Cesta - 29.časť

Ako Lee kráčal po tme naspäť k ostatným, po ceste uvidel Leonu. Stála úplne sama pri strome, ktorý krášlil východ z osady. Zastavil a pozorne ju sledoval. Pomaličky si sadla a oprela sa oň. Lee rozmýšľal, prečo ju Michael nechal samú, keď mu nakázal, aby bol stále s ňou. Obával sa totiž jej stretnutia s Ismaelom. Pomaličky sa k nej približoval tak, aby nenarúšal jej chvíľku pre seba. Keď už bol v dostatočnej vzdialenosti, aby ho videla aj počula, prihovoril sa jej.

„Smiem rušiť?“

„Myslela som, že tu ma nikto nenájde.“ povedala trošku smutne.

„Ak ťa vyrušujem, môžem odísť. Len som sa chcel spýtať či je všetko v poriadku, keďže tu nikde nevidím Michaela.“

„Poprosila som ho, aby ma nechal samú. Namietal, ale ubezpečila som ho, že sa o mňa nemusí báť.“

„V poriadku, nechám ťa samú. Budem nablízku, keď by sa čokoľvek dialo, zakrič.“

Otočil sa Lee a už sa rozhodol odísť, keď Leona na neho zavolala.

„Prosím, nechoď, potrebujem tvoju blízkosť.“

„Čo sa deje?“ otočil sa a potichu si prisadol k nej.

„Bola som za Samom a všetko sa to priveľmi komplikuje.“

„Komplikuje? V čom?“

„Letela som sem nie z vlastnej vôle. Respektíve, nemala som tu byť. Sme s Danielom obchodní partneri a trošku ma podrazil. Náš investor mi dal podmienku, aby som Daniela do dvoch týždňov dostala naspäť na naše jednanie s ním. Prešlo už vyše týždňa a neverím, že to stihneme. Ty si hovoril, že pomoc z mesta príde až o mesiac a a aj keby sa to dalo urýchliť, letieť nemôžeme.“

„Prečo nie?“

„Sam mi hovoril, že má veľké bolesti hlavy a nezvládol by tak dlhý let. Obáva sa, že by sa nedokázal sústrediť a mohlo by to dopadnúť tragickejšie ako to teraz je.“

„Netušil som, že má Sam takéto ťažkosti. Zhovárala si sa o tom s Danielom? Musí mu predsa na tom obchode záležať rovnako ako tebe.“

„Obávam sa, že opak je pravdou. Obzvlášť teraz.“

„Teraz?“

„Vieš, predtým tiež veľmi chcel, aby sme sa odtiaľto čo najskôr dostali, ale ako stretol ju, tak je ako neprítomný.“

„Koho, ju?“

„No predsa Jadyn. Úplne je z nej mimo. Pritom ju vôbec nepozná.“

„A čo teba hnevá viac?“

Leona na neho prekvapene pozrela. Myslela si, že aj jeho to znepokojí. Mala pocit, že má k Jadyn blízko. Ním to akoby nepohlo.

„Myslela som, že ťa to znepokojí. Daniel a Jadyn.“

„Leona, ja Jadyn poznám, keby sa aj rozhodla pre Daniela, tak by to malo hlbší zmysel. Bol by v tom Boží plán. Nemám dôvod znepokojovať sa, že sa do nej Daniel zahľadel. Je to prirodzené.“

„Ako? Veď ja som mu vyznala svoje city a mne nedal ani šancu, aby sme to medzi sebou nejako posunuli. Ju vôbec nepozná.“

„Takže, čo ťa viac hnevá Leona?“

Leona stíchla a zamyslela sa. Keby prišli o ten obchod, veľmi by ju to škrelo a bola by na neho naozaj napálená, ale nejako vnútorne cítila, že omnoho viac ju hnevá to, že dal skôr šancu Jadyn, hoci tvrdil, že nechce vzťah. Pri jeho správaní k Jadyn cítila, že tie zábrany, ktoré pri nej mal sa pri Jadyn úplne stratili a to ju hnevalo a žiarlila.

„Ach Lee, veď ja by som mu dala všetko. Prečo ma odmieta?“

„Leona, tvoja láska k nemu je ovplyvnená jeho správaním. Ja viem, že je to veľmi komplikované a ťažké, ale mám pre teba riešenie.“

„Aké?“ prekvapene zažmurkala.

„Máš ešte ten darček, ktorý som ti dal?“

„Áno. Tam je to riešenie?“

„Presne tam! Otvor Bibliu a čítaj. Prvý list Korinťanom trinásta kapitola. A nechaj, aby ti tieto slová vošli hlboko do srdca. Tam nájdeš to, čo hľadáš.“