Nepomenovaný - 54.časť

Zhlboka som sa nadýchla a prekvapenie vystriedal pocit pokoja. Akoby ma niekto ukryl v bezpečnom objatí. Opieral sa o dvere auta a čakal ako zareagujem. Po krátkom zaváhaní som sa rozhodla pristúpiť k nemu. V jeho tvári boli vidieť smútok a obavy. Keď som pristúpila k nemu bližšie, jeho tvár zjemnela.

"Bál som sa o teba. Odišla si tak náhle." povedal smutne a zahľadel sa na svoje ruky.

"Musela som." odpovedala som rázne. Prekvapene na mňa pozrel.

"Prosím, prepáč mi, ak som niečo pokazil. Nechcel som ťa zraniť..."

"Je to v poriadku." skočila som mu do reči. Zmeravel a zažmurkal. Bolo vidieť, že sa cíti nepríjemne.

"Čakal si tu dlho?" spýtala som sa so záujmom.

"Celú noc." pousmial sa. Úsmev som mu však neopätovala.

"Lukáš. Bola chyba, že som prijala tvoje pozvanie. Prepáč. Zle si to všetko pochopil." hovorila som priamo a rázne. Vedela som, že mu to musím povedať. Cítila som to tak.

"Chápem. Je v tom niekto iný, však?" spýtal sa na rovinu.

"Nejde o to, či je v tom niekto iný. Proste my dvaja k sebe nepatríme."

"Nevadí. Ja sa tak ľahko nevzdám. Obzvlášť, keď ide o niekoho takého vzácneho, ako si ty."

"Prosím, nehovor tak. Nechcem, aby si nádej vkladal do mňa. Ja ti ju nedokážem opätovať." 

Jeho tvár zosmutnela. Pokýval hlavou, nasadol do auta a odišiel. Bolo to tak správne. Nie som typ, ktorý by sa akokoľvek zahrával s citmi toho druhého. So zvláštnymi pocitmi som vošla domov.

Vnútri sa rozprávali o tom ako a kedy sa pôjde na dovolenku. Nakoniec sa rozhodli, že aj napriek tomu, že sme sa pomaly všetci chystali, dovolenka sa presunie na Vianoce. Ocko mal ešte nejakú dôležitú prácu a chcel ju dokončiť, aby mohol potom pokojne oddychovať. Dohodli sme sa na termín týždeň pred Vianocami. Chceli sme tam ostať dlhší čas a oddýchnuť si. Ocko sa dohodol, že týždeň budeme sami a potom do vedľajšej chatky príde aj jeho spoločník s rodinou. 

Na ďalší deň, po ceste do práce, som sa rozhodla zastaviť sa v miestnej kaviarni a kúpiť si ich výbornú kávu. Pri platení mi z peňaženky vypadla vizitka, ktorú mi dala Anetka. Ostávala mi ešte chvíľa času a tak som sa rozhodla, že pôjdem obzrieť aj obchodík Maranatha. Pri vstupe nad dverami zacengala jemná zvonkohra. Ihneď ma upútala príjemná vôňa a pokojná melódia, ktorá tam hrala. Regále boli útulne poukladané a hrali rôznymi farbami. Mala som pocit, že sa tu nachádza všetko od byliniek cez kozmetiku až po milé ručne šité veci. Pocit, ktorý sa usadil na mojom srdci mi nápadne pripomínal Joela. Z premýšľania ma vytrhol príjemný hlas.

"Požehnané ráno, drahá. Môžem nejako pomôcť?" tvár majiteľky priam žiarila a jej oči mi pripomenuli dni, keď tu ešte bol ten, kto oživil moje srdce láskou. Nespochybniteľne to musela byť Joelova babička. S tým rozdielom, že jej úsmev bol nákazlivý, kdežto Joelova tvár bola záhadne vážna.

"Dobré ráno, prepáčte, trošku som sa zamyslela." jej pohľad bol skúmavý, ale úsmev z jej tváre nezmizol.

"Hľadáte niečo konkrétne?" spýtala sa opäť priateľsky.

Spomenula som si na ráno, keď Joel priniesol croissanty.

"Vlastne áno, počula som, že máte výborné domáce pečivo?" jemne som sa pousmiala.

"Iste, poďte za mnou. Na čo presne máte chuť? Mám tu domáci chlebík, rožky, koláče ..."

"Croissanty, dva poprosím. Počula som, že sú výborné." skočila som jej do reči a ona sa otočila ku mne a zdvihla jedno obočie.

Do papierového sáčku s nápisom Maranatha vsunula pečivo a potom sme spolu prešli k pokladni.

"Smiem vám ešte niečo ponúknuť?" spýtala sa zdvorilo a s úsmevom.

"Vlastne hľadám ešte čaj, ku ktorému by sa hodil malinový med."

"Nie je veľa zákazníkov, ktorí vedia, že tu mám taký med. Môžem otázku?" spýtala sa, popritom ako hľadala čaj k medu.

"Iste." pousmiala som sa, keď sa otočila ku mne a so skúmavým, ale stále príjemným pohľadom si ma premerala.

"Odkiaľ poznáte môj obchodík?"

"Vlastne mi na vás dala kontakt moja kolegyňa Anetka z tunajšej knižnice."

"Naozaj? Zvláštne." zamyslela sa a zahľadela sa do diaľky. Prekvapila ma jej reakcia.

"Prečo zvláštne?" spýtala som sa priamo. Majiteľka na mňa zažmurkala a opäť sa pousmiala.

"Viete drahá. Mám vnuka, ktorý miluje rovnakú variantu raňajok ako vy. Croissanty, malinový med a tento čaj." povedala a k rukám mi podala krabičku čaju.