Október je Svetovým mesiacom povedomia o menopauze. Jeho cieľom je prinášať ženám dôveryhodné informácie, otvorene hovoriť o zmenách, ktoré toto obdobie prináša, a pripomínať, že svoje ťažkosti nemusia iba ticho znášať.
Okrem poznania toho, aké príznaky môže priniesť a ako ich riešiť, je však dôležité pozrieť sa aj na to, čo si s týmto obdobím spájame a čomu o ňom veríme. Pretože aj náš pohľad na menopauzu a starnutie môže ovplyvniť, ako toto obdobie prežívame.
Pre niektoré ženy môže byť menopauza vítanou zmenou. Znamená koniec menštruácie a možno aj koniec obáv z neplánovaného tehotenstva a potreby antikoncepcie.
Zároveň sa s ňou môžu spájať pocity straty, obavy o zdravie alebo neistota z toho, čo prinesú ďalšie roky. Jedna žena môže cítiť úľavu aj smútok súčasne. Neexistuje jediný správny spôsob, ako menopauzu prežívať.
Svoju úlohu zohrávajú aj obavy zo starnutia – najmä v spoločnosti, ktorá prikladá veľký význam mladosti a mladistvej kráse. Môžeme sa stretávať s negatívnymi postojmi k menopauze a ženám po menopauze. A niekedy zistíme, že sme si niektoré z týchto predstáv osvojili aj my samy.
Aké myšlienky a pocity sa objavia v tebe, keď sa povie „menopauza“?
Čo ak to už bude iba horšie? Už nikdy sa nebudem cítiť ako predtým. Moje najlepšie roky sa skončili.
Alebo sa ti menopauza spája skôr so slobodou, novou životnou etapou a príležitosťou začať viac myslieť aj na seba?
Takéto myšlienky nevznikajú vo vzduchoprázdne. Často odrážajú spôsob, akým naša spoločnosť hovorí o starnutí žien – ako o strate krásy, príťažlivosti, energie či hodnoty.
Negatívne predstavy o menopauze, starnutí a ženách po menopauze sa môžu nenápadne premietať aj do toho, ako vnímame samy seba, svoje telo a svoju hodnotu. Môžu ovplyvňovať naše sebavedomie aj vzťah k telu, ktoré sa začína meniť.
Výskumy naznačujú, že ženy s negatívnejším postojom k menopauze a starnutiu často uvádzajú viac príznakov alebo ich prežívajú ako obťažujúcejšie.
Neznamená to, že si príznaky vytvárame svojimi myšlienkami. Keď však tieto zmeny vnímame ako ohrozenie, stratu kontroly alebo dôkaz, že s nami niečo nie je v poriadku, môže sa k nim pridať ďalšia vrstva strachu, odporu a napätia. To môže ovplyvniť náš spánok, náladu, schopnosť zvládať stres aj to, ako intenzívne príznaky prežívame.
Naše presvedčenia môžu ovplyvniť:
koľko strachu a napätia pri zmenách cítime, ako pozorne sledujeme každý signál tela, či príznak vnímame ako nepríjemnosť alebo ohrozenie, či vyhľadáme potrebnú pomoc, aj to, či veríme, že máme možnosti, ako sa o seba postarať.
Keď so svojím telom neustále bojujeme, pridávame k náročným telesným a hormonálnym zmenám ďalší tlak. Prijatie pritom neznamená rezignáciu ani to, že máme svoje ťažkosti ticho znášať. Znamená uznať: Moje telo sa mení, ale moja hodnota sa tým nemení. Môžem hľadať pomoc, liečbu a spôsoby, ako sa o seba v tomto období dobre postarať.
Spochybniť svoje presvedčenia neznamená nasadiť si ružové okuliare. Znamená to preskúmať, či sú pravdivé, či nám slúžia a či existuje aj iný spôsob, ako sa na toto životné obdobie pozerať.
Peri/menopauza nemusí byť iba obdobím strát. Môže byť aj časom, keď prestaneme merať svoju hodnotu mladosťou, začneme vážnejšie vnímať svoje potreby a prehodnotíme, čo už vo svojom živote nechceme ďalej niesť.
Skús sa zamyslieť: Čomu veríš o menopauze? A ako tieto predstavy ovplyvňujú tvoj pohľad na seba? Sú skutočne pravdivé? Chceš im veriť aj naďalej?
