Rozhovor s Rebelmamou

Po jej webe poškuľujem už dávnejšie. Srší humorom, má dobré nápady a je s ňou jednoducho sranda. Pred časom som bola na jej stand upe, a som rada, že súhlasila a mohli sme spolu spraviť rozhovor.

Ako vznikol názov “Rebelmama”?

Ešte ako tehotná som bola na filme Matky Rebelky a keďže som vtedy bola plná hormónov, film zo mňa dostal snáď všetky emócie. Plakala som, smiala sa a povedala som si, že presne takáto mama rebelka chcem byť aj ja. Ostal vo mne pocit, aké by to bolo super, keby sa mamky takto naozaj stretávali. Moja prvotná vízia bola samozrejme párty bez detí. To však do roka Rebeky nešlo uskutočniť, a tak som začala robiť najprv stretnutia pre mamky s deťmi. Teraz vnímam, že nastalo obdobie, kedy robím stretnutia už iba pre mamky 🙂.

A ako také stretká prebiehajú?

Prvé stretnutie bolo také zoznamovacie. Pamäťám si ho dodnes. Prebaľovalo sa v kaviarni na zemi, deti spolu olizovali zem a kradli si hračky, a keď bolo treba nakojiť, zrazu som uvidela všetky prsníky sveta a otvoril sa mliečny bar.  Bola som extrémne nervózna, a tak to aj vyzeralo. Keď som mala niečo povedať pred mamkami a všetky na mňa pozerali, spotil sa mi chrbát aj ruky a rozhadzovala som nimi, akoby som chcela odletieť 😀.

S niektorými mamkami sa stretávam dodnes a keď si uvedomím, že to teraz bol rok odkedy sme sa videli prvýkrát, tak ma to tak zahreje pri srdci 🙂.

Potom začali byť stretnutia tématické. Pozvala som si psychoterapeutku Zuzku Sidorovú, pani s Dottera olejmi, vyspovedala som Kristínu Tormovú, Anči Strike, Erika Mokrý (blog Tak trocha inak). Každé jedno stretko bolo krásne a posúvalo ma vpred 🙂.

Za pomoci iných mamiek som zorganizovala aj mini mini festivalček „Rebelmama, obleč ma!“, kde bolo výhradne oblečenie pre maminky.

Vždy som stretnutia organizovala spontánne a podľa toho na čo a na koho som mala chuť.

A ako vnímaš takéto stretká s postupom času?

Bolo krásne organizovať stretnutia aj s deťmi. Lenže je čas sa posunúť ďalej. Naše deti ako rástli, tak aj vyrástli a neobsedia na jednom mieste. Tieto tématické stretnutia sú skôr pre mamky s deťmi do jedného roka, aby sa mohli ako tak sústrediť. Predsalen, dáš dieťa na prsko, alebo mu dáš fľašku a počúvaš ďalej 🙂.

Momentálne sa chcem orientovať na večerné programy pre mamky. Skúsila som si spraviť stand up na tému „Som zlá mama“ a, div sa svete, ono sa tam ženy aj docela smiali 😀.

No a taká pikoška o ktorej ešte vôbec nikto nevie je, že chcem zorganizovať mikulášsku párty iba pre mamky, kde sa bude diskutovať, žúrovať, piť, možno bude karaoke, kúzelník, budeme hrať fľašu 😀. Uvidíme 🙂.

Chcem sa dostať bližšie k tomu filmu, lebo mamy potrebujú aj vypnúť.

Všimla som si, že si začínala vlastným blogom, novšie príspevky však už dlhšie nepribudli. Zároveň je ťa viac vidieť na Facebooku..

Áno, občas sa tak zbadáš, že keď nemáš o čom písať dlhé blogy, tak to radšej prestaneš robiť. Taktiež to vnímam ako veľký rozdiel, keď sa zdieľam len cez písmenká. Vtedy to nie je až také osobné a veľakrát mamky nemusia pochopiť, ako som to práve myslela. Internet totiž znesie a ja by som radšej udržiavala s mamkami osobný kontakt. Je úplne iné, keď sedím oproti mamám a môžu sa pýtať na čokoľvek chcú a zároveň keď si vypočujú aj druhú mamku. Aj keby s ňou nesúhlasili,  povedia to inak ako na internete. Čiže áno, rada prispievam rôznymi postami o našich životoch, ale ešte radšej sa stretávam s mamkami naživo, aby vedeli čo ako myslím, poprípade mohli hneď zareagovať.

Aké sú tie stretnutia naživo? Predsa len stáť zoči voči mamičkám...

Ja to milujem 🙂. Keď sa stretnem s mamkami naživo a hovorím im aké sú úžasné za to, čo robia a že nikto nemá právo im do toho hovoriť. Že majú byť v prvom rade ženy a až potom všetko ostatné. Že sú krásne bytosti a čo všetko môžu robiť a dokázať. Že dieťatom sa život nekončí, len treba nájsť iné možnosti.

Je krásne vidieť ako maminky, ktoré prídu, odchádzajú so zdvihnutou hlavou a niektoré mi aj napíšu, že ich to nakoplo konečne urobiť to alebo ono. Že sa neboja povedať svoj názor. Toto má pre mňa zmysel. Nie blogy a posty. Tu sa vidím viac ako pri vypisovaní rád na internete. Každá mamka si vie poradiť predsa sama. Sme snáď nejaké mamky bojovnice levice 😀.

Začala si produkovať tričká a vytvorili ste kolekciu oblečenia pre nosiace a dojčiace mamičky. Ako si sa k tomuto nápadu dostala?

Maminy zo stretiek si vypýtali tričká. Tak vznikli tričká s logom a nápisom Rebelmama. A pre deti body a detské tričká s nápisom „Moja mama je rebel“.

Teraz si zasa vypýtali tričká pre celú rodinu. A tak mám tričká aj pre tatov a deti.

Chcela som vymyslieť a vytvoriť aj čosi kontroverznejšie. Oslovila som preto šikovného kamaráta a spolu sme vytvorili tričko s punkovým nádychom “Cez deň milá, v noci diva”.

Čo sa týka funkčného oblečenia, teraz nič neprodukujem. Môj sen je však to, aby značka Rebelmama mala svoje meno a svoje oblečenie. Nechávam to však voľne plynúť. Momentálne na niečom pracujem, ale ešte je to tajné 🙂.

Minulý týždeň som bola na tvojom Stand upe, spomínala si, že si začala chodiť na Burlesque..

Och áno. Našla som niečo, do čoho som sa zamilovala a čo ma robilo šťastnou. Momentálne som s tým však musela na chvíľu skončiť, pretože som otehotnela a predsa len si nepripadám príliš sexy, keď som naliata vodou 😀.

Najviac kontroverzné na tom však bolo to, že ma veľa mám za to odsúdilo a prestali ma sledovať. Za jedno video, kde som v spodnom prádle blbla s inými ženami na kurze, som za jeden deň stratila 50 followers. A tu prichádzame do bodu, kedy sa opäť vrátim k tomu, prečo sa radšej stretávam s mamkami a prečo nerada píšem o niektorých veciach.

Ženám na stretnutí som vedela povedať, že som vďaka Burlesque znova objavila svoju sexualitu, znova som sa videla krásna, sexy. Je to celé o ženskosti. A vieš kedy som to pochopila? Bolo tam cvičenie, kedy máš ísť oproti sebe k zrkadlu a pozerať sa na seba. Sama sebe do očí. A hladkať sa pri tom. Po prsiach, krku, bruchu, nohách. Len stoj a pozeraj sa na seba. A vtedy som uvidela opäť v tom zrkadle tú ženu, nie len mamu. Dala som sa ostrihať, na svoje o 13 kg lahšie telo som si išla kúpiť sexi spodné prádielko a cítila som sa opäť ako žena.

Ale keď to máš niekde napísané ako status, dostaneš odozvu, že hentá sa chodí vyzliekať. Si mama, máš predsa sedieť doma na zadku a starať sa o dieťa.

Ale ja o tom chcem hovoriť. O tom, že mama má byť v prvom rade ženou, nie mamou. Lebo keď ako žena nebudeš spokojná, rodina to neprežije. Buď si to odnesie manželský vzťah, alebo dieťa, ktoré vidí, že mama nie je doma spokojná. Moja rodina si zažila to, ako som nebola vo svojej koži, lebo som sa potrebovala realizovať. Nemohla som sa starať len o Rebeku. Išla som na kurz a zistila som, že to je to, v čom chcem pokračovať a raz týždenne sa cítiť ako diva. Každá mama si môže nájsť to svoje, či to je burlesque alebo okopávanie záhradky.

Zdieľaš svoj život cez sociálne siete. Vnímaš, čo ti to dalo a čo ti to naopak vzalo?

Čo sa týka času a priorít, prvá je pre mňa jednoznačne rodina. Svoj blog píšem, keď Rebeka spí, alebo som na záchode 😀.

Keď prídeme na detské ihrisko, najprv spoznajú môjho muža Lukáša, potom spoznajú Rebeku a až potom mňa 😀. Spoznávajú ma len vďaka im dvom. Všetky ženy sa ma stále pýtajú na môjho muža! Neviem prečo, asi je atraktívny 🙂. Takže späť k tvojej otázke - vzalo mi to muža! 😀. Cudzie ženy ho zastavujú a pýtajú sa “ahoj, kde je rebelmama?” Takže môj muž stratil viac než ja😀. Mňa ľudia až tak nespoznávajú, lebo však svoje fotky uverejňujem len s filtrom, to naživo nerozpoznáš 😀.

A čo mi to dalo? Dalo mi to tú možnosť realizovať sa počas materstva. Môžem vyrozprávať veci, ktoré sa mi dejú a ľudí to baví. Keď napíšem, že Rebeka zasa celú noc nespala, tak mi napíše ďalších 20 žien, že u nich je to rovnaké, a podporíme sa. Baví ma, že si darujeme smiech, že sa smejú na mojich vtipoch, že zo mňa materstvo nespravilo nudnú mamu. Teší ma, keď ma spoznajú, keď mi mamička povie, že ma sleduje odkedy je tehotná, a že sa baví aj teraz, keď má jej maličká už 8 mesiacov 🙂. To je paráda.

Na tvojom blogu ma pobavili tvoje články o pôrode, šestonedelí, či prebalovacích miestnostiach. Otváraš tabuizované témy a hovoríš o nich dosť otvorene..

Áno. Maminy zväčša nehovoria napríklad o tom, že nemajú sex počas tehotenstva, lebo manžel sa bojí, že ublíži dieťaťu v brušku. Ja sa na to nedívam ako na tabu, ale ako na vec, o ktorej môžeme hovoriť otvorene a túto tému rada otváram s mamkami naživo. Neverila by si koľko rúk sa dvihne, keď sa spýtaš, či sa ich manžel bál mať sex počas tehotenstva.

Ja hovorím veľmi otvorene aj o tom, že môj pôrod nebol „boží dar“, že aj šestonedelie bol „masaker motorovou pílou“ a že aj počas toho, ako si matkou, sa dejú veci, ktoré sú jednoducho na hovno. Musíš si však z toho celého vedieť spraviť srandu.

A keď ešte nájdeš súlad medzi tým ako byť mamou, ale ostať popri tom aj ženou, nájdeš harmóniu. Momentálne viem povedať, že tú harmóniu mám, lebo sa cítim dobre. Beriem v živote všetko triezvo. Beriem všetko tak, ako to príde. Budem radšej žiť v tomto svojom úprimnom chaose, lebo viem, že toto je môj život a žijem ho dobre.

Zároveň chcem povedať, že by bolo úžasné, keby dávali ku každému dieťaťu návod, ale nedávajú. A keď ideš v materstve naplno a nevládzeš, začneš cítiť, že toho máš proste dosť. Utešujú ťa, že to je len obdobie. Ale mama nemá obdobia, dieťa má obdobia. Keď mama cíti, že je unavená, musí si ísť oddýchnuť. Lebo keď to potlačíš, nebudeš šťastná ani ty ako matka, ani manžel a už vôbec nie dieťa.

Ďakujeme za rozhovor, viac o Rebelmame sa môžete dozvedieť tu:

http://rebelmama.sk/

https://www.facebook.com/rebelmam/

Uverejnené foto sú z archívu Rebelmamy🙂