Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
svi_kosice
6. feb 2017
66 

Arteterapia ako súčasť liečebnopedagogickej intervencie v skupinách detí s poruchami správania

Peter Farbár

Abstrakt

V predloženom článku pojednávame o možnostiach arteterapie a dramatoterapie v rámci liečebnopedagogickej intervencie u detí s poruchami správania. Popisujeme základné zásady a princípy práce liečebného pedagóga v intervencií porúch správania sa u detí. Špecificky sa zameriavame na možnosti vybraných expresívnych terapií v kontexte liečebnej pedagogiky a ich využitie v práci s deťmi s poruchovým správaním.

Kľúčové slová:

poruchy správania, liečebná pedagogika, liečebnopedagogická intervencia, arteterapia, dramatoterapia, skupinová hrová terapia

Liečebnopedagogická intervencia je koncipovaná na nižšie uvedených princípoch: Prvým z nich je nezacieliť terapiu iba na symptómy. Klein, Meinertz a Kausen (2001) píšu, že práca s dieťaťom nebude uspéšná bez láskavého a empatického chápania dieťaťa v jeho celistvosti. Podľa autorov (ibidem) je dôležité mať na zreteli fakt, že deti sa otvoria iba priamemu a citlivému človeku a nie tomu, kto sa stavia do pozície ,,darcu podnetov”. Druhým dôležitým princípom liečebného pedagóga je rešpektovanie dieťaťa ako svojprávne konajúceho subjektu a partnera. Svedomito zisťovať,,zónu aktuálneho”a ,,zónu najbližšieho vývinu”, v ponímaní Vygotského, v spoločensky dôležitých oblastiach, aby sa dieťaťu zabezpečilo dostatok individuálnych podnetov pre uskutočnenie ďalšieho vývinového kroku. Porozumieť dieťaťu znamená vycítiť to, čím je naplnená myseľ dieťaťa, symbolicky napísané – „to, čo ho chytí za srdce a čo chce svojím konaním dosiahnuť“. Je dôležité si uvedomiť, že dieťa je aktérom svojho vývinu, že tento proces terapeut netvorí, ale vytvára priestor s potrebnými podnetmi (Klein, Meinertz a Kausen, 2001). Podľa prof. Dobrotku (2001) je liečebná pedagogika svojími cieľmi a metódami terapeutická. Jej cieľom je terapeuticky ovplyvniť celú osobnosť klienta.

V liečebnopedagogickej práci s klientom je potrebné sledovať, čo pomáha ozdravujúcim procesom a podporovať to. Pre liečebnopedagogickú teóriu je prínosná salutogenetická koncepcia zdravia podľa Antonovského (Lorenz, 2004, Kebza, 2005, citovaní podľa Horňáková, 2007).

Pri práci s deťmi a dospelými využívame v liečebnej pedagogike ich záujmy, zručnosti, schopnosti a možnosti. Ako píše Kováčová (2014a) významnými pojmami v liečebnej pedagogike sú terapia a umenie. V súvislosti s liečebnopedagogickou intervenciou sa pojmy terapia a umenie prepájajú. Autorka (2014b, s. 25) ďalej píše „skĺbenie umenia a jeho účinku v terapii je jedným z možných spôsobov v liečebnej pedagogike ako sa priblížiť k človeku: pomôcť jemu a jeho najbližším a zároveň ho obohatiť o nové zážitky a vyjadrenia.“ Cieľom využívaných terapii v liečebnopedagogickej intervencii je porozumieť a pomôcť klientovi pri identifikácií a riešení ,,problému”počas jeho (celo) životnej cesty (Kováčová, 2014b).

Sme toho názoru, že terapia sprostredkovaná dramatickým, výtvarným, pohybovým (tanečných) a iným umením je najvhodnejšou formou liečebnopedagogickej pomoci deťom s poruchami správania sa. V intervenčných programoch sú využívané zvyčajne všetky expresívne terapie, v texte ďalej popíšeme arteterapiu ako jednu z možností podpory klienta s problémovým správaním sa.

Arteterapia

Kresba, maľba či výtvor z plastického materiálu je podľa Langmeiera (2000) najčastejšie používaným prostriedkom ponúkaným dieťaťu na vyjadrenie vlastného obrazu o svete, vlastných citov, ľudských vzťahov, poprípade ich ventiláciu. Okrem svojho diagnostického významu má významný abreaktívny a komunikačný potenciál tam, kde slová nestačia. Petzold (1990, citovaný podľa Šicková, 2006) definuje arteterapiu ako „teoreticky usmernené pôsobenie na človeka ako celok v jeho fyzických, psychických danostiach, sociálnych a ekologických väzbách, plánované ovplyvňovanie postojov a správania sa pomocou umenia a z umenia odvodenými technikami, s cieľom liečby alebo zmiernenia choroby a integrovania alebo obohatenia osobnosti“.

Mateašíková (2013) ďalej píše, že výtvarný prejav v práci s deťmi s poruchami správania sprostredkováva komunikáciu. Niektoré deti ťažko nadväzujú kontakt prostredníctvom verbálneho prejavu. Odmietajú hovoriť o svojich ťažkostiach, trápeniach a zraneniach, jednoduchšie je s nimi nadviazať kontakt neverbálne – s použitím vlastného výtvarného prejavu.

Prostredníctvom kresby či výtvarného prejavu dieťa vyjadruje svoje pocity bez použitia slov, bez trápenia sa s gramatikou, syntaxom či logikou. Tvorenie výtvarného artefaktu sprostredkúva všetkým umelcom možnosť zažiť určitý druh spontánnej terapie. Umelecká schopnosť je v arteterapeutickom procese nepodstatná. Pri liečebnopedagogickej arteterapii sa využíva fakt, že tvorivá činnosť je integrujúcim prvkom jednotlivých dimenzii osobnosti, taktiež v tomto procese dieťa koná ako autonómna bytosť, ktorá vstupuje do vzťahu s okolím a jeho hodnotami. Spontánne situácie pri tvorbe slúžia k odkrytiu modelov sociálneho správania, konfliktov a túžob (Horňáková, 2007). Brichta a Šimonovičová(2008, in Šicková, 2008) pri arteterapeutickej práci s deťmi s problémovým správaním využívajú prácu s hlinou, vytváranie sádrových masiek, prácu s farbami na sklo, maľovanie s akrylovými farbami. Šicková (2006) považuje hlinu za jedinečné médium a fascinujúci materiál. Hlina má schopnosť uzemniť výbuchy agresivity, hnevu a zúrivosti. Preto si myslíme, že práca s ňou je využiteľná v intervencii u detí s poruchami správania. Práca s hlinou posilňuje sebavedomie a sebahodnotenie, pôsobí relaxačne. Aktivity s hlinou ako s arteterapeutickým materiálom – hádzanie, stláčanie, tvarovanie, ručné modelovanie a modelovanie sú vhodné na eliminovanie agresívneho správania, rozvíjanie predstavivosti, vytvorenie nadhľadu, ako zázemia pre zmenu postojov k sebe aj k druhým. Pomocou modelovania figúr, hlavne modelovanie vlastnej postavy môže terapeut diagnostikovať postoje detí k sebe, k okoliu a k vlastným problémom. Safran (2003, podľa Pupkins, 2007) vymenúva niektoré benefity používania umenia pri terapii skupiny detís ADHD. Napríklad, projekty spojené s umením dodávajú sedeniam štruktúru, využívajú vizuálne zručnosti pri učení, ponúkajú spôsob ako vyjadriť myšlienky a pocity a poskytujú vhodnú aktivitu pre deti. Navyše, umelecké projekty uchovávajú vizuálne záznamy toho, čo bolo naučené. To je nápomocné pre deti s problémom zapamätať si, o čom sa diskutovalo v skupine verbálne. Autor tiež popisuje detailný model liečby pre prácu s arteterapiou pre skupiny detí s ADHD. Model podporuje deti pri budovaní dôvery vo vzťahu s rovesníkmi a terapeutom. Počas sedení sa deti učia vyjadrovať ich pocity v rámci skupiny, pomocou zdieľania ich kresieb bez toho, aby boli defenzívne alebo aby boli obmedzované dohľadom.

Záver

V prezentovanom článku sme sa snažili podať komplexné informácie o možnostiach práce liečebného pedagóga s deťmi s poruchami správania s dôrazom na využitie expresívnych terapií, konkrétne arteterapie. Vzhľadom na to, že liečebná pedagogika je aplikovateľná v prípadoch, keď bežné výchovné prostriedky pedagogiky zlyhávajú a nie sú uplatniteľné, si myslíme, že liečebný pedagóg má svoje miesto v multidisplinárnych tímoch zameraných na intervenciu porúch správania u detí. Prispieť môže liečebnopedagogickými cvičeniami a terapiami, ktoré sú už za hranicami bežnej pedagogiky. Zároveň zámernou a cieľavedomou realizáciou intervenčných prostriedkov eliminovať nežiadúce a podporíť žiadúce aspekty v konaní a správaní sa.

Použitá literatúra

  • HORŇÁKOVÁ, M. 2007. Liečebná pedagogika pre pomáhajúce profesie.  Bratislava: Sociálna práca, 2007. ISBN 978-80-89185-28-3.
  • KOVÁČOVÁ, B. 2014a. Art ako prostriedok vo včasnej liečebnopedagogickej intervencii v rodine s dieťaťom so znevýhodnením. In CREA-AE 2014. 1. vyd. Zohor : Virvar, 2014. s. 236-240. ISBN 978-80-89693-03-0.
  • KOVÁČOVÁ, B. 2014b. Liečebná pedagogika vo vývine človeka. Liečebná pedagogika I. Vybrané kapitoly z liečebnej pedagogiky z biodromálneho hľadiska. Bratislava: Univerzita Komenského. s. 6-32. ISBN 978-80-223-3736-6
  • KLEIN, F., MEINERTZ, F., KAUSEN, R. 2001. Liečebnápedagogika. Bratislava: Sapientia. 2001. 277 s. ISBN 80 –967.
  • LANGMEIER, J., BALCAR, K., ŠPITZ, J. 2000. Detskápsychoterapie. Praha: Portál. 2000. 432 s. ISBN 80 –7178 –381 –1.
  • LIEBMANN, M. 2010. Skupinová arteterapia. Praha: Portál. 2010. 280 s. ISBN 978 –80 –7367 –729 –9.
  • MATEAŠÍKOVÁ, A. 2013. Arteliér –Preventívny program pre klubistov I. stupňa. Bratislava: CPPPaP v Dúbravke, 2013. 20 s.
  • PUPKINS, S. 2007. Creating Containment and Facilitating Freedom: Group Art Therapy with Children with Emotional and Behavioural Disorders. Concordia University.
  • ŠICKOVÁ–FABRICI, J. 2006. Arteterapia – úžitkovéumenie? Bratislava: Petrus. 2006. 273 s. ISBN 80 –89233 –10 –4.
  • ŠICKOVÁ, J., KRČMÁRIKOVÁ, Z., VODIČKOVA, B. 2008. Súčasná arteterapia – presahy a výzvy. Bratislava: OZ Terra therapeutica. 2008. 61 s. ISBN 978 –80 –969376 –5 –3.

Kontakt

Bc. Peter Farbár, liečebný pedagóg

Ústav sociálnych štúdií  a liečebnej pedagogiky, Katedra liečebnej pedagogiky,

Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Račianska 59 (so sídlom Šoltésovej 4),

81101 Bratislava

zatunka@gmail.com

    autor je náš šikovný kolega-liečebný pedagóg

    6. feb 2017