S článkami o cestovaní s deťmi sa síce roztrhlo vrece, tak som si trošku zaspomínala aj ja. Sem tam v diskusiách čítam, že či sa "oplatí" ísť s malým dieťaťom ísť na dovolenku. A ja sa vždy nad tým pozastavím, že prečo by sa neoplatilo?! S Teuškom som bola na "dovči" keď mal 11 mesiacov (Florencia, Alghero), 15 mesiacov (Madrid), a 2,5 roka (Izrael a Egypt) a môžem pokojne prehlásiť, že keď mal 11 mesiacov to bolo najviac ízy pízy. Samozrejme závisí od očakávaní. Ak si niekto od myslí, že bude ležať na lehátku, čítať knihy a popíjať drinky tak ho pravdepodobne dovolenka s dieťaťom sklame. Ale ja považujem dovolenku s 11 mesačným Teuškom za asi najlepšiu v živote. Viac sa dočítate na blogu:

http://happysinglemom.sk/cestovanie-s-dietatom-nocna-mora-ci-sen-cast-1/

Článkov o tomako zvládnuť dovolenku s deťmi je veľa - tu si môžete prečítať ako psychicky zvládnuť dovolenku bez dieťaťa 🙂

Keď som otehotnela, bol to pre mňa (veeeeľmi mierne) povedané šok, ktorý som predýchávala až do pôrodu. K deťom som mala vzťah typu – milšie sú aj tak šteniatka, ale že teda niekedy vo vzdialenej budúcnosti ich budem asi možno chcieť aj ja. Život to však zariadil inak a ja som sa stala mamou v mojich 27 rokoch. Tragédiu som videla hlavne v tom, že už nebudem môcť poriadne cestovať, nakoľko som sa v roku keď som otehotnela s cestovaním poriadne rozbehla. Už počas tehotenstva som však najbližších pripravovala na to, že pôjdem určite sama (rozumej bez dieťaťa a expriateľa, ale za to s kamoškou) do Thajska, nech sa pripravia na dvojtýždňovú „varovku“.

Prvý rok Teovho života sa mi zdalo na takéto dobrodružstvo priskoro, ale druhý som si povedala – buď teraz alebo nikdy. Keď som kupovala letenky v predstihu (nakoniec som Thajsko vymenila za Sri Lanku) bola som strašná hrdinka a dva týždne off sa mi zdali veľmi málo, ale akonáhle sa blížil čas odchodu nebolo mi všetko jedno a svoje rozhodnutie som trpko oľutovala. Drobec mal vtedy necelé dva roky, boli sme na seba veľmi naviazaní a ja som sa bála, že môj výlet všetko pokazí. Nuž, ale keďže letenky nestáli 5 korún a sny sa majú plniť, rozhodla som sa ísť. Prvé dva dni mi síce nebolo všetko jedno, ale potom som si zvykla a výlet si užila ako sa patrí..Teuško bol zatial v tých najlepších rukách a starali sa o neho na striedačku – tatino a dve super babiny,ktorým som fakt vďačná, že mi tento výlet umožnili. Bála som sa, že či sa po príchode na mňa Teo nebude hnevať alebo na mňa nedajbože zabudne, ale všetko bolo ako keby som ani neodišla..Každý druhý deň sme spolu skypovali alebo som aspoň posielala videá. Vtipné bolo, keď si Teuško pozeral video so slonmi a myslel si, že jedného takého živého donesiem  Možno niekto zastáva názor, že ak už mám dieťa mám cestovať len s ním, ale ja nesúhlasím. S Teuškom by som si neužila osemhodinovú cestu špinavým vlakom za euro päťdesiat, východ slnka na hore Little Adam´s Peak, lekcie surfovania, či couchsurfing u domácich. Aký máte názor na takéto cestovanie vy?