Ako dalej ist...
Milé konikarky.
Pisem Vam s jednou prosbou a zaroven Vas ziadam, aby ste nepatrali kto v skutocnosti som alebo nie som.
Berte to ako moju vystostnu ziadost. Som znama pre niekoho pre niekoho menej uzivatelka. Takze to nehcem zverejnovat. Ide tu iba o jednorazovu ucast. Hned po vymazem. Neberte to tak,ze nechcem ale skratka si NEZELAM aby to niekto viac rozoberal a nebodaj patral kto som. Som clovek z amsa a kosti a preto chcem uplnu anonymitu. VOPRED DAKUJEM A hlupe komentare a poznamky radsej ani nepiste!
Bola som mlada tinedzerka,ako kazda . Ta ktora chcela vzdy mat krasny vztah lasku muza dieta rodinu.
Nie vzdy to bolo vsak jednoduche. Presla som si viacerymi vztahmi,kde som si myslela ze to mozno bude ono. No podarilo sa mi to neskor. Uz ked som mala za sebou strednu . Nasiel sa chlap ktoreho som zacala milovat so vsetkym čo k emu patri dobre i zle. Bol z rodiny,kde sa neudrzovali a neudrzuju kontakty s ostatnou rodinou.Jeho rodicia ziju prenho a jeho sestry. Pre nikoho ineho. Co je na jednej strane pekne,nadruhej mi to pride take chladne.Nakolko ja som bola zvyknuta na ine. Vzdy sme sa navstevovali a navstevujeme doteraz a pride mi to prirodzene. Pretoze podla mna jedina osoba,ktora ostane pri tebe navzdy je tovja krv,tvoja rodina..brat,sestra,mama,sesternica, bratranec,teta ujo....
Sen o krasnej rodine sa mi splnil. V jeden den som sa dozvedela ze som tehotna. Tak v rodine hura všetci bude svadba. Aj ked som ja nechcela spočiatku vobec. Nechceli sme to riesit,no pod tlakom rodiny,sme povedali ok. Tak sme sa teda vzali. V zaciatkoch to bolo pekne. Ja som chodila do skoly koncila som maturitu. BOli sme spolu len vikendy lebo som byvala na stredoskolskom intraku.. Moj manzel byval u nas.Vydrzal to ved chodil cely den do roboty...Suchlo sa to a prislo leto. a s nim narodenie nasho chlapceka. Bola som stastna a vyzeralo to ze aj on... Az ked po case nastupil do prace lebo ked sa maly narodil marodil doma skoro 2 mesiace. Za 2 mesiace mi ani raz nepomohl s malym,ani raz ho nevzal na vychadzku,ja som mala komplikovany porod, a ani raz sa neuracil sa spytat-nechces si oddychnut? vezmem ho naprechadzku. v noci - nevstavaj zarobim mlieko, nevstavaj prebalim ho..ani raz !!! Na prechádzke bol 1x aj to na moje 100x prosikanie o to,aby som mohla povysavat.... Ako clovek na volnej nohe tzv. SZCO mal volnu ruku vo svojom čase,ale to ho nezaujimalo.Ani na jednej prehliadke nic... Ako isiel do roboty,tak nebolo dna do dnes a to ma maly 1,5roka neozve co robime,ako sa mame,čo maly, a pod. vecer pride domov, velmi unaveny,aby mal navarene, teplo a to je vsetko.