alebo SPOTREBITEĽSKÉ SÚŤAŽE OBCHODNÝCH REŤAZCOV - ako to vidím ja, ako to vidíme my v našej škole
Spotrebiteľské súťaže obchodných reťazcov nie sú nový fenomén. Na Slovensku to začalo Billou a jej nálepkovými albumami zvierat, rekordov a praveku. Najmä prvý, zvierací album, vyvolal hotovú hystériu, keďže sa hralo aj o atraktívne ceny. Deti chceli vyhrať najmä lego, preto sa aj u nás vo veľkom zbieralo a vymieňalo: doma, v škole, na ulici... aj na Modrom koníkovi. Možno si ma pamätáte vymieňala som s mnohými z vás a odvtedy som stálym návštevníkom vymieňacích tém. Pomáhala som zbierať viacerým deťom, nielen svojim synom. Najradšej spomínam na troch bratov z krízového centra, ktorí nezohnali album, a tak si spravili vlastný. Nevyhrali sme ani v jednej z Billa súťaží. No albumy sú hodnotné aj tak..Nevyhral nikto z našej školy. No knižky podnietili mnohé debaty a ríši zvierat, dinosauroch, pravekých ľuďoch... ak zas v Bille niečo vymyslia, zaručene budeme pri tom.
Nasledovala Šmolkodomino hystéria, pri ktorej sa nám podarilo založiť vlastný zberateľský kufrík pre všetky deti z našej rodiny (5 ks). Angažovali sa hlavne starí rodičia. Školskú pôdu toto šialenstvo obišlo, väčšina našich žiakov bola toho názoru, že je to zábavka pre malých. Tescu to však vygenerovalo poriadny zisk, hodný zmienky nielen na rôznych fórach, kde si z posadnutosti ľudí robili posmech, ale aj v serióznom časopise Trend.
LIDL prišiel s novým konceptom hry o športové ihrisko, ktorý je mne osobne oveľa sympatickejší ako honba za domino kockami, pretože má enviromentálny rozmer a prvýkrát nebol zameraný len na jednotlivcov, ale na celé školské kolektívy. Naša škola sa samozrejme okamžite zapojila. Deti zbierali fľaše, kde len mohli: v lese, v poli (super! výsledok čisté okolie), medzi rodinou, susedmi a známymi, prehľadávaním zberových kontajnerov a košov (fakt!, nech to znie akokoľvek neuveriteľne).... Prišli dokonca na zlepšováky, ako vyrovnať pôvodne pokrčenú fľašu, aby sa rátala v súťaži. Musí sa nafúknuť alebo naplniť vodou. Vedeli ste to? Vláčili sme vtedy do automatov fľaše v mechoch ako pracovníci zberných surovín. Ale naša škola aj tak nevyhrala. Asi sme sa snažili málo. Škoda, to ihrisko by sa nám veľmi hodilo. Budeme si ho teraz musieť vybudovať s použitím vlastných zdrojov, ktoré treba najprv zohnať.
TESCO sa v podnikateľskom a podnikavom duchu rozhodlo nadviazať na úspech Šmolkov. Tiež rozšírilo formát nielen o individuálne výhry (cesta do Disneylandu za výhru v PC hre, technika za registráciu kódov), ale aj o výhry kolektívne (športový deň pre školu) a pridalo edukatívny rozmer (výuka angličtiny hrou), čím zasiahlo ozaj široké spektrum spotrebiteľov od rodičov malých detí, čo majú záujem o učenie angličtiny a páčia sa im Disney rozprávky až po tínedžerov či dospelých, ktorí lietajú s Aladinom či hrajú o technické vychytávky. A samozrejme všetkých, ktorí by pre svoju školu chceli vyhrať športový deň. Preto sme sa opäť zapojili aj my. Vyhrať športový deň by bolo ozaj skvelé. Deti sa do zbierania kódov a vymieňania kartičiek vrhli s obrovským nadšením. Najmä trieda pani zástupkyne, 3.A. Zdá sa však, že len nadšenie nestačí. Sme hendikepovaní tým, že naša škola je na bratislavské pomery malá, máme tak do 300 žiakov, preto nemôžeme logicky súperiť s veľkými kolosmi v Dúbravke či Devínskej Novej Vsi a ani s málotriedkami v rebríčku, kde sa berie do úvahy počet žiakov.
My sme sa však rozhodli zabojovať. Opäť agitujem na Modrom koníku, vymieňam všetko, čo dostanem k dispozícii za tie veľmi hodnotné malé strieborné štvorčeky, prosím o kódy známych aj neznámych, dohadujem sa o zámennej hodnote nedostatkových kartičiek... hotový adrenalín! Venujem kopec času, nervov aj financií vo vidine cieľa, ktorý sa nám ale bez vašej podpory sotva podarí dosiahnuť. Deti a ja sme začali skladať žartovné básničky, čo ste si už tiež možno všimli v mojom blogu a v témach. Považujeme to za inteligentnejšiu a hlavne vtipnejšiu formu, ako požiadať o podporu, ktorá by sa nám veľmi zišla. Vyskúšala som dokonca aj nákup kódov od miestnych koníkovských podnikavcov. No mám limitované finančné zdroje a keď stojím (v Tescu) pred dilemou, či kúpim deťom jesť, alebo nakúpim kódy, zvíťazí zdravý rozum.
Prečo by tentokrát nemohla vyhrať úplne priemerná škola kdesi v Záhorskej Bystrici?
Mohla by, keby ste nám všetci venovali zopár kódov. Nepotrebujeme ich dostať poštou, stačilo by v správe... a úplne najlepšie riešenie by bolo, keby ste ich našej škole zadali priamo na stránke www.rozpravkovetesco.sk.
Myslíte si, že keď ešte nemáte deti, alebo sú maličké, sú vám kódy nanič? Omyl! Športový deň pre svoje ratolesti síce tentokrát nevyhráte, ale každý zadávateľ kódov je automaticky v hre o smartfón, tablet či notebook. Zišli by sa, nie? A zadávať kódy môže naozaj každý, dieťa či dospelý, nemusí to byť školák. A svoje kódy môže venovať akejkoľvek škole. Ideálne tej našej ZŠ s MŠ Hargašova 5 Bratislava-Záhorská Bystrica.
Strávila som dnešný deň s rodinou, ďaleko od počítača a Školmánie. Na Koníku ma privítala schránka plná nových správ... idem sa vrhnúť do honby za kódmi. Súťaž ešte neskončila. Nádej ešte trvá. Ej, budeže to veselá Veľká noc s Tescom!
Ozaj veselú Veľkú noc a príjemné prežitie veľkonočných sviatkov vám za všetkých zo ZŠ s MŠ Záhorská Bystrica želá
SYSLICA (íha, decká ma tým rýmovaním nakazili...)
P.S. Ak sa vám tento článok páčil, pošlite nám prosím nejaký ten kód...
Pošlem.🙂