Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
sossannah
24. jan 2017
26 

Cesta - 40.časť

„Chápem,“ povedal Daniel chápavo, „asi sa k tomu nebudeš chcieť viac vyjadrovať, však?“

Lee pokýval hlavou a Daniel mu rozumel. Bol to muž so správnymi hodnotami a preto chápal jeho rozhodnutie. Vedel, že keď príde čas, tak povie to, čo je potrebné. Z premýšľania ich vyrušil Michael.

„Lee, musíš ísť okamžite ku Jonášovi.“ povedal naliehavo.

„Och, zabudol som, dnes som mu sľúbil, že sa zastavím. Ospravedlň ma Daniel. Je to súrne. Vrátim sa hneď ako to bude možné.“

„To je v poriadku Lee, ja tu počkám.“

Daniel sa pozeral ako sa Lee pomaly stráca v ďalšej chatke a snažil sa potláčať obrovskú túžbu vstúpiť dnu za Leonou a Jadyn. Obával sa však, že ich vyruší pri dôvernom rozhovore a pokazí to ešte viac ako predtým. Prešlo pár minút, keď sa otvorili dvere a vyšla von Jadyn. Daniel na ňu zmätene pozeral a snažil sa jej vyčítať z tváre ako sa asi cíti. Bolo to však márne, keďže jej tvár bola neustále nežná a priateľská. Jediné, čo sa na nej zmenilo bol jej pohľad. Nebol už taký prísny a neprístupný, ale zjemnel nejakým zvláštnym citom, ktorý v nej predtým nebol. Čakal, kým pristúpi k nemu a začne rozhovor.

„Už sa prebrala.“ povedala pokojne.

„Ako je na tom?“ opýtal sa vážne.

„Bude v poriadku. Je vysilená, vystrašená a zmätená.“
„Povedala ti, čo sa stalo?“

„Áno.“ pozrela zo svojich dlaní do jeho očí a jeho trhlo. Takže už vedela všetko.

„Viac mi k tomu nepovieš?“

„Sľúbila som jej, že o tom nikomu nepoviem. Myslím, že bude lepšie, keď ti o tom porozpráva sama.“ neprestávala mu hľadieť do očí.

Jeho pocity ho prevalcovávali a on nevedel ako reagovať. Zaplavoval ho Boží pokoj, ale na druhej strane tu bola láska, ktorú k nej pociťoval každým dňom viac a viac. Pochybnosť, ktorá sa teraz do neho vkradla ho o ten pokoj oberala.

„Môžem ísť aspoň za ňou?“ spýtal sa starostlivo.

„Bude lepšie, ak ju teraz necháš oddychovať. Sľúbila som jej, že sa za ňou vrátim.“ otočila sa a Daniel ju jemne chytil za ruku.

„Prosím, počkaj.“

Otočila sa k nemu a zahľadela sa na jeho ruku.

„Už som ti povedala všetko.“ pozerala na neho prekvapene.

„Chcem vedieť, či vieš všetko?!“

„Povedala mi celý príbeh.“ v jej očiach sa nič nemenilo. Stále boli priateľské a nežné. Bol z toho prekvapený, čakal, že v nich bude pohŕdanie alebo tá ľahostajnosť, čo predtým. To ho zmiatlo ešte viac. Akoby mu pohľadom hovorila, že ho prijíma, presne takého, aký je.

„Chcel by som vedieť, čo si o tom myslíš. Je pre mňa dôležité ...“ Daniel zmĺkol a sklonil hlavu.

„Je to v poriadku.“ zaznel jej zvonivý hlas. Keď na ňu pozrel, usmievala sa. Nechápal, čakal všetko, ale toto priateľské gesto určite nie. Len mlčal a hľadel na jej nádhernú tvár. O tomto úsmeve sníval odvtedy ako ju prvýkrát uvidel.

„Už musím ísť.“ otočila sa a zmizla v Leeho chatke.

Nemo hľadel za ňou a pocity v jeho vnútri ho zaplavovali ako teplý vodopád. Dúfal, že ešte by mohol mať u nej šancu. Veľmi po tom túžil. Poznávať ju tak ako ešte nikdy žiadnu ženu. Vdychovať vôňu jej ducha a nechať sa touto vôňou úplne opantať.

„Daniel!“ zo snívania ho vytrhol naliehavý hlas. Strhol sa a keď sa otočil, uvidel tam Leeho so smutným pohľadom.

„Čo sa deje?“ ihneď sa ho opýtal.

    Odporúčame