Výživa batoľaťa pod lupou: Ako na jedálniček, ktorý podporí vývoj

Rozhovor s MUDr. Bc. Janou Kaprovou, Ph.D.

Obdobie medzi druhým a tretím rokom života je pre dieťa obrovským míľnikom. Rastie ako z vody, zdokonaľuje sa v reči a objavuje svet. Aby toto tempo zvládlo, potrebuje kvalitné „palivo“. Mnohé mamičky však v tomto veku narážajú na odmietanie jedla, vyberavosť alebo neistotu, či dieťaťu v strave naozaj nič nechýba.

O tom, prečo je práve v tomto veku kľúčové mäso, ako hravo dostať do detí zeleninu a prečo to s „zdravou“ vlákninou netreba preháňať, sme sa rozprávali s odborníčkou na detskú výživu, pediatričkou MUDr. Bc. Janou Kaprovou, Ph.D.

Železo: Motor pre rast a imunitu

Redakcia: Pani doktorka, hovorí sa, že batoľací vek je z hľadiska vývoja kritický. Prečo je práve v tomto období strava taká dôležitá a prečo sa tak často skloňuje slovo železo?

MUDr. Bc. Jana Kaprová, Ph.D.: V batoľacom období (v 2. a 3. roku života dieťaťa) pokračuje intenzívny telesný aj rozumový vývoj, ktorého priebeh ovplyvňujú mnohé faktory. Medzi nimi hrá dôležitú úlohu tiež výživa. Vyvážená a pestrá strava pomôže deťom naplno využiť ich potenciál, zatiaľ čo jednotvárna strava môže viesť k nerovnováhe základných živín i nedostatku mikroživín (vitamínov a minerálov), bez ktorých správny vývoj nie je možný. Jedným z dôležitých prvkov, ktorý získavame zo stravy, je i železo.

Redakcia: Čo presne sa v tele deje, ak dieťaťu tento prvok chýba? Mamičky si to často spájajú len s bledosťou, ale predpokladám, že dôsledky môžu byť širšie.

MUDr. Bc. Jana Kaprová, Ph.D.: Železo je súčasťou mnohých dôležitých molekúl v ľudskom tele. Na prvom mieste je potrebné spomenúť červené krvné farbivo, vďaka ktorému sa ku tkanivám dostáva kyslík. Dlhodobý nedostatok železa v strave vedie k chudokrvnosti (anémii), ktorá sa okrem iného prejavuje spomínanou bledosťou a zvýšenou únavou. Pri nedostatku železa je tiež negatívne ovplyvnený mentálny vývoj, telesný rast a funkcia imunitného systému.

Redakcia: To znie ako vážny dôvod dbať na jedálniček. Kde teda nájdeme železa najviac? Stačí, ak budeme deťom dávať veľa zeleniny, alebo je v tom háčik?

MUDr. Bc. Jana Kaprová, Ph.D.: Najdôležitejším a v podstate nenahraditeľným prirodzeným zdrojom železa je pre človeka mäso, pričom tmavé mäso (hovädzie, bravčové, divina) obsahuje niekoľkonásobne viac železa než mäso svetlé. I keď mnohé rastlinné potraviny tiež obsahujú železo, ľudský organizmus ho nevie dostatočne vstrebať a využiť. Mäso by teda malo byť súčasťou jedálneho lístka batoľaťa takmer denne, červené mäso ideálne aj 2x do týždňa. Primeraná porcia mäsa pre batoľa sú 2 - 4 polievkové lyžice. Ďalším doplnkovým zdrojom železa v jedálničku batoliat môžu byť batoľacie mlieka a iné železom obohatené potraviny, napríklad vybrané detské kaše a cereálie.

Redakcia: Teória je jasná, ale prax s deťmi býva iná. Čo by ste poradili mamičke, ktorej dieťa mäso tvrdošijne odmieta a „vydlube“ ho z každého jedla?

MUDr. Bc. Jana Kaprová, Ph.D.: Predovšetkým je dôležité byť svojmu dieťaťu príkladom pri pravidelnom spoločnom stolovaní. I keď zatiaľ dieťa mäso odmieta, ponúkajte mu ho pravidelne v menšom množstve, na tanier ho servírujte s potravinami, ktoré má dieťa rado. Určite ho ale do jedenia nenuťte násilím, mohlo by to viesť k rozvoju dlhodobej averzie. Mäso je vhodné upravovať dusením alebo pomalým pečením. Ak je pre dieťa problémom konzistencia, potom preň bude spočiatku jednoduchšie poradiť si s hydinovým mäsom alebo mletým mäsom. U najmenších batoliat môžete časť mäsa rozmixovať do omáčky či polievky, ostatné súčasti pokrmu (prílohu, zeleninu) ale už nemixujte, primeraná konzistencia by už mala obsahovať kúsky, aby sa deti učili žuť a prehĺtať hrubšiu stravu. So staršími deťmi skúste z mäsa spoločne jedlo pripraviť - napríklad jednohubky s tenkými plátkami mäsa alebo mäsové guľôčky.

Vitamíny: Pestrosť nadovšetko

Redakcia: Prejdime od železa k vitamínom. Dnes je na trhu množstvo doplnkov výživy pre deti. Je lepšie spoliehať sa na ne, alebo dokážeme všetko pokryť bežnou stravou?

MUDr. Bc. Jana Kaprová, Ph.D.: Vitamíny nedokáže naše telo v dostatočnej miere vyprodukovať, sme teda závislí na ich príjme zo stravy. Neexistuje potravina, ktorá by obsahovala celé spektrum vitamínov v dostatočnom množstve. Cestou k tomu, ako zaistiť deťom dostatok všetkých vitamínov, je teda vyvážený jedálny lístok s pravidelným zastúpením všetkých základných skupín potravín.

Redakcia: Ako by mal taký ideálny, vyvážený deň batoľaťa na tanieri vyzerať, aby sme si boli istí, že sme na nič nezabudli?

MUDr. Bc. Jana Kaprová, Ph.D.: Jeho základom by mali byť obilniny (vo forme pečiva, kaší, raňajkových cereálií, cestovín, ryže...) doplnené o zemiaky, podávajte ich ku každému hlavnému jedlu i k niektorým desiatam. Mlieka (vrátane materského alebo batoľacieho) a mliečnych výrobkov by deti mali dostávať okolo 300 - 400 ml denne. Súčasťou každého jedla vrátane desiat by mala byť porcia zeleniny alebo ovocia, či už v surovej alebo tepelne spracovanej forme. Takmer denne by mali batoľatá jesť porciu mäsa, 1-2x do týždňa ryby. Striedavo by sme tiež deťom mali ponúkať vajcia a strukoviny, pre spestrenie tiež orechy v pomletej forme. S ohľadom na relatívne malú kapacitu žalúdka by deti v tomto veku mali jesť päť jedál denne.

Redakcia: Zabezpečiť pre dieťa čo najpestrejší a vyvážený jedálniček je pre mnohých rodičov veľká výzva. Máte nejaké osvedčené tipy a triky pre rodičov detí, ktoré sú zvyknuté len na zopár obľúbených potravín a nové alebo menej obľúbené jedlá (vrátane ovocia a zeleniny) odmietajú?

MUDr. Bc. Jana Kaprová, Ph.D.: Predovšetkým je dôležité byť svojmu dieťaťu dobrým príkladom. Stolujte spoločne a ukážte mu, že vám jedlo chutí. Vracajte sa opakovane po niekoľkých dňoch k jedlám, ktoré zatiaľ vaše batoľa neje, v malom množstve mu ich dávajte na tanier k potravinám, čo má rado. Doprajete mu tak šancu ich ochutnať, až na to bude mať náladu. Nenuťte svoje dieťa násilne jesť, čo zatiaľ odmieta, zvyšné jedlo odneste zo stola bez komentára. Naopak keď je čo chváliť, chváľte. Pripravujte jedlo spoločne, napríklad zeleninové placky, mäsové guľôčky, rybie prsty alebo pekne nazdobené jednohubky. Súťažte o najlepšie chrupnutie zeleniny pri zahryznutí alebo robte odtlačky zubov do zeleniny a ovocia. Spočiatku nejde o to niečo zjesť, ale zoznámiť sa s novou chuťou. Rôzne druhy ovocia poduste a urobte z nich nanuky.

Vláknina: Pozor na extrémy

Redakcia: Často sa v súvislosti so zdravou výživou hovorí o vláknine. Vieme, že je dôležitá pre dospelých, ale ako je to s detským bruškom? A čo je vlasnte vláknina?

MUDr. Bc. Jana Kaprová, Ph.D.: Ako vláknina sa označuje nevstrebateľná časť rastlinnej stravy. Časť vlákniny, tzv. rozpustná, je fermentovaná v hrubom čreve, vzniknuté produkty slúžia ako výživa bunkám hrubého čreva a črevným baktériám. Rozpustná vláknina znižuje vstrebávanie cholesterolu a spomaľuje vstrebávanie glukózy, zároveň ale sťažuje i využitie prospešných prvkov ako je železo, vápnik alebo horčík. Tzv. nerozpustná vláknina zväčšuje objem stolice, zlepšuje črevnú pasáž a znižuje kontakt črevnej sliznice s toxínmi. Dostatočný príjem vlákniny pôsobí preventívne proti mnohým civilizačným ochoreniam. V primeranej miere je vláknina dôležitá aj pre deti. 

Redakcia: Kde ju nájdeme a koľko jej vlastne batoľa potrebuje, aby všetko fungovalo tak, ako má?

MUDr. Bc. Jana Kaprová, Ph.D.: Vláknina je obsiahnutá v obilninách (najmä v celozrnných obilných produktoch), zemiakoch, ovocí, zelenine a strukovinách. Primeraný počet a veľkosť porcií jednotlivých potravín zaistí jej dostatok v batoľacom jedálničku. Obilných výrobkov (pečiva, kaší, raňajkových cereálií, cestovín, ryže atď.) a zemiakov by batoľatá mali dostávať 5 porcií denne. Celozrnné pečivo by malé deti mali jesť skôr pre spestrenie. Päť porcií by malo byť aj ovocia a zeleniny, či už v surovej alebo tepelne spracovanej podobe. Strukoviny by sme batoľatám mali ponúkať niekoľkokrát do týždňa.

Redakcia: Niektoré mamičky v snahe žiť zdravo podávajú deťom len celozrnné výrobky a veľa surovej stravy. Môže byť vlákniny pre malé dieťa aj príliš veľa?

MUDr. Bc. Jana Kaprová, Ph.D.: Extrémny príjem vlákniny, teda výrazná prevaha rastlinnej stravy vrátane celozrnných výrobkov v jedálničku batoliat môže viesť k nerovnováhe živín a podvýžive. Žalúdok batoliat má totiž relatívne malú kapacitu a rastlinná strava je v porovnaní so živočíšnymi produktmi chudobnejšia na energiu, navyše neobsahuje plnohodnotné bielkoviny a niektoré dôležité mikronutrienty v dostatočnom množstve. Nič sa teda nemá preháňať.

Ďakujeme za rozhovor a množstvo praktických rád pre naše mamičky.

Tento článok vyšiel s podporou Nutriklub

Zdroj fotografií: Nutriklub