Už niekoľko týždňov sa pohrávam s myšlienkou napísať tento článok, tak som sa dnes rozhodla, že to dám konečne „na papier“. Priznám sa, dosť som váhala, či sa do toho vôbec pustiť, keďže MK je plný rôznorodej zmesky žien a napriek tomu, že chcem písať o veci, ktorá sa týka každej z nás, mám taký ciťák, že sa nevyhnem aj pobúreným alebo aspoň rozpačitým reakciám. Pre niektoré ženy je totiž menštruácia, menzes, krámy alebo tu najzaužívanejšie synonymum „mrcha“ stále vec natoľko intímna, že rozprávať o nej verejne je tabu!

Skôr než prejdem k veci, chcem len upozorniť, že nejde o žiadnu reklamu, nepropagujem žiadny konkrétny výrobok ani produkt konkrétnej firmy, chcem sa len podeliť o vlastné skúsenosti a možno niektoré z vás motivovať (a ak sa mi to podarí aspoň v jednom prípade, budem sa tešiť 😉).

Nepatrím ku skupine super-bio-ekomatiek. V našej domácnosti nájdete bežný prací prášok, saponát, či WC čistič (tým ekomatky nijako neodsudzujem, práve naopak, máte môj obdiv). Som len človek, ktorý má trochu bližšie k prírode, používam minimum kozmetiky, snažím sa neplytvať a minimalizovať množstvo odpadu (to posledné najmä odkedy sme sa presťahovali na dedinu, kde nám smeti odvážajú raz za dva týždne).

O menštruačnom poháriku (alebo kalíšku) som prvýkrát čítala pred pár rokmi. Vtedy som sa len kyslo zatvárila, pripadalo mi to nechutné, čudné, fuj (asi ako väčšine z vás, ktoré teraz čítate tento článok). Rýchlo som tú stránku zavrela a na pohárik zabudla. V januári 2012 sa mi narodila dcérka. Už počas tehotenstva som sa rozhodla, že budeme „látkovať“, keďže po prečítaní pár článkov a jednoduchej kalkulácii mi vyšlo, že to je nie len ekologické, ale hlavne ekonomické. Nakúpila som zásobu kapsových plienok a tešila som sa, ako budú s našou bambulkou rásť. Prvých šesť týždňov po pôrode sme ale v dedine mali problém s nedostatkom vody, pranie bol luxus a navyše sme museli malú „baliť naširoko“, takže látkovanie sme museli odložiť. A práve v tomto období, kedy sme používali klasické jednorazové plienky, som sa len vydesene pozerala na tie „balíky“ biologického odpadu, ktoré naša domácnosť začala zrazu produkovať. Normálne som sa tešila ako malá, keď sme konečne mohli začať používať kapsovky (aj keď je s tým viac roboty a na noc pre dcérkin aj môj pokojný spánok dávam jednorazovku – podotýkam, 100% odbúrateľnú 😀).

Začiatok nášho látkovania bol zároveň obdobím, kedy mi došlo, že nie len jednorazové plienky, ale aj vložky, ktoré každý mesiac vyhadzujeme, predstavujú ohromný objem tažko odbúrateľného odpadu. Vtedy som si spomenula na dávno zabudnutý menštruačný pohárik. Presnorila som internet, nabrala odvahu a objednala som si ho.

 O čo teda vlastne ide? Menštruačný pohárik je silikónová nádobka približne s objemom štamperlíka, zakončená stopkou. Pri menštruácii sa zložený zavádza do pošvy, kde sa samovoľne rozvinie, vytvorí podtlak a zachytáva odtekajúcu krv. Niekoľkokrát denne (niekedy stačí len ráno a večer, moja vlastná skúsenosť) ho treba vyliať, poumývať a znovu zaviesť). Po skončení cyklu ho stačí vyvariť vo vriacej vode a odložiť.