Rama má v našej domácnosti svoje miesto, aj keď sme prevažne naklonení klasickému maslu. Kupujeme Ramu s morskou soľou, ktorú používame na nátierky alebo chlebíčky, keď sa chystá návšteva. Mrzí ma, že sa z pultov vytratila a nahradila ju Rama slaná, ktorá chutí trochu inak.

Ale my sme sa zamerali na test Ramy Natural, ktorá nám týždeň robila v kuchyni spoločnosť. Ako prvú som na synovu žiadosť urobila rybičkovú nátierku. Aj keď je Rama mierne slanšej chuti, nátierka si ešte žiadala prisoliť, takže jej chuť je vhodná aj na prípravu sladkých pokrmov, keďže slanosť nie je taká výrazná. S jarnou cibuľkou nemala chybu!

Po slanom sa nám žiadalo sladké, tak sme skúsili upiecť čokoládové košíčky s ultra čokoládovou plnkou a čiapočkou z Ricotty a šľahačky. 😛 Maslo sa pridávalo do cesta na košíčky. Miesto klasického masla som teda zvolila Ramu. A bola to skvelá voľba, keďže Rama nie je tak tuhá ako maslo, dobre sa s ňou v ceste pracuje a rýchlo sa spojila s ingredienciami, mierne slaná chuť sa stratila a nijak neovplyvnila sladkú chuť koláčika. Cesto bolo pekné lesklé a držalo správny tvar. Košíčky sa upiekli pekné a pevné, nelámali sa. Po vystlaní formičiek som cesto naplnila čokoplnkou a upiekla. Po vychladnutí som ozdobila šľahačkou s Ricottou a malinami a koláčik ku káve bol na svete. 😊

Samozrejme, Ramu sme použili aj klasicky - na chlieb pod šunku so zeleninou a chutilo aj synčekovi. Ten si dal aj na palec z kelimka a oblizoval, takže posiela 10 bodov. 😁 

Z piatka sa nám zvýšili uvarené kolienka, tak som ich v sobotu hodila na panvicu na rozohriatu Rámu, chvíľu prehriala a premiešala s vajíčkami. O pár minút bol obed na svete a kolienka sa zjedli za kratší čas, ako som ich stihla pripraviť. 😊 To každého v kuchyni poteší, keď druhým chutí a jedlo mizne z tanierov. Kolienka, vďaka Rame, neboli suché a navyše im pridala maslovú príchuť.

Celkovo naše gazdovanie s Ramou v kuchyni hodnotím kladne. Jej chuť je natoľko prispôsobivá, že ju možno využiť na prípravu slaných i sladkých pokrmov, konzistencia je pevná, dobre a ľahko sa roztiera, nepadá z chleba ani z noža, nevytvára sa na nej voda a v pokrmoch dobre drží tvar. Jediným nedostatkom je u mňa využitie palmového oleja, aj keď je z trvalo udržateľných zdrojov a zloženie je prírodného charakteru. No aj tak, Rama je jediný margarín, ktorý dokážem akceptovať a dávam ju po klasickom masle na prvé miesto 👍

Po dlhom čase sa mi znova naskytla možnosť testovať s koníkom, tak prečo to nevyužiť? Zvlášť, ak môžem získať bonus navyše - špičkovú starostlivosť o pokožku, hlavne bruška po pôrode.

Dostala som na testovanie jedno 200 ml balenie oleja Bi-Oil, ktorý obsahuje prelomovú ingredienciu PurCellinOil a na krabičke sľubuje vylepšenie vzhľadu jaziev, strií a nerovnakého odtieňu pokožky, použiť ho možno na telo i na tvár. Ja som ho natierala len na brucho, prevažne teda na staršiu jazvu po odstránení znamienka, cez ktorú sa mi počas tehotenstva vytvorila stria - moja jedna jediná ako spomienka na tehotenské bruško.

Olej obsahuje vitamíny A a E, tiež oleje z nechtíka, rozmarínu, levandule a harmančeka, čo bolo u mňa asi najväčším kameňom úrazu. Olej mi neskutočne smrdí, ale že strašne 🙂 Bude to spôsobené práve obsahom levandule, ktorej "vôňu" neznášam v akejkoľvek forme a rozmarín to ešte viac podčiarkuje. Naopak, nechtík s harmančekom nie sú nijak výrazné, čo je škoda. Ale tak, prekonala som sa a mazala napriek odporu k vôni oleja, postupne som si naň síce zvykla, ale stále mi prekáža. No to je subjektívny pohľad. Zrejme som bola v predošlom živote moľa šatová, keď mi levanduľa tak smrdí 😀

Ďalej sa na obale i návode uvádza, že je vhodný na aplikáciu nielen na telo, ale i na tvár, čo som - priznám sa - neskúšala. Keďže mi po tehotenstve neostali strie na bruchu ani iných častiach tela, ale ostali mi pigmentové fľaky na tvári, určite do budúcna skúsim natierať tvár a zabojovať so škvrnami, aby aspoň trocha vybledli. Našťastie, ostala mi zhruba polovica balenia olejčeka 🙂

Balenie ako také je celkom šikovné, padne dobre do ruky, ľahko sa zatvára/otvára, jediné čo mi trochu prekážalo bol spôsob aplikácie. Dierka je dosť veľká, takže pri stlačení fľašky oleja vytečie viac ako treba a zalizuje sa po okrajoch, teda fľaška je po pár použitiach dosť mastná. Skôr by som uvítala napríklad pumpičku s rozprašovačom, čím by bola aplikácia presná a aj šetrnejšia na spotrebu.

Farba oleja Bi-Oil je svetlo oranžová s odtieňom do ružova, oblečenie napriek tomu nefarbí ani nemastí. Po aplikácii a rozotretí sa rýchlo vstrebáva, pokožka je na dotyk jemná a príjemná, nie je mastná ani lepkavá, zanecháva jemný film a pocit hydratovania. Výborný je na premastenie suchej a drsnej kože, hlavne teraz v zimnom období.

Milí moji čitatelia,

opäť vám ponúkam malú ochutnávku mojimi očami i jazykom, tentokrát to budú čaje z novej edície Wellness Popradský.

Tradične, v úvode ďakujem modrému koňovi za možnosť opäť vyskúšať čajíky na vlastnej koži, respektíve otestovať silu a vytrvalosť močového mechúra. Nedoplatok za vodu pošlem dodatočne, hehe.

Čakala som krabičku so 6 škatuľkami a prišli dve škatule napratané čajom, bolo ich rovno 30. Odpadla som. Po chvíľkovom výpadku som nabalila škatuľky všetkým členom blízkej i širšej rodiny. Nech sa aj oni potešia a osviežia telo, myseľ i mechúre. 

Príjemným bonusom boli aj 2 krásne červené hrnčeky. Ako stvorené na čaj pre dvoch, pri telke s keksami. Spravila som si prvý čaj a sadla si s ním, natešená, ako si ho vychutnám. Manžel sa spýtal, že či som aj jemu nespravila a už sa vrhal na hrnček. Zastavila som ho hneď v úvode. Na hrnčeku je napísané jasne, že to je MôJ ČAJ! 😀

Prejdem k podstate a predstavím vám čaje jednotlivo. Každá škatuľka obsahuje 18 pyramídových vrecúšok s čajom, ktoré sú zabalené spoločne v šušťavom vrecku s motívom zlatých lístkov a na krabičke je diera - okienko, cez ktoré môžeme pyramídky vidieť. Prekvapili ma aj znánornené cviky na krabičke, ktoré si popíšeme v jednotlivých odsekoch.

Spomínate si na denník plný zážitkov a pocitov, na príbeh o tom, ako sa dočkať dieťaťa a pritom sa nezblázniť?

Prinášam druhé pokračovanie tejto mojej malej ságy. A či bude tentokrát happyend? Uvidíme.... 

deň KET-u (kryoembryotransfer)

Zas som tu, na koze rozčapená horeznačky, aspoň že ma prikryli, bo mi nohy oziabalo. A čakám. Rybenka si už asi 3 minúty pláva v mojich útrobách a hľadá pelech, kde sa usalaší. Ešte mám 7 minút na túto nemilú polohu, tak premýšľam. Dumem nad tým, prečo je koza vlastne koza. Fakt. Akože to lehátko. Nevyzerá ako koza, nesmrdí ako koza, mlieko nedáva, na lúke sa nepasie, ani capa jej netreba. Akurát, že je biele ako koza. Dosť málo spoločných čŕt na to, aby sa zdravotnícka pomôcka volala ako domáce zviera v chlievci. Z myšlienok ma vytrhne chytľavá melódia, ktorú mi pustili na spríjemnenie polihovania, podvedome si klepkám prstami do rytmu. Aj riťou by som vrtela, ale sa mi zacvakla medzi držiaky na nohy, bojím sa aj pohnúť, aby Rybenka nevypadla do plechovej misky podo mnou. Na boku ma niečo škrie, hmatám, že čo to. Sakra. Nové tričko a zabudla som odstrihnúť štítok. Ha! Že štítok! Však má pomaly viac strán ako telefónny zoznam. Snažím sa na to nemyslieť, hoci už cítim, ako mi vyvrtáva dieru do boku - Rybenka bude mať kukátko. Vchádza sestra, moja spása a skladá ma dole z kozenky, hupnem na zmeravené nohy a s holým zadkom hrdo kráčam do šatne, tvárim sa, že tých milión mravcov v lýtkach necítim. Čaká nás 3-hodinový tankodrom domov, tam to zapijeme detským malinovým šampusom, nech sa Rybenke dobre pláva a potom začne zábava.

1. deň po KET

Zbohom gaučing, zbohom teplo domova, vitaj práca, vitajte pozostalí! Idem do práce, nie na pohreb. Klientela je zložená z prevažne smútiacich a rozvášnených dedičov bažiacich po majetku, občas je to pakáreň, ale inak sa mi práca stala zábavou. Tentokrát nebudem hniť na gauči, ani polihovať, vhupnem do zabehaného kolotoča všedných dní a vezmem Rybenku do práce, nech vidí, že maminka sa nestíha nudiť. Prichádzajú dvaja lazníci a presviedčajú ma, že jeden z nich je vlastníkom tuctu hektárov miestnych lesov. Hovadina. S pokojom anglického džentlmena ich vypočujem, prikyvujem, kreslím si rodostrom a v závere ich schladím vyhlásením, že klamú. Gazdíčko sa rozhorčí, je to on, rozhodne je to on a fakt je to on. "Veď, aha, pani zlatá, on je to, aj občianku má", oháňa sa smradľavou červenou knižkou z minulého tisícročia. Rozhodnem sa toto teátro ukončiť. Dotyčného súdruha pochválim, že na 107 rokov vyzerá vynikajúco, akoby mal len 75 (nech mi je retro občianka svedkom) a ukazujem im dvere. S úsmevom, milo a s pozdravom, nech prídu zas. Šepkám Rybenke, že aj na klamárov slnko svieti, ale inak je svet úžasný.

Všetko sa dá prežiť, aj čakanie na zázrak a dokonca sa pritom nezblázniť. Alebo teda hej, ale len trochu. Aj takto môže vyzerať život budúcej matky - čakateľky v procese IVF (umelého oplodnenia).

                                                                                                               Foto: pixabay.com

Deň KET (kryoembryotransfer -viac TU)
Juchú juchu, už je Rybenka v bruchu! Tá 200-kilometrová cesta z Martina domov po serpentínach a krkahájoch ma až tak neteší, akurát my musíme bývať v psej riti pánubohu za chrbtom... ale budiž, prežijem, nech to škvŕňa na Javorinách nevytrasiem.

1. deň po KET

Je nedeľa. Manžel mi nedovolí nič robiť, tak celý deň prevádzkujem gaučing a teším sa, že mi nik neprepína telku na futbal alebo správy. Nechám si priniesť všetko až pod nos, hladkám Rybenku v brušku a vravím jej, ako sa máme fajne a cítim sa ako kráľovná matka.

2. deň po KET