Cesta do minulosti

Cesta do minulosti

Sedim na dovolenke u rodicov pod Tatrami ,moj 81rocny tatko mi podava smutocne oznamenie ,ktore objavil.Vraj by rad navstivil hrob svojho bratranca,lebo slubil jeho mame na smrtelnej posteli,ze mu tam raz zapali sviecku.V jeho ociach bolo ocakavanie,prosba aj chut vydat sa na vylet.Ako odopriet laskavemu tatkovi velke a mozno aj posledne( tatko je onkologicky pacient)

zelanie….nemozne.Tak sme cestu do minulosti smer Morava naplanovali na pondelok.Priznam sa,ze moj manzel hned na moje vysvetlenie reagoval suhlasom.Takmer 400 km jazdy treba naplanovat.Pisala som na tamojsi urad,ci ten hrob este existuje.V rovnaky den prisla odpoved.Hrob je tam.Plus informacia,ze jeho syn zije v okoli.Tatko bol nadseny,ved vtedy na pohrebe bratranca bol a syn mal mozno 10 rokov a hned vyjadril radost,keby ho mohol vidiet.Viete,ochrana osobnych udajov znamena malo informacii alebo aj nic.Zalezi na uradnikovi.Slubujem tatkovi,ze urobim vsetko,co je mozne.

V pondelok rano sme cez Oravu vyrazili na Moravu.Tatko bol nadseny uz v aute,lebo jeho doterajsie vylety su iba navstevy lekarov alebo nakup v miestnom obchode.On uplne ozil v kozi a celu cestu nadsene rozpraval zo svojej minulosti ,od detstva zacal.Veru bolo v aute veselo.Snad ani nase dieta nikdy tak nadsene z vyletu nebolo🙂Ked sme mu kupili hotdog na pumpe,mal slzy v ociach.Dnes sa citil zase stastny a volny a pripraveny na nove zazitky.
Dorazili sme na miestny cintorin na Morave a hrob hned nasli.Tatko vybral pripraveny kahanec,sam ho zapalil a slavnostne polozil na hrob.Po 41 rokoch od pohrebu bratranca….este vytiahol burinu z hrobu ,aby to mal vraj ciste a pekne.Potom pobuchal na nahrobny kamen so slovami,aby odpocival dalej v pokoji.Bolo to skutocne velmi dojemne,lebo tatko si utieral slzy pomedzi smiech a keby sme mu nepripomenuli casobeda,snad by tam chcel aj ostat.

Poobede tatko vyhlasil,ze ked je tu,;rad by syna zosnuleho teda videl.V horucave vyrazame na mestsky urad pre informacie.Skusime vsetko.Pokracovanie nasleduje…..