Bolí to, keď rastieš? - 105.časť

Bolo skoro ráno a Vilma sedela v izbe primára. Snažila sa ho presvedčiť, že chce svojho syna previezť do domáceho liečenia. Ten bol spočiatku trochu proti, keď ho však Vilma ubezpečila, že sa postará, aby na neho dohliadol ten najlepší neurochirurg, akého pozná, súhlasil. Matúškov stav bol veľmi dobrý a každý deň sa cítil čoraz silnejší a plný energie. Milan sľúbil, že jej pomôže počas dňa, aby sa ona mohla opäť, podľa potreby, vrátiť naspäť na svoje miesto. Bola totiž v kontakte s Veronikou a tá jej nepodávala pozitívne správy, čo sa týkalo nového riaditeľa. Jediné, čo ju mrzelo bol fakt, že Sebastiana opustí. Ak však chcela konečne nájsť ich dcéru, musela to urobiť. Keby to bolo na nej, každú svoju sekundu by venovala tomu, aby mu bola nablízku. Tak veľmi túžila opäť vidieť jeho oči a láskavý úsmev. Sľub, ktorý mu dala ju hnal v tom, aby neupadala. 

Keď s Milanom prechádzali po chodbe naspäť do izby ich syna, obaja mlčali. Vilma bola zahĺbená do svojich myšlienok a Milan stále premýšľal nad ich posledným rozhovorom.

"Keď sa vrátiš domov, chceš pátrať po svojej dcére?" začal rozhovor s tichým hlasom. Vilma sa prekvapene otočila jeho stranou a mlčky pozorovala jeho vážnu tvár.

"Prečo sa ma to pýtaš?" smutne stiahla obočie. Tušila, že to všetko pre neho muselo byť veľmi ťažké.

"Chcel som ti navrhnúť, ak by ti to neprekážalo, že by som sa nasťahoval domov. Kvôli Matúškovi. Chcel by som s ním byť čo najviac. Samozrejme by som spal v hosťovskej izbe." trochu spomalil chôdzu a otočil k nej hlavu. Vilma zastala. Milan na ňu upieral sebaistý pohľad. Keď sa nad tým zamyslela, vlastne by to bol dobrý nápad. Predstavila si Matúškovu veselú tvár, keď sa dozvie, že jeho milovaný ocko bude opäť s ním. Ticho prikývla.

"Súhlasím. Kvôli Matúškovi. Bude sa tak cítiť lepšie. Vidím, aký je šťastný, keď si v jeho blízkosti." vyslovila tichým hlasom a zhlboka sa nadýchla. Milan sa usmial a ticho poďakoval. Keď vošli k Matúškovi a povedali mu novinky o jeho prepustení a o tom, že jeho ocko bude opäť bývať s nimi, takmer od radosti vyskočil z postele. Vilma po dlhej dobe konečne cítila radosť a úľavu, že je jej syn šťastný. Po chvíľke, keď podišla k oknu a do mysle sa jej opäť vrátil Sebastian, stíchla a uzavrela sa do seba.

Keďže sa svadba Alenky a Patrika nekonala, Tomáš mal deň voľna. Svoj čas tak trávil spolu so Zuzkou a Patrikom v Alenkinej prítomnosti. Alenka bola veľmi rada za ich spoločnosť. Keď však videla ich letmé zamilované pohľady, okamžite ju niečo napadlo. Najskôr venovala úsmev Patrikovi a po chvíli si veselo prehliadla tvár svojej dcéry.

"Tomáš?" otočila pohľad k nemu a tajomne sa usmiala.

"Áno Alenka, počúvam ťa." so záujmom uprel na ňu oči.

"Mohol by si mi v niečom pomôcť?" prechádzala očami od Tomáša k prekvapenej Zuzke.

"Iste. Čo potrebuješ?"

"Keďže sa dnes naša svadba konať nebude, chcela by som, aby ste si aspoň vy dvaja užili predĺžený víkend na tom nádhernom mieste. Prosím." vyslovila naliehavo. Zuzka sa zamračila.

"Mamička, to odo mňa nechci, aby som odišla a nechala ťa tu samú." zapojila sa do rozhovoru Zuzka. Alenka na ňu povzbudivo vzhliadla.

"Ale veď ja neostanem sama. Mám tu predsa Patrika a aj mne by dobre padlo, keby nás necháte samých." snažila sa argumentovať Alenka. Patrik otočil hlavu k Zuzke a pokojne sa na ňu usmial.

"Postarám sa o mamu. Zaslúžite si, aby ste boli spolu sami. Pozri na Tomáša, spal asi iba dve hodiny. Neustále je tu s nami." snažil sa podržať Alenku Patrik. Tomáš mlčal a pobavene sa usmieval nad Patrikovým a Alenkiným plánom spacifikovať Zuzku.

"Nie. Nedokázala by som sa uvoľniť, keby som vedela, že ty si tu v nemocnici, zatiaľ čo ja si niekde užívam." ustarane stiahla obočie k Patrikovi a opäť sa zahľadela na mamu.

"Moja drahá. Ja sa cítim veľmi dobre. Je tu o mňa postarané ako v hoteli. Prosím, poslúchni svoju matku a užite si to tam s Tomášom." Alenka chytila Zuzku za ruku a prosebne na ňu uprela pohľad. Zuzka sa otočila k Tomášovi. Ten rezignovane zdvihol ramená a s úsmevom sa pozrel na Alenku. Zuzka pokrútila hlavou.

"Ale budete mi ihneď volať, keby si čokoľvek potrebovala." s povzdychom vyslovila Zuzka. Alenke sa na tvári zjavil široký, šťastný úsmev a prikývla.

"Sľubujeme." dodal Patrik a veselo sa  usmial na Alenku. Potom sa otočil k Tomášovi a šibalsky na neho žmurkol. Tomáš so skrývaným úsmevom pokrútil hlavou, pomaly podišiel k Patrikovi a priateľsky ho potľapkal po pleci. Keď Alenka uprela na Zuzku povzbudivý pohľad, aby už nenechávala Tomáša viac čakať, nežne ju pohladila po líci, pobozkala Alenku aj Patrika na tvár a ticho nasledovala Tomáša von z izby. 

Keď prechádzali cez chodbu k výťahom, nevšimli si, s akým záujmom ich sleduje Inka. Tá sa nahla k Tanji a s pobaveným tónom v hlase ticho šepla:

"Nezdá sa ti, že Zuzka a doktorko sa majú k sebe nejak blízko, odvtedy, čo tu hospitalizovali jej mamu?" Taňja sa na ňu prísne zamračila.

"O čo ti ide? Aj keby, mne by to vôbec nevadilo. Určite sa k doktorovi viac hodí Zuzka, ako doktorka Frank." uprene sledovala Inku svojim vnímavým pohľadom.

"Veď áno. Ja som nepovedala, že fandím doktorke. Ale bola by to sranda. Toľko rokov odoláva všetkým sestričkám a doktorkám, ktoré mali o neho záujem a vybral by si zrovna našu Zuzku." s úsmevom sa zahľadela Inka do diaľky. "Nie je to romantické?" Taňja sa zasmiala a pokrútila hlavou.

"Ach Inka, choď radšej nachystať lieky pre pacientov. Niekedy si naozaj čudná." povedala Taňja a prestala si Inku všímať. Inka na ňu letmo pozrela, vzala nejaké karty a nenápadne sa snažila prejsť okolo Tomáša a Zuzky, keď spoločne čakali na výťah. Nepodarilo sa jej však nič zazrieť, pretože sa dvere výťahu práve otvorili a obaja mlčky, s vážnou tvárou, nastúpili dnu. Keď sa dvere zavreli, Tomáš sa k Zuzke otočil a s pobaveným úsmevom jej šepol:

"Nezdá sa ti, že naša zvedavá kolegyňa Inka, si nás nejak príliš obzerala?" zamilovane sa dotkol pramienka vlasov, ktoré mu zakrývali výhľad do jej očí. Zuzka sa k nemu otočila a keď uvidela jeho pobavený výraz, usmiala sa tiež.

"Čoskoro to zistí. Podľa mňa mala miesto zdravotnej sestry pracovať ako detektív. Bola by vynikajúca vo svojej profesii." uškrnula sa. Tomáš sa tiež usmial. Po krátkej chvíli jej tvár opäť zvážnela a ticho  si vzdychla.

Tomáš si so záujmom prezeral celú jej tvár, keď vystúpili v podzemnom parkovisku a neprestal, ani keď nasadol do auta vedľa nej. Okamžite ako mali trochu súkromia, chytil jej ruku a s láskou sa k nej prihovoril:

"Moja nádherná ľalia, trápi ťa, že máme odísť? Ak má byť tvoja tvár celý čas takáto smutná, pôjdem naspäť a presvedčím tvoju mamu, aby ťa nenútila ostávať so mnou, keď chceš byť pri nej." nežne pohladil jej prsty. Zuzka sa okamžite strhla a otočila k nemu pohľad. Keď uvidela jeho oči, naplnené láskavosťou a obetavosťou voči nej, okamžite sa jej tvár uvoľnila.

"Tvoja láska je ako pierko. Jemne ma hladí a šteklí moje vnútro dotykom. Nech si prechádzam čímkoľvek, tvoja blízkosť ma zakaždým uteší. Moja mama to vie. Každé jej rozhodnutie, ktoré urobila, bolo vždy v môj prospech. Viem, že jej robí radosť, keď môže vidieť svojich najbližších šťastných. A ja chcem, aby sme si náš spoločný čas užili plnými dúškami. Viem, že tým bude aj mama šťastná." jemne sa na neho usmiala a pohladila ho po líci. Tomáš ticho prikývol a priložil si jej prsty k perám. Venoval im nežný bozk.

Keďže Tomáš nechcel nechávať Barrasa samého taký dlhý čas, ešte predtým, než sa dozvedel, že sa svadba ruší ho odviezol k babičke. Vedel totiž, že v hoteli sú zvieratá zakázané. Takže každý okamih, ktorý tam mali stráviť, mohli venovať iba jeden druhému.

Keď vstúpili na recepciu, čakalo ich prvé nečakané prekvapenie, kedy si ich pomýlili s novomanželmi a chceli im gratuľovať. Tomáš sa usmieval s pobaveným úsmevom a Zuzka sa snažila skryť pocit hanblivosti zo vzniknutej situácie. Druhé prekvapenie na seba nenechalo dlho čakať. Pridelili im totiž izbu, ktorá mala patriť Alenke a Patrikovi. Takže ich privítala manželská posteľ posiata lupeňmi ruží,  jahody so šampanským a terasa s vírivkou, s nádherným výhľadom na hory. Zuzka zmätene prechádzala pohľadom po celej miestnosti a keď zastala na Tomášovej stále pobavenej tvári, okamžite sa rozosmiala. Tomáš sa uškrnul a s obdivným pohľadom k nej pomaly začal pristupovať. Jej tvár zvážnela ihneď, ako jej vošiel prstami do vlasov a naklonil sa k jej uchu.

"Neznelo by to nádherne? Zuzka Izakovičová?" šepol jemným hlasom. Zuzke sa zrýchlil dych a zamilovane si obtrela líce o jeho tvár. Ľahko sa usmiala, keď si predstavila, že by sa stala jeho manželkou. "A čo potom ešte naša prvá svadobná noc?" jemne sa dotkol perami jej krku. Na pár sekúnd sa jej zastavil dych a túžobne privrela oči. Prstami sa vnorila do jeho vlasov a zdvihla tvár tak, aby sa mohol perami dotknúť aj jej odhaleného miesta pod bradou. "Daroval by som ti bozk sem." pohladil ukazovákom jemne miesto na jej kľúčnej kosti. "A sem." pokračoval prstom ľahučko po jej odhalenom rameni. "A napokon by som si vychutnal bozk sem." palcom pretrel líniu jej vrchnej pery. Chvíľu skúmal ako otvorila oči a túžobne upierala oči do jeho. Letmo sa usmial a úplne jemne jej palcom pohladil líce. "Bolo by nádherné, keby sa tá predstava stala skutočnosťou. Nemyslíš?" zamilovane skúmal jej oči. Zuzka ticho prikývla. Úplne stratila reč z jeho pohľadu. Bolo to tak zakaždým. Cítila ako sa trasie celé jej vnútro. Akoby jej telo presne vedelo, ku komu patrí. Zamilovane si oprel čelo o jej a privrel oči. Zuzka sa zhlboka nadýchla jeho vône. Nech sa jej za krátky čas udialo čokoľvek, nebolo to také silné ako to, čo cítila k nemu.