Na stránke lemoncoaching.sk sú odborníci s praxou, ako trepeuti, psychiatri, kouči, lekáry.. ktorý sa rozhodli venovať  svoj čas zadarmo - PRO BONO ľuďom aby pomohli v tomto  Corona čase tým ktorý to potrebujú. Tiež tam môžete nájsť zaujímavé články práve od týchto ľudí. Tak že keď si niekoho oblúbite tak vás môže sprevádzať pokial chcete. Ja pôsobým na tejto stránke tiež. 🙂 https://lemoncoaching.sk/lemon-talks/article/zodpovednost-a-pre-ramcovanie-5d3rnkmudnvk7

A takto o tom hovorí Adela Vinczeová (za slobodna Banášová) https://www.facebook.com/watch/?v=3356001657782885

Lemon Coaching

Kvapká vám táto korona – situácia na šišinu? Desiatky slovenských terapeutov a koučov sa dali dokopy na lemoncoaching.sk. Lebo ako sa hovorí v Júesej - Ked’ ti dá život  citróny, urob si z nich limonádu! V tomto duchu môžete situáciu prerobiť na príležitosť a niekam sa osobnostne posunúť. Terapeuti na tejto stránke Vám svoj čas venujú zadarmo. Adela  má tiež svoje domáce  problémy, no zatiaľ odbornú pomoc nevyhľadala. Však kuknite jej video...🙂

https://www.facebook.com/watch/?v=265411174596111

Ľudia neustále hľadajú spôsob ako sa zlepšiť v tom, čo robia, ako dosiahnuť svoje ciele, ako budovať a udržať dobré vzťahy. Neplatí to samozrejme pre všetkých, ale život nás akosi nabáda, aby sme hľadali cesty, ktoré nás v živote povedú tým správnym smerom.

Mnohí, ktorí slovo koučing už niekedy počuli, ho vnímajú ako niečo, čo sa ich netýka - niečo, čo sa 

nedá aplikovať práve v ich oblasti profesijného pôsobenia, prípadne na to vôbec nepomýšľajú ako na spôsob, ktorý im pomôže nájsť riešenia v ich osobnom živote.

Kouča môžeme definovať ako človeka, ktorý vie položiť správne otázky správnym ľuďom v správnom čase. 

Podľa Bircha (2005), práve úlohy dopytovača a pozorovateľa sú kľúčové a prinášajú najefektívnejšie výsledky pri koučovaní. Tieto úlohy z neho v podstate robia osobu, ktorá učí.  

Cieľom kouča nie je byť v centre pozornosti pri koučovaní, ale naopak - maximálne sa sústrediť na koučovaného, jeho ciele, potreby a zvýšenie jeho výkonnosti. (Birch, 2005)

Ja by som nazval koučing skutočným rozhovorom, v ktorom Vy hladáte svoje riešenie vašich záležitostí, ste vypočutý a nikým nesúdený nech poviete čo chcete! A kouč ti  "len" pomáha na tejto ceste, počúva a nesúdi. Je to náročné pre Vás, ale aj pre kouča, no pocit spokojnosti na konci rozhovoru je viac než len odmenou. Vy sa plne sústredíte na hľadanie riešenia a kouč sa sústretí plne na Vás. Pomocou otázok Vám pomáha poznať seba samých, zisťiť čo chcete, aké máte možnosti a ako a čo vám pomôže k dosiahnutiu želaného cieľa. TO JE KOUČINK!

Čo môže byť témou?

Takmer čokoľvek. Najprv poviem, čo témou byť nemôže (je toho menej.) 🙂

Koučovacím rozhovorom sa nedájú riešiť psychické poruchy a choroby, silné fyziologické závyslosti (zlozvyky sa riešiť dajú). Nedá sa riešiť problém niekoho iného, kto na koučovacom rozhovore nie je a nedá sa riešiť nič, čo prítomná osoba sama riešiť nechce. 

Čo sa koučinkom riešiť DÁ!

Témou rozhovoru môže byť: pracovné veci, projekty, vytvorenie plánu, zlepšenie pracovnej klími, zlepšenie vzťahov všeobecne nie len v práci. Ďalej dosiahnutie svojho cieľa, nájsť spôsob ako sa rozhodnúť, cvičenie, športový výkon, organizácia čiností. A samozrejme pocity, emócie či už chceme isté pociti mať, alebo chceme niektoré prekonať, zmeniť.

Koučing (anglicky coaching) je jednou z týchto ciest. Koučing  je proces, počas ktorého klient (koučovaný) za pomoci kouča skúma a nachádza svoj vlastný potenciál. Kouč vychádza z toho, že každý klient je jedinečný, tvorivý, má vnútorné zdroje potrebné na zmenu a je odborníkom na svoju prácu i život.

Počas procesu koučovania nejde o to, aby koučovaný dostával rady, čo a ako má urobiť, či zmeniť. Kouč vytvára prostredie podporujúce otvorenosť klienta k sebe samému, kreatívne uvažovanie a hľadanie riešení. Koučovanému kladie otázky, ktoré ho „nútia“, aby nad svojou témou premýšľal, skúmal viacero možností a zároveň pozoroval sám seba v tomto procese. Tým zvyšuje jeho uvedomenie a pomáha mu naštartovať potrebné zmeny, ktoré sú pre klienta prirodzené a stavajú na jeho vlastných skúsenostiach a poznaní.

Kouč vo vzťahu s klientom pracuje na:

• objavení, ujasnení toho, čo chce klient dosiahnuť alebo by mohol dosiahnuť,
• podpore klienta pri uvedomení si vlastného potenciálu,
• procese objavenia možných riešení a stratégií na dosiahnutie klientovho cieľa,
• uvedomení si vlastnej zodpovednosti klienta za uskutočnenie zmeny.

Tento proces prebieha v bezpečnom prostredí dôvery. Klientovi prináša (často až prelomové a transformačné) zmeny, ktoré zlepšujú jeho sebavnímanie, pracovné výsledky, menia postoj k životu, zlepšujú jeho schopnosti vo vzťahoch s ľuďmi a odomykajú vnútorný potenciál.

„Koučovanie uvoľňuje potenciál človeka

a umožňuje mu tak maximalizovať jeho výkon.

Skôr než by niečomu učilo, pomáha učiť sa.“John Whitmore, 2004

Druhy Koučingu

Koučing sa využíva v rôznych oblastiach života. V závislosti od rôznych faktorov existuje mnoho druhov koučingu.

Podľa spôsobu komunikácie:

• Osobný koučing
• Telefonický alebo online koučing (napríklad cez Skype)
• Písomný koučing – komunikácia cez e-mail alebo chat

Podľa počtu koučovaných:

• Individuálny koučing
• Tímový koučing – tím sa zaoberá spoločnou témou
• Skupinový koučing – každý člen skupiny pracuje na vlastnej téme

Pre koho je koučing

Naše odporúčania na tému „pre koho je koučing vhodný“ sa budú niesť v znamení toho, aké sú očakávania od koučingu. Budú sa odvíjať od toho, že koučovanie je založené na partnerskom vzťahu medzi koučom a koučovaným a že cieľom koučingu je nastavenie krokov (plánu) na dosiahnutie cieľa či definovanej zmeny.

Z toho dôvodu sa musí každý spýtať samého seba, či takýto prístup, iné pohľady a nová perspektíva, majú pre neho svoju hodnotu. Pokiaľ jednotlivec alebo skupina má potrebu určitého výsledku, prípadne má  o tomto výsledku vcelku jasnú predstavu, práve koučing vie byť zmysluplným nástrojom na objavenie cesty, ako želaný výsledok dosiahnuť s ľahkosťou a nadhľadom. 

Mgr.Šimon Chrvala  Approved Specific Training Hour(ASTH) Approved Coach by Power Coaching(ACPC) Continuing Coach Education (CCE) Approved by International Coach Federation (ICF)

Mnohí zabúdajú, že pri výbere partnera sa stávajú súčasťou celej rodiny svojho partnera. Je dobré si ujasniť ešte pred manželstvom, čo sa bude od nás očakávať voči našim novým príbuzným (svokrovci, švagriné, strýkovia...).

V mojom osobnom prípade to bolo veľmi dôležité, lebo sme sa brali ešte na vysokej škole, rok pred bakalárskymi skúškami (pretože sme chceli). Uvedomujúc si, že budem s nimi vo veľmi blízkom kontakte, som sa nútil s nimi komunikovať čo najviac. Ale až potom, čo som ich spoznal očami mojej budúcej manželky, sa mi začalo dariť. Povedala mi, ako ich vníma ona a to mi pomohlo. Tak som si viac uvedomil, akí sú pre ňu dôležití. Skôr než začala diskusia o čomkoľvek, som vedel oveľa ľahšie pochopiť ich názory a dôvody, ale tiež ich potiahnuť trošku do nových vecí. Tak prichádzalo k vzájomnému rešpektu a pochopeniu a následne aj tolerancii. Oni sa snažili nezasahovať do našich vecí (do vecí, o ktorých sme si spolu s nimi povedali, ktoré to sú) a my sme sa zasa museli prispôsobovať im  v niektorých veciach, keď že u nich bývame.

Napr.: My sa s manželkou dohadujeme, že pôjdeme do kostola na bicykloch. Manželka si nie je celkom istá, lebo je chladno a v ich rodine sa už pri takýchto teplotách na bicykli nikdy nechodilo. Je teda zrejmé, že svokrovci zastávajú rovnaký názor, ale ich úlohou je mlčať. Ak sa im to aj nepodarilo, tak sa ospravedlnili neskôr pri spoločnom rozhovore.

Manželka sa rozhodla to skúsiť, dobre sa obliekla. A prišla ku kompromisu, chodí na bicykli aj v chladnejšom počasí, ale ja chodím ešte aj v chladnejšom, no ona už nie.

My zas niekedy navrhneme nejaký presun nábytku, ale keď domáci (svokrovci) povedia, že nie, tak nie. OK. Nevadí, opýtali sme sa a dostali sme odpoveď. Teraz s ňou musíme žiť. Tak ako keď sa opýtate vašej milovanej, či sa vás vezme a keď vám povie pred oltárom áno, potom s tým musíte žiť. J

Áno, svokra nie je iba a len svokra, ale je matka tvojej manželky či manžela. Je pre neho/ju dôležitá. Rovnako tak svokor. Už len pri slove svokra mnohým napadnú vtipy, iní pocítia strach či nenávisť. No čuduj sa svete, sú aj takí, ktorým príde na um nevysloviteľná vďačnosť, rešpekt a úcta. O tom už sa toľko nehovorí. Asi aj preto, že sa o dobre, ktoré svokrovci môžu urobiť, a mnohí robia, mlčí. Sú obrovské predsudky ohľadom svokier a svokrovcov vôbec. Prosím, vzdaj sa svojich predsudkov o svokrovcoch, ak chceš mať dobrý vzťah s tými svojimi. Toľko na úvod.

Ak čítaš tento článok, tak zrejme chceš mať lepší vzťah so svokrovcami, či už ich máš alebo plánuješ mať v budúcnosti (keď sa oženíš, vydáš). To, čo je dôležité vo všetkých vzťahoch, je dôležité aj vo vzťahu k svokrovcom a platí to dvojnásobne, pretože v tomto vzťahu je dvojnásobný počet osôb. TY, MANŽEL/MANŽELKA, svokra a svokor. To je dostatočný počet osôb, aby dokázali vzniknúť zmätky v komunikácií. Nehovoriac o tom, že sa do toho môžu a často aj zapletú vaši súrodenci či iní ľudia. Nieže by sami od seba začali, ale sú k tomu pozvaní v momente, keď sa im vyžalujeme.

Psychológia hovorí, že každý konflikt sa dá vyriešiť, ak sú v ňom len dve osoby. Predstavte si. Ak máš konflikt so svokrou, a ideš za ňou a otvorene, úprimne a s úctou a rešpektom vzájomnej dôvere začneš riešiť spor, vyjadríš, čo sa ti nepáči a ako by si chcel, aby to bolo nabudúce, dozvedel by si sa, čo si vlastne myslí. LEBO KÝM SA S ŇOU NEPOROZPRÁVAŠ, TAK NEVIEŠ! (Priznajme si to, niekedy si domýšľame).  Vo väčšine prípadov je to len obyčajné nedorozumenie spôsobné odlišnými spôsobmi komunikácie. Ak by sme teda komunikovali len dvaja, bolo by iba otázkou času, kedy sa problém vyrieši.

Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že spoločná modlitba je viac ako iba modlitbou. Je to zároveň vytvorenie času a priestoru, kde sa dá viesť úprimný a dôverný rozhovor všetkých obyvateľov domácnosti.

Nanešťastie sa často stáva, že konflikt prebieha ako v Karpmanovej Dráme. To znamená, že sú v ňom zapletené tri osoby: Tyran, Obeť, Záchranca. Kto je vinník? Všetci traja, samozrejme.

Napr.

1. Z pohľadu manžela by to mohlo vyzerať takto:

Manžel – obeť

Svokra – tyran

Manželka – záchranca

2. Z pohľadu manželky:

Manželka – obeť

Svokra – tyran

Manžel – záchranca

3. Z pohľadu svokry:

Svokra – obeť

Manžel – tyran

Manželka – záchranca           

4. Stáva sa ale, že z pohľadu svokry to môže byť, a čuduj sa svete, aj takto:

Manžel – tyran

Manželka – obeť

Svokra – záchranca

1. A čo s tým teraz, keď sa každý cíti ako obeť. To, že sa niekto cíti ako obeť, poznáme podľa toho, čo hovorí. Teda to, čo jemu prekáža. Manžel (obeť): Hovorí, čo mu robí svokra. Čo mu na nej prekáža (aké zvyky, aké správanie, ako robí to a tamto), ale nepovie to svokre (tyranovi) (rozumným spôsobom), s ktorou má konflikt, ale povie to manželke (záchrankyni) a tá to potom komunikuje svokre. Ale ako sa to stáva, čím dlhšia je šnúra od telefónu, tým je horší aj signál. Podstata sa cestou stratí a zostane len negatívny pocit zo zlej komunikácie umocnený oprávneným urazením svokry, že manžel sa s ňou azda bojí rozprávať či si azda udržuje od nej odstup. Výsledok: problém ostáva a domáca atmosféra sa zhorší a každým ďalším pokusom komunikovať je to iba horšie až sa napokon rozhodneme nerozprávať.

A nekomunikovať je to isté ako nemať vzťah.

2. V druhom prípade je to rovnaké ako v prvom, len si vymenia pozície manžel s manželkou. A svokra zostáva obeťou.

Prosím vás, nesnažte sa riešiť konflikt niekoho iného. Vzťah medzi svokrou a manželom/manželkou musí byť budovaný len medzi nimi navzájom. Môžete ho len podporiť tým, že budete hovoriť dobré veci o manželovi/manželke pred svokrou a naopak. Aby sme videli aj to dobré.

3. A čo s tým teraz, keď sa každý cíti ako obeť. To, že sa niekto cíti ako obeť, poznáme podľa toho, čo hovorí. Teda to, čo jemu prekáža. Svokra (obeť): Hovorí, čo jej robí manžel/manželka jej dcérky/synka. Čo mu na nej/ňom vadí (aké zvyky, aké správanie, ako robí to a tam to), ale nepovie to manželovi/manželke(rozumným spôsobom), s ktorým má konflikt, ale povie to dcére/synovi (záchrancovi) a ten to potom komunikuje svojej polovičke. Z rovnakých dôvodov, rovnaký výsledok. Je to logické.

A nekomunikovať je to isté ako nemať vzťah.

4.Svokra záchranca, to je piate koleso na voze. Ale nemusí to byť nutne svokra, ale aj napr. dobrý priateľ, čo chce pomôcť. Hocikto sa odhodlá vstúpiť do komunikácie medzi manželmi a komunikovať len s jedným z nich bez prítomnosti druhého z dôvodu riešenia konfliktu. Stáva sa zabijakom komunikácie v manželstve. Ak nie je manželská dôvera dosť silná, alebo sa ešte nestihla vybudovať do hlbokých základov, ľahko to môže znamenať koniec komunikácie medzi manželmi.

A nekomunikovať je to isté ako nemať vzťah.

Nevstupujte do úlohy záchrancu. Nepreberajte zodpovednosť za komunikovanie iných v ich neprítomnosti. Ak chcete napomôcť riešeniu konfliktov medzi dvoma stranami, buďte nestranní, pomôžte vytvoriť priestor pre komunikáciu medzi tými, ktorí majú medzi sebou konflikt. Pomôžte s vytvorením rozhovoru, ktorý sa bude niesť v dôvernej a úprimnej atmosfére, kde nechceme, aby bol ktokoľvek zranený, ale aby mohol bezpečne vyjadriť svoje pocity, túžby a úmysly svojho konania a slov.

Napokon je to o hľadaní cesty. Ježiš hovorí, že je cesta. A naozaj je. Spoločná modlitba nám pomáha vidieť druhých Božími očami.

Ak sa dívate na ľudí (zväčša len starší), ako sa modlia pred sv. Omšou, napadajú nám nepekné myšlienky, že sú falošní, že nič iné nerobia, tu sa teraz modlia, ale ako sa správajú k svojim vnúčatám doma... skrátka sme negatívni. Ale všimnite si, čo sa stane, ak sa k nim pridáte a začnete sa modliť s nimi. Stanete sa ich súčasťou, súčasťou modlitebného spoločenstva a negativita je preč. Všetci sme Božie deti a spolu ideme za Ním, chválime Ho, ďakujeme Mu, prosíme Ho, ako bratia a sestry sme si rovní.

Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že spoločná modlitba je viac ako iba modlitbou. Je to zároveň vytvorenie času a priestoru, kde sa dá viesť úprimný a dôverný rozhovor všetkých obyvateľov domácnosti. Stretneme sa a ak nie je potrebné sa rozprávať o žiadnom konflikte, ak nemá nikto z nás nič na srdci, čo by chcel niekomu z prítomných povedať a rozprávať sa o tom, tak sa ideme modliť. Takéto stretnutie raz týždenne, mesačne úplne stačí. Dôležitá je pravidelnosť stretnutí a je dobré začať ešte, keď nie sú deti. S nimi môže byť ťažšie naplánovať si spoločný čas.

Človek by mal vnímať všetky vzťahy, ktoré sa ho týkajú: k Bohu, k sebe, k veciam, k ľuďom, k rodinným príslušníkom, blízkym či vzdialeným. Všetky vzťahy hovoria o láske. Či už sa milo poďakujem, alebo  sa rozdelím o kúsok z desiatej, čo som si zobral na túru, s vrabcami, čo sedia na kríčku, alebo sa usmejem ráno na slnko, keď vyjdem von a zasvieti mi do tváre. Či na seba samého v zrkadle. Keď takí nie sme, aspoň sa o to snažme.

Mgr.Šimon Chrvala ACSTH Kouč

Mnohí, ktorí slovo koučing už niekedy počuli, ho vnímajú ako niečo, čo sa ich netýka – niečo, čo sa 

nedá aplikovať práve v ich oblasti profesijného pôsobenia, prípadne na to vôbec nepomýšľajú ako na spôsob, ktorý im pomôže nájsť riešenia v ich osobnom živote.

Kouča môžeme definovať ako človeka, ktorý vie položiť správne otázky správnym ľuďom v správnom čase.

Podľa Bircha (2005), práve úlohy dopytovača a pozorovateľa sú kľúčové a 

prinášajú najefektívnejšie výsledky pri koučovaní. Tieto úlohy z neho v podstate robia osobu, ktorá učí.

Cieľom kouča nie je byť v centre pozornosti pri koučovaní, ale naopak – maximálne sa sústrediť na koučovaného, jeho ciele, potreby a zvýšenie jeho výkonnosti. (Birch, 2005)

Odporúčam túto rosprávku od 3 rokov. Je poučná, hlavná hrdika svojim dobrým srdcom mení ľudí okolo seba. 🙂 Je dostupná na youtube https://www.youtube.com/watch?v=TqJNSfwWYvU 

ale je možné ju stiahnuť aj na uložto https://uloz.to/file/9OcdVdlylHcl/heidi-2015-01-cesta-do-hor-sk-dabing-mp4

jedna časť trvá asi 20min