Presne takto pred rokom som tlacila ocami cas dopredu. Previezli ma na oddelenie sestonedelia a povedali, aby som si trosku oddychla a pospala, ze malu mi prinesu o 4:00 na kojenie.. Spat? Po porode? Plna dojmov, emocii, lasky, strachu?! Tuzila aom len po jednom. Aby mi uz moju bambulku priniesli. Tak strasne som po tom tuzila. Zatial mi ju pripominala iba cedulka na ruke.. Stale som sa na nu pozerala... Je to pravda? Som mama? Ja? Zvladla som to? Nesniva sa mi to? Obcas mam stale taky pocit.. Aj po roku. Ze ona je iba sen. Taka krasna a sikovna... Ked som okolo 4:00 zacula na chodbe hrkotat voziky, nevydrzala som a isla som sa pozriet na chodbu.. Bolest? Ale aka bolest.. Niesli mi v tom voziku cely moj zivot. Ako som mohla citi bolest? Citila som.... Radost. Strach. Lasku. Vzrusenie. Bol to taky sejk emocii vsetkeho druhu... V tom sa usmiala sesteicka. Nesiem Hanku. Velmi som sa tesila.. Tackavo som sa vratila na postel. Vo dverach vozik a mojim stastim.. Hned ako mi ju priniesli som mala chut ju povyzliekat a skontrolovat, ci je zdravucka a ci ma vsetko, co ma mat... Prisala sa hned na prvy krat a hned aj zaspinkala.. A vonala tak krasne... S velkou laskou spominam na toto obdobie. Hanka moja. Uz je to rok, co robis moj zivot krasnym. Dakujem Ti za ten nadherny rok. Dakujem To, ze si ma urobila mamou... Uz viem, ako vyzera stastie.. Pred rokom malo 3300gramov a 50cm a kazdym dnom rastie a rastie! Krasny pocit byt mamkou. Byt Tvojou mamkou. Dakujem za ten dar a dakujem za to, ze Ta mam!!! Lubim Ta Hanicka moja milovana. Si pre mna cely moj svet! Laska.. Mama a dcera. Neprekonatelne puto. Stale sa budem snazit, aby si mala usmev na perach a lasku v srdiecku.. Tak ako ja.. A to len vdaka TEBE dcerka moja.. ĎAKUJEM!!!!!