamaráta, ale prekvapením bolo, keď to bol pán z SPP a chcel hovoriť so mnou. Netušiac ako vlastne vyzerám, som teda išla, veď nenechám dcéru napospas cudziemu chlapovi. Ten keď ma zbadal až očervenel od zadržiavaného smiechu ale vydržal a dal prednášku o lacnejšej elektrine. Odmietla som, zdvorilo ho vykopla a utekala pred zrkadlo. S pukačkami vo vlasoch, "počarbaná" na lícach, čele a očiach som bola jednoducho neodolateľná 😀 😀
@qwetinkaq Sutaz. Mozem takto? 🙂 Moje trio proti depke😅 Zabera spolahlivo, na depky panbohzaplat neostava cas😉 Ale dobra knizka vzdy potesi... 🙂 + foto https://www.modrykonik.sk/blog/ask/
Petkove ceciky : Štandardne ako žena na materskej otváram poštárke a kuriérovi s dieťaťom na rukách. Fešný kuriér priniesol dlho očakávaný balík a tak hľadajúc čo najpresnejší obnos peniažkov v peňaženke sa Peťko pustí s ním do reči. ,,Pozri ceciky´´ Kuriér ma obdaril úsmevom. Ale Peťko pokračuje ,, Pozri ceciky´´ Kuriér ,,Noooooooo vidím ´´ a tak Peťko asi aby videl ešte lepšie natiahne tričko nech o nič kuriér nepríde. V tom výbuch smiechu. ( Naštastie podprsenka musím vždy byt ) Medzi tým rozprávam ,, Peťko radšej povec koľko máš rôčkov. A kuriér vraví : Nie nie to je v pohode. Mne to nevadí. 🙂
#sutaz
Keď boli moji synovia ešte malí, ledva začal ten maldší rozprávať, tak ho náš kamarát učil, ako sa volajú pršteky. Samozrejme chlapské srandičky a tak naučil syna, že palec, ukazovák, prostredník ho naučil ako prieskumák, no a prstenník a malíček. Syn pochopil na prvý krát a samozrejme si aj dobre zapamätal. Aso i 3 mesiace na to, na Deň detí, sme išli s nimi na Rozprávkový hrad, kde na začiatku vítal všetky deti pán kráľ a okrem iného aj skúšal čo všetko vedia. deti sa mali hlásiť a on si potom vybral. Až prišla otázka, kto pozná ako sa volajú prsty na ruke no a samozrejme náš Tomáško zdvihol ruku a pán kráľ si ho aj vybral. A tak spustil, ako ho naučil kamarát a keď povedal na prostredný prst prieskumák, ta rodičia detí vybuchli do smiechu, ja som sa asi červenala aj za ušami a chúdence deti nevedeli čo sa deje, že sa spustil taký smiech. No trapas na celý život, ale vždy si na to spomenieme keď príde kamarát s manželkou na návštevu a náhodou je u nás aj náš syn, ktorý sám ma už 3 synov, teda našich vnukov, že ako som sa hanbila, keď zapílil prieskumák. :
Tak usmevnych chvil v zivote je neurekom, len pospominat 🙂 naposledy som sa dobre pobavila v nedelu, priatel bol hrat futbal, len priatelsky zapas, tak sa rozhodca pytal nasich trenerov, ci videli ofsajd, a oni ticho, lebo ho nepoculi, bol trochu dalej od nich a z nasho jedneho hraca vypadlo, ze oni vam nerozumeju, my mame polskych trenerov, rozhodca kuka, a normalne uveril, no my sme mali dost, az my slzy vyhrkli od smiechu 😀
Kracam si do prace nahodena, pridem pred vchodove dvere budovy , tam mlady pan ochotne mi otvori dvere padne mily pozdrav dobre ranko mlada pani. Odzdravim sa podakujem a kracam smerom k schodisku na 3 poschodie. Mlady pan mi kraca za patami. Dolezito sa prehrabavam v taske v snahe najst kluce od kancelarie a v tom mi nieco vypadne na schody. Panko skoci ochotne ze mi to zodvihne a mne tam vypadol tampon OB emoticon on zaskoceny ja ani nedycham emoticon podava mi ho do ruky, znova dakujem a ani som si nevsimla ako rychlo ma obehol emoticon a uz ho nebolo emoticon Ak by som mala vyhrat knihu by som darovala slecne ktora je onkologicky chora emoticon
Kedysi dávno, pred mnohými rokmi, mi asi trojročný syn s vážnou tvárou dal ťažkú otázku, že odkiaľ k nám prichádza Ježiško... Ja, sediac v obývačke, pozriem nahor a s vážnou tvárou mu odpoviem... no predsa zhora z... nestihla som dopovedať a skočil mi do reči: Z lampy??? Hm... zachovať dekórum v tejto situácii, takticky a s vážnou tvárou pokračovať v danej téme bolo priam nadľudským úsilím... Knihu by som čítala práve vtedy, kedy by som sa cítila osamelá... teda stále... syn už študuje na vysokej škole v Holandsku a manžel ma vymenil za mladší model... aj taký je život
#sutaz