Nepomenovaný - 143.časť

Svadba bola nádherná, doladená do najmenšieho detailu. Keď sa skončil obrad, vošli sme do nádherne vyzdobenej sály. Hostia si posadali okolo okrúhlych stolov a nastal prvý tanec novomanželov. Zasnene som hľadela s akou ladnosťou a láskou sa pohybovali v rytme piesne. Neuvedomila som si, že ma Joel sleduje. Až keď tanec skončil a ja som sa otočila jeho smerom s úsmevom, zbadala som obdiv v jeho očiach. Jeho tvár bola vážna. Naklonil sa ku mne a letmo ma pobozkal na líce. 

"Vieš, že mám po boku tú najkrajšiu ženu zo všetkých tu prítomných? Dokázal by som sa na teba pozerať hodiny a neprestávalo by ma to baviť." usmial sa tak, že sa mu na lícach zjavili moje milované jamky. Placho som ho pobozkala na líce. Nečakal to a prekvapene zdvihol obočie. Napätie medzi nami prerušili čašníci, ktorí začali na stoly nosiť jedlo. Zazrela som, ako pobavene sa Joel na mňa pozerá. Sklopila som zrak a usmievala sa. Pod stolom mi vyhľadal ruku a nežne ma po nej pohladil. Spôsobilo mi to zimomriavky, ale snažila som sa sústrediť na jedlo. 

Večer ubiehal rýchlo. Po jedle sa s Joelom začalo zhovárať veľké množstvo ľudí. Ja som si prisadla ku Sare a debatovala s ňou o jej pocitoch. Žiarila šťastím. 

Boli dve hodiny ráno, keď sme sa rozlúčili s novomanželmi a rozhodli sa odísť zo svadby. Čakala nás ešte dlhá cesta domov. Premýšľala som nad tým, že už o dva týždne budem aj ja zažívať rovnaké pocity. Joel ešte stále držal volant a neštartoval. Po chvíli som sa otočila k nemu. Vyzliekol si sako a kravatu a odhodil ich dozadu. Pomaly si rozopol tri vrchné gombíky na košeli a pretrel si šiju. Zamyslene hľadel dopredu. Prehrabol si vlasy a otočil sa ku mne. Zazrela som mu v očiach únavu. 

"Si veľmi unavený, môj drahý?" priblížila som dlaň k jeho lícu a pohladila ho. Privrel oči a privinul sa k nej. Pomaly zdvihol pohľad ku mne a vzal moju ruku do svojich dvoch. Priložil si ju k perám a pokýval, že nie. 

"Predstavujem si, aké nádherné bude, keď si ťa odveziem po svadbe do nášho domu. Ty budeš mojou manželkou a ja už nebudem musieť čakať..." 

"Pssst." priložila som mu prst na pery. Jeho pohľad potemnel a ústa sa mu jemne pootvorili. Celá som sa chvela vzrušením. Zrazu mu pohľad zjemnel, chytil moju ruku a trikrát ju nežne pobozkal na kĺbiky. Potom sa nadýchol, zapol rádio a sústredil sa na cestu. Rozprávali sme sa o našich predstavách, ako asi bude prebiehať naša svadba. 

Asi týždeň pred našou svadbou priletel aj Max so svojou snúbenicou. Bolo to nádherné stretnutie. Nataly bola veľmi milá a priateľská. Hneď sme si sadli a tešila som sa, že si brat našiel také vzácne dievča. Večer, keď sme boli spoločne doma prišiel Max do mojej izby. Nataly nechal dole zhovárať sa s rodičmi. 

"Tak sestrička, kde máš svojho budúceho manžela? Rád by som sa s ním zoznámil." pobavene ukázal svoj vyposilovaný biceps a ja som sa musela zasmiať. Rozosmial sa spolu so mnou. Pozrela som na mobil a premýšľala, či príde. Neskoro som mu napísala, že budem rada, keď sa zastaví u mojich rodičov, aby spoznal môjho brata. Bolo to pre mňa dôležité, aby sa videli ešte pred svadbou a spriatelili sa. Viem, že mal veľa práce s projektom. V kútiku duše som však verila, že ma prekvapí a príde. 

"Má veľmi veľa prace a ja som nevedela, kedy prídeš, tak som mu to neskoro dala vedieť." povedala som sklamane. 

"Hm, nevadí, tak sa uvidíme možno zajtra." povedal veselo a bratsky ma objal. 

"Pôjdeme dole?" spýtala som sa veselo. 

"Určite, aby mi tam moju Nataly nezahádzali otázkami. Vieš, je veľmi plachá." usmial sa na mňa a žmurkol. Chápavo som prikývla. 

"Presne viem ako sa cíti." Max pomaly vychádzal z mojej izby a ja som ho nasledovala. Keď sme zišli dole, Nataly bola už v družnej debate s mamkou a ockom. Max prekvapene zdvihol obočie a nechápavo sa na mňa pozrel. Musela som sa zasmiať. Odrazu zazvonil zvonček. 

"Otvorím." povedala som vzrušene. Usmievala som sa, keď som otvárala dvere. Moje nadšenie však opadlo ihneď, ako som pri dverách uvidela Filipa. Úplne som zmeravela.