Bibiana

Mám tu na dva dni dvanásťročnú puberťáčku. Fakt neviem aké aktivity vymyslieť aby to bavilo ju aj raptory a aby som neskrachovala a neošedivela. Dostala som však skvelý tip od kamarátky a vybrala som sa s deťmi do Bibiany.

Pre tie, ktoré nie ste z Bratislavy, Bibiana je múzeum pre deti. No nie je to múzeum v pravom slova zmysle, starodávne exponáty by ste tu hľadali ťažko. Každý rok sa tu koná aj Bienále Ilustrácií, čo je prehliadka všetkých krásnych obrázkov v detských knižkách. Nezriedka sú to fakt umelecké diela a oplatí sa vidieť. Tento rok už v septembri, tak nepremeškajte. Táto akcia je však skôr pre väčšie deti a dospelých. O Bibiane som predtým nevedela, ako dieťa som tam bola raz alebo dvakrát, no od tých čias sa veľa zmenilo. 

Momentálne v Bibiane prebiehajú dve výstavy. Vstupné na obe spolu je pre deti do 15 rokov 0,5e a pre dospelých 1e. Obe výstavy sú však také krásne, že o tom píšem tento článok. Na oboch vidno, že ich autori sa úprimne o deti zaujímajú a že si dali záležať na tom, aby si všetky vekové kategórie prišli na svoje. Výstavy sú vhodné najmä pre deti od troch rokov, i keď ani moje deti sa tam vôbec nenudili, len to ešte nevedeli tak pochopiť.

Prvá výstava sa volá emócie a sprevádza nás svetom cítenia. Úvodná miestnosť je venovaná mozgu a pochopeniu, čo sú vlastne emócie, prečo ich máme a ako vznikajú. Pomáha deťom pochopiť fungovanie mozgu, odkiaľ sú riadené jednotlivé orgány a ako pocity ovplyvňujú naše myslenie a správanie. Tento úvod ocenia najmä staršie deti, ktoré už nejakú tú biológiu majú za sebou. Mladšie deti si môžu poskladať mozog v podobe puzzle, namiešať si na počítadle rôzne emócie, pochopiť čo je pocit, motivácia a správanie. 

Ďalšie izby sú potom venované jednotlivým pocitom ako je smútok, radosť, hnev a strach. V každej sú aktivity zamerané na pochopenie toho, prečo a ako sa cítime. 

V "smutnej izbe" si môžu deti lepiť motýliky na veľké plátno podľa toho ako emócie prežívajú. Zistia, že smútkom reagujeme na stratu. A to stratu dôležitej osoby, veci, ilúzie... 

"Nahnevaná izba" je pomerne malá, asi preto, že hnev nemá mať veľa miesta v živote 🙂

Naopak, "izba radosti" je najväčšia. Mojím babám sa tu najviac páčilo. 

Deti tu môžu kresliť, hrať sa s loptami, točiť na kolotoči, otvárať skrinky, skladať náučné puzzle, prosto čokoľvek a milá pani zamestnankyňa im nič nezakazuje. Kresliť kriedou po stene? Jasné! 

V miestnosti strachu zasa deti pochopia, čo je klaustrofóbia, prekonajú strach z pavúkov a mnohé iné (mojím babám sa tam nepáčilo, tak foto chýba).

Táto výstava potrvá ešte do konca septembra, takže ju stále môžete vidieť.

Druhou, ktorá mi doslova učarovala, je výstava: "Izmy a izby". Je to vlastne prehliadka maliarskeho umenia, ale netradičná. Autori sa zamerali na to, aby deti pochopili, prečo sa vtedy maľovalo tak a onak, aby si vyskúšali pocity, ktoré mali maliari a tak sa naučili spoznávať rôzne štýly umenia. 

V impresionistickej izbe sa nachvíľu ocitnete v 19tom storočí s Renoirom, Manetom a Monetom. Dievčatá sa v baletnom štúdiu oblečú za baletky, chalani si poveslujú na lodi a potom môžu ísť všetci spolu na piknik. Impresionizmus mám veľmi rada a v tejto izbe sa dá pekne vidieť ako sa v tom období žilo, aké boli obľúbené aktivity ľudí a prečo maliari maľovali tak pekne.

Chodbou sa potom dostávame k novším maliarskym smerom ako kubizmus, expresionizmus, dadaizmus, surrealizmus. Všade sú kópie najznámejších diel z toho obdobia, no dôraz je kladený na pochopenie motivácie umelcov. A tak môžeme vidieť mesto na zmrzline, kubistickú posteľ, farby, vzory, látky, zrkadlá, krídla a mnoho iného. 

Inak vďaka tejto výstave a skvele nainštalovanému zrkadlu som pochopila, prečo Picasso maľoval ľudí rozbitých na kúsky a aj keď kubizmus sa mi predtým nepáčil, teraz ho chápem lepšie. 

Výtvarné umenie je prepojené aj s umením hudobným, z každého obdobia pekné ukážky.

Surrealistická izba je veľmi interaktívna a bláznivá ako Miró 🙂 Keby to bolo z dnešného obdobia, povedala by som, že umelci mali "dobrý matroš".

V dadaistickej je zároveň miestnosť, kde sa deti premenia na maliarov.

Musím povedať, že za takéto výstavy by som zaplatila aj oveľa vyššie vstupné, len aby podobné veci vznikali a učili naše deti zábavnými formami spoznávať svet. Autorom veľmi gratulujem a ďakujem, že ich práca baví, čo bolo vidno na každom kroku.

Ak ste z Bratislavy, určite choďte, ak nie, spravte si výlet 🙂