Nepomenovaný - 63.časť
Ďalšie dni prebiehali veľmi príjemne. Aj medzi mnou a Maxom zavládol pokoj. Raz prišiel za mnou do izby a otvorene sme sa rozprávali. Presne tak ako pred jeho nehodou. Úprimne sa zaujímal o môj vzťah k Bohu a chcel vedieť ako to vyzerá s mojim súkromným životom. Dozvedela som sa od neho, že to, čo sa mu počas jeho nehody stalo nebolo úplne tak, ako mi o tom rozprával prvýkrát. Nestaval sa k tomu ľahostajne. Veľmi to na neho zapôsobilo a zaujímal sa o Ježiša. Chcelo to iba čas, netlačila som na neho. Dôvera medzi nami vďaka tomu vzrástla. Každý podvečer chodil ku mne do izby a rozprávali sme sa až do neskorej noci.
Sviatky prešli veľmi rýchlo, tri dni pred Silvestrom prišiel Martin, aby nás pozval na silvestrovskú párty. Max súhlasil, ja som váhala. Dohodli sme sa, že ak budem chcieť prísť, Max ma vezme so sebou. Nechcela som to povedať priamo, ale bolo mi lepšie doma. Ocko s mamkou nezasahovali a nechali rozhodnutie na mňa.
Deň pred Silvestrom nás ocko pozval do neďalekého lyžiarskeho strediska. Nakoniec prišiel aj ockov kolega s manželkou. Prišli aj so synom, ale s tým sa zoznámime vraj až neskôr, lebo lyžoval. Ja som lyžovať nevedela, tak som sa rozhodla, že sa poprechádzam po okolí. Zasnežené lesy a príroda tejto oblasti dodávali rozprávkový nádych. Obdivovala som na bielo zafarbené stromy a v duchu vzdávala chválu Bohu za túto krásu. Nevedela som presne ako dlho som išla. Po pár krokoch som začula zvláštne zvuky a otočila sa. Zaplavila ma hrôza, keď som ho uvidela. Bol to Vilo. Díval sa na mňa temným pohľadom a na tvári mu hral drzý úsmev.
"Ale, ale, koho to tu vidím? Vitaj maličká." pozeral na mňa ako na korisť. Z ťažka som sa nadýchla. V hlave mi vírilo mnoho myšlienok a premýšľala som, kade by som mohla utiecť. Začala som sa celá triasť.
"Prosím, odíď." zmohla som sa na tichú prosbu.
"Naposledy sme sa nerozlúčili moc príjemne." začal sa blížiť ku mne. Ja som inštinktívne cúvala dozadu. Po pár krokoch som zacítila tupú bolesť do chrbta. Narazila som do stromu. Priblížil sa tesne ku mne a mne úplne zmeraveli nohy a rozkrútil sa mi svet. Od strachu som nevedela povedať ani slovo. Cítila som ako sa nahol nado mňa a zhlboka sa nadýchol. Zdvihol sa mi žalúdok.
@zltalienka 🙂 je to možné... Uvidíme ako sa vyjadria ďalšie čitateľky, či aj ony chcú... 😉🌹
Jasnee ze chceme 😄😄
@bibenka1991 😁 a nebudete potom chcieť ešte ďalšiu? 😁
@zltalienka chápem.. 🙂 Keď sa vcítim do role vás čitateliek, viem si predstaviť, že musí byť náročné čakať na pokračovanie. Som vďačná za priazeň a trpezlivosť vás čitateliek a verím, že to bude stáť za to... Vždy ma tešia vaše komentáre a ženú ma k tomu, aby som večer posunula príbeh aspoň o ďalšie tri-štyri strany... 🙂
@zltalienka ❤️🌹 ďakujem..
Začni písať komentár...


Dnes "bonusova" cast nebude?potesila by😊