NOSENIE V ŠATKE SPÔSOBUJE DEFORMITY NA CHRBTICI DIEŤAŤA. DIEŤA POTREBUJE BYŤ NA ROVNEJ PODLOŽKE, ABY SI VYSTRELO CHRBÁTIK.
Jedným z najbežnejších mýtov, ktoré sprevádzajú nosenie detí v šatke či inej ergonomickej pomôcke sa týka poškodzovania chrbtice dieťaťa. Snáď sa nenájde medzi nosiacimi rodičmi taký, ktorý by nebol z času na čas konfrontovaný s viac či menej zákernou otázkou "A nezničí sa vášmu dieťatku v tej šatke / nosiči chrbátik? Veď deti si potrebujú od narodenia chrbátik narovnávať a ty mu to v tej šatke vôbec nedovolíš! Veď sa len pozri, aký je tam celý schúlený a jeho chrbátik - veď ten je taký nejaký guľatý, či čo. Rýchle ho z tej šatky vyber a daj ho na rovnú podložku, nech sa chúďa vystrie! Uvidíš, bude mať skoliózu to dieťa!" Nie každý rodič vie na to adekvátne zareagovať, ba sú aj takí, ktorých prepadnú pochybnosti a sami seba sa pýtajú - neškodím ja svojmu dieťaťu, keď ho (od narodenia) nosím v šatke či nosiči, a dokonca v zvislej polohe?! A ako dlho môžem nosiť svoje dieťa denne, aby to nemalo negatívny vplyv na vývin jeho chrbtice? Sú vôbec nejaké limity? Ak aj vás trápia pochybnosti alebo len neviete, ako zareagovať na takéto poznámky, skúste čítať ďalej - možno vám to už po prečítaní tohto článku bude dávať zmysel 😉.
BÚRANIE MÝTU
Asi si veľmi dobre dokážete predstaviť, akú pozíciu má dieťatko v maternici v období prenatálneho vývoja. Ak nie, pozrite sa na obrázok - dieťatko je na ňom v maternici schúlené vo svojej typicky embryonálnej polohe, pri ktorej má horné končatiny v ohnutom flekčnom postavení, dolné končatiny v abdukčnom postavení v bedrovom kĺbe, kolienka pokrčené nad úrovňou zadočka a chrbticu schúlenú do kĺbka. Túto polohu, ktorá je bábätku taká vlastná, taká typická a jedinečná, nazývame fyziologickou polohou. Fyziologická poloha, alebo tiež tz. abdukčno-flekčná poloha je anatomická poloha, s ktorou sa novorodenec rodí a v ktorej zotrváva do istého času, kým jeho chrbtica neprejde jednotlivými štádiami vývoja a nenadobudne obe S-kové ohnutia, ako to vidíme už u dospelého jedinca.
zdroj obrázka www.thebabycorner.com
Dosiahnutie typického tvaru chrbtice "S" zvyčajne trvá rok, resp. trošku viac než rok a môžeme ho rozčleniť do základných vývojových štádií. Rozoznávame tzv. lordózu a kyfózu. Lordóza znamená prirodzené prehnutie chrbtice dopredu, kyfóza znamená zase prirodzené prehnutie chrbtice dozadu. Chrbtica má štyri zakrivenia: krčná lordóza, hrudná kyfóza, drieková lordóza a kyfoticky zahnutá krížová kosť. Tieto zakrivenia sú dôležité z hľadiska rovnováhy, flexibility a tlmenia tlaku, ktorý vzniká pri pohybe. Počas obdobia v ktorom sa dieťa učí dvíhať hlavu a nakoniec chodiť, sa vyvíjajú svaly. Ako svalom pribúda sila, aktivita dieťaťa presunie váhu tela na chrbticu. Postupne sa vyvinú ďalšie krivky v oblasti krčnej a lumbálnej (driekovej) oblasti. Tieto oblasti sa vyvíjajú až kým dieťa neprestane rásť.
Normálne zakrivenie chrbtice:
- Krčná lordóza: 20-40 stupňov
- Hrudná kyfóza: 20-40 stupňov
- Drieková lordóza: 40-60 stupňov
- Krížová kyfóza: krížová kosť má kyfotickú krivku (1)
Keď sa dieťatko narodí, jeho chrbtica sa nachádza v stave totálnej kyfózy (total kyphosis). To znamená, že dieťa má chrbátik typicky schúlený do kĺbka a jeho chrbtica pripomína písmeno "C". Ide o základné zakrivenie, ktoré je kyfotické, a teda chrbtica je prirodzene prehnutá dozadu. Svaly, ktoré napomáhajú udržiavať chrbticu vzpriamenú, nie sú zatiaľ natoľko vyvinuté, aby plnili svoju funkciu (dieťatko samé nedokáže držať vzpriamene hlavičku, rodič mu ju pri držaní podopiera). Prvá časť chrbtice, ktorá sa pomaly vo vývoji dieťatka začína vyrovnávať, je jej horná (krčná) časť. V období okolo 3. - 4. mesiaca života, keď sa dieťatku postupne posilnia svaly v tejto časti chrbtice a dieťa je schopné samo držať hlavičku, zakrivenie tejto časti chrbtice (kyfóza) sa pomaly vyrovnáva, až sa nakoniec mierne prehne dozadu - cervikálna (krčná) lordóza (cervical lordosis). V ďalšom období, približne okolo 8. - 10. mesiacov, keď sa už dieťatko samé dokáže posadiť, sú svaly v oblasti strednej (hrudnej) časti chrbtice natoľko silné a spevnené, že dokážu pekne podopierať chrbát dieťaťa. Chrbtica v tejto časti ostáva naďalej zakrivená, hovoríme tomu hrudná kyfóza (thoracic kyphosis). Nakoniec, okolo 1 roka (zvyčajne v období medzi 12. - 18. mesiacom života dieťatka), keď už dieťatko dokáže samé chodiť, dochádza k narovnaniu v oblasti spodnej (driekovej) časti chrbtice a následne k jej prehnutiu dozadu - lumbálna (drieková) kyfóza (lumbar lordosis). Pozorujeme typický S-kovitý tvar chrbtice, svaly dieťaťa sú už natoľko silné, že dokážu udržať telo vo vzpriamenej pozícii a podopierajú celý chrbát.
zdroj obrázka www.truehealthct.com
Šatka a vhodný ergonomický nosič rešpektujú a podporujú prirodzený vývoj chrbtice dieťatka v KAŽDOM VÝVINOVOM OBDOBÍ! Je však skutočne dôležité, aby sme mali na pamäti to ktoré vývinové obdobie dieťatka. Keď nosíme novorodenca, je potrebné zabezpečiť, aby sme šatku alebo chrbtovú opierku nosiča viedli až nad úroveň krčnej chrbtice. Ideálne by mal horný lém šatky, resp. horná časť chrbtovej opierky siahať približne do výšky ušných lalokov dieťatka - len tak dieťatku zabezpečíme dostatočnú oporu v tejto časti chrbtice a zaručíme mu zdravé a komfortné nosenie sa. Niektoré mamky volia pri šatkách externú pomôcku v podobe zrolovanej plienky, ktorú vkladajú za vrchný lém šatky. Týmto golierikom sa snažia zaručiť dieťatku potrebnú oporu v oblasti krčnej chrbtice. Nie sú však nutné zbytočne masívne "goliere". Tie len niektoré deti znervózňujú, nakoľko im bránia slobodne otáčať hlavičkou a znehybňujú ich v pohybe. Cieľom golierika nemá byť znehybnenie, ale opora. Ak už chcete použiť externú pomôcku, skúste len malý kúsok zrolovanej mäkkej žinky alebo roztrihnutej plienky, ktorý vložíte za vrchný lém šatky. Úplne však postačí samotný vrchný lém šatky, ktorý dva - trikrát prehnite a primerane dotiahnite. Ak vám dieťatko zaspí, stále mu hlavičku v spánku môžete zafixovať bočným pruhom šatky, ak je to treba. Taktiež je treba myslieť na dostatočne pevné, no zároveň jemné dotiahnutie (aby nedochádzalo k zbytočnému stláčaniu stavcov dieťatka) šatky po celej jej šírke. Týmto zasa zabezpečíme oporu v oblasti hrudnej a driekovej časti chrbtice. Ak by sme dieťatku neposkytli dostatočnú oporu, dieťatko by sa nám v pomôcke rútilo do strán. Čím je teda dieťa mladšie, tým dôkladnejšie oporu skrz pomôcky potrebuje pozdĺž celej svojej chrbtici.
Mnoho mamičiek má obavy, že ich napr. polročné alebo ročné dieťatko už nemá taký zaguľatený chrbátik v šatke či nosiči. To je však úplne normálne a prirodzené. Veď sa len opäť pozrite na obrázok znázorňujúci vývoj chrbtice počas prvého roka života dieťaťa. Úplne inak vyzerá v šatke či nosiči chrbátik novorodenca a úplne inak ročného dieťatka, ktoré už napr samé sedí alebo chodí, má dostatočne spevnené svaly v oblasti krčnej, hrudnej resp. driekovej chrbtice a v bdelom stave je na tele matky v pomôcke vzpriamené a aktívne. Krásne je to znázornené aj na ďalších obrázkoch, ktoré znázorňujú chrbticu dieťatka v jednotlivých vývinových obdobiach. Preto sa netreba trápiť tým, že zdravé ročné dieťatko už nemá v šatke v bdelom stave guľatý chrbátik. Ten však opäť môžeme pri ročnom dieťatku pozorovať v stave spánku v pomôcke. Je dobré si však skontrolovať zásady zdravého nosenia detí.
zdroj obrázka www.babydoousa.com
Čo však chrbtici dieťatka neprospieva, respektíve nepodporuje a nerešpektuje jej normálny vývoj, je nosenie v tzv. klokanke. Jednoducho povedané, nie je nosič ako nosič a nie je pomôcka ako pomôcka. Spomeňme si, čo sme si vraveli o kyfotickom zakrivení chrbtice novorodenca - chrbátik novorodenca je prirodzene zakrivený a pripomína zboku písmeno C. Mnoho klokaniek má však vystuženú chrbtovú opierku, ktorá toto kyfotické "céčkové" zakrivenie chrbtice malého bábätka nepodporuje. Kvôli pevnej vystuženej chrbtovej opierke bábätko nemá šancu, aby sa viac či menej tvrdá opierka klokanky prispôsobila jeho guľatému chrbátiku. Naopak, vystužená opierka klokanky núti jeho chrbátik k neprimeranému vystieraniu sa, ba núti ho prehýbať sa až do tzv. luku. Toto rozhodne bábätku neprospieva a preto sa i veľakrát stáva, že mamičky nosenie vzdajú, lebo "ich dieťatku sa v nosiči nepáči" (podotýkam, skoro vo väčšine takýchto prípadov prídeme na to, že na nosenie použili práve nie veľmi vhodnú pomôcku - klokanku s nepríjemne vystuženou chrbtovou opierkou). Pomôcka na nosenie sa má prispôsobovať vývinu dieťatka, a teda aj prirodzenému vývinu jeho chrbtice, v každom vývinovom období. Klokanka to veruže nespĺňa, šatka či správne zvolený ergonomický nosič však rozhodne áno 🙂. Na tomto mieste chcem podotknúť, že neexistuje štúdia, ktorá by potvrdzovala škodlivý vplyv klokaniek na vývoj chrbtice. Ak si však logicky a racionálne zmýšľajúci človek pospája vedomosti a poznatky o anatómii a vývoji chrbtici a aplikuje ich na nosenie, potom som toho názoru, že by si iste sám radšej zvolil pre nosenie svojho dieťatka ergonomický nosič alebo šatku, ktoré sa prispôsobujú vývoju dieťaťa v každom jeho období ako klokanku, ktorá tento vývoj nesleduje a nerešpektuje a neposkytuje jemu ani rodičovi potrebný komfort. Ak máte chuť dozvedieť sa o rozdieloch medzi ergonomickým a neergonomickým nosením, skúste si prečítať článok klokanka verzus ergonosič. Pre mňa najideálnejšou pomôckou obzvlášť pre novorodencov a malinké bábätká do 3. - 4. mesiacov je práve babyšatka. Tá sa ideálne prispôsobí všetkým postavám nosiacich osôb a aj telíčkam malých nosencov. Je univerzálna, komfortná a maximálne prispôsobivá potrebám nosencov aj nosiacich osôb (o výbere šatky viac tu).
Mnoho mamičiek či nosiacich oteckov má obavy, aby zbytočne dlhým nosením nepreťažovali chrbticu svojho bábätka. Veľakrát kladú otázku: "Ako dlho môžem nosiť svoje dieťatko, aby som mu nosením neublížila? " A z tej "druhej strany" počuť odpovede a odporúčania, že nosiť máte napríklad 2 hodiny denne alebo len na kratšie obdobia, kedy si potrebujete čosi vybaviť, a pod. Tu na tomto mieste by som vás chcela ubezpečiť, že na základe môjho kontinuálneho samoštúdia a "prehrabávania sa" vedeckými štúdiami a pod., som nikde nenarazila na žiadne limity a obmedzenie. Čo moje vedomosti siahajú, neexistuje štúdia, ktorá by presne vymedzovala čas vhodný na nosenie dieťatka v tom ktorom vývinovom období. Dovolím si povedať, noste toľko, čo vaše dieťatko potrebuje a čo ste vy sami ochotní a schopní nosiť. Ako sa v nosiacom svete zvykne hovoriť - je len jeden limit, a to 24/7 (24 hodín denne 7 dní v týždni 🙂 ). Nosením chrbticu dieťatka iste nepoškodíte. Keď budete mať na pamäti základné vývojové obdobia a budete dieťatku skrz šatky či nosiča poskytovať správnu oporu na správnych miestach, budete pri tom dodržiavať jednoduché zásady správneho nosenia detí, potom naozaj nie je dôvodov na zbytočné a neopodstatnené obavy. Noste, pokiaľ to vyhovuje vám a dieťatku. Čím je bábätko menšie, tým dlhší čas potrebuje tráviť na tele matky. Zvoľte však komfortnú a zdravú pomôcku a vyhnite sa radšej klokankám 😉.
Veľa kritiky zo strany laickej aj odbornej verejnosti či skeptických príbuzných sa dostáva práve vertikálnej pozícii pri nosení. Ak máte chuť prečítať si o tom viac, odporúčam vám článok o mýte 1 - zvislá poloha v šatke novorodencom škodí. Tu v skratke len toľko - nejde o žiadnu priskorú vertikalizáciu dieťaťa. Dieťa totiž v šatke či nosiči nesedí, dieťa je tam PODSADENÉ. Podsadenie znamená, že dieťatko v ergonomickej pomôcke zaujíma svoju prirodzenú fyziologickú polohu. Pre novorodenca je to typicky skrčená poloha, pri ktorej má pokrčené kolienka vysoko až v oblasti svojho pupka, zadoček ma tým pádom oveľa nižišie než kolienka, chrbátik má prirodzene zaguľatený a pripomína zboku písmeno C. Aj ruky sú pokrčené a väčšinou uložené pri tváričke alebo aj pozdĺž telíčka. Tejto polohe sa hovorí abdukčno – flekčná poloha. Ak je dieťatko v pomôcke podsadené a má zadoček nižšie než kolienka, pri pohľade spredu pripomínajú jeho nožičky a zadoček písmeno “M”. Kolená a ramená dieťatka sú na jednej úrovni a tým, že je podsadené, sa mu aj prirodzene zaguľatí chrbátik. Pomerne ťažká hlavička potom pokojne spočíva na hrudi matky. Nie je vyvíjaný žiaden násilný či neprirodzený tlak na krčnú chrbticu. Hlavička je v osi s chrbticou, dieťatko nie je nijak vykrivené či zrotované do strán, ale je v šatke či ergonosiči súmerne zafixované. Pomôcka tento prirodzený stav chrbtice a celého tela vo vertikále len podporuje a kopíruje.
zdroj obrázka Je Porte Mon Bébé
Na záver mi dovoľte krátke zhrnutie. Dieťatku netreba nijakým spôsobom vyrovnávať chrbticu - jeho chrbtica sa vyrovná prirodzene sama. Nosenie v šatke alebo v správne zvolenom ergonomickom nosiči či inej ergonomickej pomôcke dieťatku chrbticu nepoškodzuje. Vhodne zvolená a bezpečne uviazaná šatka či nastavený nosič dokonale rešpektujú prirodzený vývin chrbtice dieťatka v každom jej vývinovom období. V každom období sa tiež dokonale prispôsobia potrebám vyvíjajúcej sa chrbtice na rozdiel od nie veľmi vhodnej pomôcky na nosenie dieťaťa - klokanky. Dieťatku vzhľadom na zdravý vývoj chrbtice neškodí ani vertikálna (t.j. zvislá) poloha v ergonomickej pomôcke, nakoľko dieťatko v pomôcke nesedí, ale je podsadené a podsadením sa rešpektuje jeho prirodzená fyziologická poloha (pokrčené kolienka vyššie než je zadoček, prirodzene zaguľatený chrbátik, hlavička v osi s chrbticou, kolienka na jednej úrovni, ramienka na jednej úrovni).
Zdroje:
(1) Zakrivenie chrbtice: http://www.plnohodnotnyzivot.sk/zakrivenie-chrbtice/
Odporúčané linky:
- Anatómia chrbtice http://www.plnohodnotnyzivot.sk/anatomia-chrbtice-ludskeho-tela/
- Správna poloha nošení a anatomie kojenců http://www.didymos.cz/noseni/anatomie-kojencu.html
- Basics of baby's anatomy http://www.babywearingadvice.co.uk/anatomy.htm
- Babywearing in the first year http://www.babydoousa.com/babywearing-in-the-first-year/
Super! 🙂 nemas este nieco o chrbte nosiaceho? 🙂 toho som sa tiez vela napocuvala...