Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
rovnakesaty
18. nov 2016
113 

TY A TVOJA SESTRA ALEBO KEĎ JE VŠETKO DVOJMO

Na baby teste dve "paličky" a v brušku dve detičky. Dve sú viac ako žiadne, povedala som si dívajúc sa na dva červíky na obrazovke počas ultrazvuku, keď som ich prvýkrát videla. Od toho dňa sa číslovka dva stala mojou súčasťou. Často skloňovanou. To som ešte netušila, čo to znamená byť "dvojmama. Pýšila som sa rastúcim bruškom a odtlačkami štyroch malých rozkošných nožičiek na tričku, ktoré ho obopínalo. Skrine s vecami pre bábätká sa rýchlo napĺňali, veď všetko bolo dvojmo. 

Postupne som naberala rozmery veľryby. Na návšteve u známych mi vtedy asi 6-ročné dievčatko povedalo: „Teta aj moja mamka bude mať bábätko, ale ona nemá také veľké bruško. Nič v zlom, neberte to osobne, ale to je ale tučnota.“ A to som mala ešte ďaleko do termínu.

Mnohí si povedia, že dvojičkovské tehuľky si to odkrútia, majú jeden pôrod a dve deti. Ja svoje tehotenstvo rátam určite minimálne ako jeden a pol tehotenstva, na ktorého konci som sa nevedela už takmer ani pohnúť a poriadne nadýchnuť, lebo ma tá dvojka v bruchu tlačila úplne všade.

BEZ NÁVODU NA POUŽITIE

V krásny júlový deň ich z bruška vybrali a do náruče mi ich dali. Mne, ktorá dovtedy nemala žiadne dieťa, odrazu ani žiadnu voľnú ruku, zabalili na cestu dva uzlíčky, bez návodu na použitie. A začal sa neustály kolobeh kŕmenia, prebaľovania, prezliekania, kúpania. Skončíte s jedným, pokračujete druhým, aby ste sa mohli opäť vrátiť k prvému. Zabijacké tempo na bežiacom páse.

Byť mamou dvojičiek, to nie je len prechádzať sa s dvojičkovským kočiarom, ktorý púta pohľady (často zvedavé, ale i súcitné až ľútostivé, či plné uznania), s dvomi roztomilými bábätkami v rovnakých šatočkách. Byť dvojmamou je úžasné a zároveň aj vyčerpávajúce,  z časti až k zblázneniu. Je to kolotoč hysterického plaču, neobsiahnuteľne veľkej lásky na druhú, strašného vyčerpania do špiku kostí, zúfalstva, ale aj dojatia a opäť raz obrovskej lásky. Mať jedno dieťa je náročné, ale zároveň má "monomama" čas sa na chvíľu zastaviť a vychutnať si to. Takého luxusu som si ja užila pramálo. Často to bolo také náročné, že som na nič iné nemala čas, energiu ani priestor.

PRIEHRŠTIA LÁSKY

Môže sa mylne zdať, že život s dvojičkami je taká minitragédia či horor. Pre mňa boli začiatky skutočne ťažké, až do veku cca 18 mesiacov. Keď sme sa vygúľali z kolík, prvých zúbkov, krokov a noci už neboli také bezsenné, začala sa odkrývať tá krajšia strana spolužitia s dvomi deťmi s rovnakým dátumom narodenia.

Keď vám dve ústa kričia „Mamička, ľúbim ťa“, je to viac ako keď to hovoria iba jedny. Keď už vaše objatie neslúži na prenášanie, dvíhanie, či nosenie, ale aby ukrylo dve rútiace sa strely a vás objímu dva páry rúk, pochopíte, že dve priehrštia lásky sú viac ako jedno.

ROVNAKÉ PROBLÉMY

Dvojičky sa zahrajú samy, síce dosť často s krikom a bojom o hračky, ale zato nemusím riešiť telefonáty typu „Nemohol by sa váš Jožko prísť zahrať s našou Zuzkou?“ Dvojičky sa navzájom ťahajú, motivujú, učia jeden od druhého. Pamätám si, ako Klára začala loziť ako prvá a Tea hnevalo, že ona sa tým pohybom vie dostať k hračke, ktorá sa jej páči, kým jemu sa ujde len to, čo mu do ruky dám ja. Obkukal to od nej a do mesiaca lozil aj on.

Keď máte doma deti v totožnom veku, obom varíte to isté, rozprávate rovnaké rozprávky, riešite rovnaké problémy, ktoré s ich rastom prichádzajú a nemusíte hľadať odlišné riešenia.

KRÁSNE PUTO

Dvojičky len ťažko rozmaznáte, ako sa to ľahko a v krátkom čase dá s jedným dieťaťom. Nikdy neboli jedináčikovia, a preto budú riešiť súrodeneckú žiarlivosť v podstatne menšej miere ako prvorodený, ku ktorému pribudne časom súrodenec.

Na dvojičkovskom vzťahu je krásne to puto, ktoré medzi nimi je. Vzájomne sa síce bijú, hádajú i ublížiť si vedia, ale chráňboh, aby niekto chcel ublížiť jednému z nich za prítomnosti toho druhého. Raz u babky vzal Klárke jej bratanec nasilu hračku a pritom ju zvalil na zem. Teo ju ako namydlený blesk bežal brániť, nehľadiac na to, že bratanec je o hlavu vyšší a raz tak ťažší ako on. Dvojičkám na sebe záleží, starajú sa o seba a v budúcnosti každý z nich bude mať "parťáka" v rovnakom veku, na nič nebudú samy, vždy budú mať niekoho, kto im rozumie a prechádza s nimi podobnými problémami.

DVOJMAMY- ELITA

A ešte jeden bonus plynúci z pozície dvojmamy. Na prechádzkach náš dvojkočiar pútal pohľady a nikdy predtým ani potom sa ku mne na ulici neozvalo toľko cudzích ľudí. Často chceli len vysloviť uznanie, ktoré, priznajme si, dvojmamám právom patrí. Lebo kto už dokáže uspať dve mrzuté deti naraz? Paralelne kŕmiť, či prebaľovať a zároveň riešiť inú potrebu druhého dieťaťa? Nosiť a prenášať ťažké závažia, každodenne ustrážiť, aby sa dve zlatíčka neprizabili? A popritom riešiť nákupy, varenie, pranie, upratovanie, žehlenie.

Áno, my dvojmamy sme elita. A nič nás len tak ľahko nezastraší, nezaskočí, neprekvapí. Alebo, žeby áno? Ale o tom až nabudúce.

JANKA BAUEROVÁ

http://rovnakesaty.sk/blog/ty-a-tvoja-sestra-alebo-keď-je-všetko-dvojmo

    Neskutocne krasne napisane. Mas dar na pisanie fakt sa to krasne citalo 🙂 moja mamka je z dvojiciek a so svojou sestrou su nerozlucitelne a to maju 50 rokov. Ani den bez seba nezvladaju alebo aspon 4 telefonatov. To puto je tam navzdy. Aj ja mam prespoklad na dvojicky tak uvidime 🙂 nikdy som nechcela dvojicky ale po tomto clanku mi az srdiecko zachvelo 🙂

    18. nov 2016

    Neskutocne krasne a pravdivo napisane

    19. nov 2016