Je to take smutne-asi smutne,ked po rokoch snazenia sa o priatelstva,nie kamaratstva,o priatelstva,hlbsie vztahy.....zistite,ze vladtne tie roky ste premarnili,mi ste ich venovat detom,manželovi....ano,mozno som len ch ela nahradiť mamu,otca,babky,dedkov,skratka rodinu,sirsiu rodinu,kt.nemame....
Uz som unavena,taka strasne unavena zo snazenia sa o vztahy...
A najmä,ked v posl.dobe zistujem,ze sa nemam komu vystazovat,lebo ked zacnem,zacnu reci typu: a co by si robila,keby si mala 3deti...ako to.zvladaju ine mamicky.....atd
Ja neviem ako kto co zvlada,ja niekedy sama neviem ako to zvladame my s manzelom
Len....niekedy potrebujem iba vypocut....a nic nepocut.....ale bohuzial zistujem,ze iba ja robim butlavu vrbu,ked je zle....ked je dobre,neexistujem.....
Sorry za pismenka....ale nejaka tazka chvilka prisla...a mozno sklamanie z ludi v okoli...