icon
avatar
sossannah
6. dec 2020
272 

Nepomenovaný - 63.časť

Ďalšie dni prebiehali veľmi príjemne. Aj medzi mnou a Maxom zavládol pokoj. Raz prišiel za mnou do izby a otvorene sme sa rozprávali. Presne tak ako pred jeho nehodou. Úprimne sa zaujímal o môj vzťah k Bohu a chcel vedieť ako to vyzerá s mojim súkromným životom. Dozvedela som sa od neho, že to, čo sa mu počas jeho nehody stalo nebolo úplne tak, ako mi o tom rozprával prvýkrát. Nestaval sa k tomu ľahostajne. Veľmi to na neho zapôsobilo a zaujímal sa o Ježiša. Chcelo to iba čas, netlačila som na neho. Dôvera medzi nami vďaka tomu vzrástla. Každý podvečer chodil ku mne do izby a rozprávali sme sa až do neskorej noci. 

Sviatky prešli veľmi rýchlo, tri dni pred Silvestrom prišiel Martin, aby nás pozval na silvestrovskú párty. Max súhlasil, ja som váhala. Dohodli sme sa, že ak budem chcieť prísť, Max ma vezme so sebou. Nechcela som to povedať priamo, ale bolo mi lepšie doma. Ocko s mamkou nezasahovali a nechali rozhodnutie na mňa. 

Deň pred Silvestrom nás ocko pozval do neďalekého lyžiarskeho strediska. Nakoniec prišiel aj ockov kolega s manželkou. Prišli aj so synom, ale s tým sa zoznámime vraj až neskôr, lebo lyžoval. Ja som lyžovať nevedela, tak som sa rozhodla, že sa poprechádzam po okolí. Zasnežené lesy a príroda tejto oblasti dodávali rozprávkový nádych. Obdivovala som na bielo zafarbené stromy a v duchu vzdávala chválu Bohu za túto krásu. Nevedela som presne ako dlho som išla. Po pár krokoch som začula zvláštne zvuky a otočila sa. Zaplavila ma hrôza, keď som ho uvidela. Bol to Vilo. Díval sa na mňa temným pohľadom a na tvári mu hral drzý úsmev. 

"Ale, ale, koho to tu vidím? Vitaj maličká." pozeral na mňa ako na korisť. Z ťažka som sa nadýchla. V hlave mi vírilo mnoho myšlienok a premýšľala som, kade by som mohla utiecť. Začala som sa celá triasť. 

"Prosím, odíď." zmohla som sa na tichú prosbu. 

"Naposledy sme sa nerozlúčili moc príjemne." začal sa blížiť ku mne. Ja som inštinktívne cúvala dozadu. Po pár krokoch som zacítila tupú bolesť do chrbta. Narazila som do stromu. Priblížil sa tesne ku mne a mne úplne zmeraveli nohy a rozkrútil sa mi svet. Od strachu som nevedela povedať ani slovo. Cítila som ako sa nahol nado mňa a zhlboka sa nadýchol. Zdvihol sa mi žalúdok. 

avatar

Dnes "bonusova" cast nebude?potesila by😊

Odpovedz
6. dec 2020
avatar

@janka1102 hm.. popremýšľam... 😉

Odpovedz
6. dec 2020
avatar

@sossannah prosím, prosím ešte jednu stranu, lebo ani nezaspím...len či to potom nebude ešte horšie...

Odpovedz
6. dec 2020
avatar

@zltalienka 🙂 je to možné... Uvidíme ako sa vyjadria ďalšie čitateľky, či aj ony chcú... 😉🌹

Odpovedz
6. dec 2020
avatar

Jasnee ze chceme 😄😄

Odpovedz
6. dec 2020
avatar

@bibenka1991 😁 a nebudete potom chcieť ešte ďalšiu? 😁

Odpovedz
6. dec 2020
avatar

@sossannah jasné že budeme chcieť ďalšiu časť.... minimálne pre mňa je veľmi ťažké čítať príbeh na pokračovanie, keď za normálnych okolností by som prečítala knihu za večer.
Ale príbeh ma zaujal, v knižnej verzii predpokladám nie je, tak budem trpezlivo čakať

Odpovedz
6. dec 2020
avatar

@sossannah samozrejme 😁😁

Odpovedz
6. dec 2020
avatar

@sossannah neodmietla by som 😂😂 ale uskromnime sa aj s jednou 😉

Odpovedz
6. dec 2020
avatar

@zltalienka chápem.. 🙂 Keď sa vcítim do role vás čitateliek, viem si predstaviť, že musí byť náročné čakať na pokračovanie. Som vďačná za priazeň a trpezlivosť vás čitateliek a verím, že to bude stáť za to... Vždy ma tešia vaše komentáre a ženú ma k tomu, aby som večer posunula príbeh aspoň o ďalšie tri-štyri strany... 🙂

Odpovedz
6. dec 2020
avatar

Tak ste ma ukecali, urobím vám radosť... ❤️

Odpovedz
6. dec 2020
avatar
Odpovedz
6. dec 2020
avatar

@sossannah len píšte....nie každý má taký talent

Odpovedz
6. dec 2020
avatar

@zltalienka ❤️🌹 ďakujem..

Odpovedz
6. dec 2020

Začni písať komentár...

sticker
Odošli