Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.
a uvidíš všetky príspevky!
norikk
15. jan 2018 Čítané 179x

Keď som najlepšej kamarátke (ktorá je ňou už 21 rokov) povedala, že ideme s drahým chovať ovce, povedala mi, že toto by na mňa nepovedala. 
Niežeby som bola nejaké mestské dieťa, ale ani mne popravde nikdy nenapadlo, že sa na toto dáme. 
A veruže ani nie som mestské dieťa. Prírodu a dedinu mám v krvi od malička. Možno už moji rodičia boli tí, čo to do mňa zasiali ešte dávno, keď som bola malá a svet bol gombička. Mám dve kľúčové spomienky, požičiam si terminológiu z rozprávky V hlave. 
Tie spomienky sú také neobvyklé, až sama občas neverím, že sú moje.

Moji rodičia boli obyčajní. Obyčajní ľudia žijúci z výplaty do výplaty. Ale slušní! A pracovali na družstve. Práca na družstve je robota, ktorá proste nevonia každému :grinning: .
Takže ju nemohol robiť len tak kadekto! Pracovalo sa či je nedeľa, či pondelok, 2-3x denne bolo treba ísť obriadiť to, čo mal kto na starosti. Bývali sme 5 minút pešo od JRĽ, takže to nebol problém.
V jednu nedeľu som uprosila mamu, aby ma vzala so sebou. Mala som asi 5-6 rokov. Vonku bolo pekne, a tak som mala šaty. 
Vošli sme do areálu, prešli okolo vrátnice a šli do zadu. Tam ná už čakala biela podlhovastá maštaľ s teliatkami, všetky boli vonku vo výbehoch a opaľovali sa. 
Mama otvorila vráta. Za nimi bola chodba, v ktorej čakal válov. Vedľa bola mala kancelária. Áno, aj moja mama mala kanceláriu :wink: . Za chodbou už bola dlhá maštaľ. Na pravo boli teliatka, na ľavo chodník. Medzi nimi bol pás, po ktorom sa spúštal odpad von na protiľahlý koniec, kde bol von veľký kontajner. maštaľ bola biela a vysoká. Všade po okrajoch hore boli hniezda od lastovičiek, takže okrem múkania tam bola aj lastovičí vyskot. 
Mama sa prezliekla a išla pustiť do práce. Mala dve úlohy, vyčistiť a nakŕmiť.
Všetko, čo teliatka narobili, musela pozhŕňať von z klietok na ten pás, keď bol plný, zapla ho a bordel sa vyviezol von. Sused, ktorý mal toľko rokov čo ja, si na tom páse zlomil nohu, ale to bolo pri veľkých kravách, ja som sa tomu pásu aj tak radšj vyhýbala.
Kým mama čistila, ja som sa hrala v jej kancelárii. Mala tam dve prútené metly z brezy, ktoré jej vyrobil môj otec, a aj jednu klasickú. Všetko som jej tam dookola zametala a tancovala s metlami. Do rytmu mi hrali piesne pre jubilantov z tranzistora, doteraz mám v ušiach piesne ako Najkrajšia hviezdička alebo Otec, ty si najlépší, otec, aj najprísnejši... 
Keď bolo vyčistené, išlo sa chystať jedlo. Vo válove namiešala nejaké sušené mlieko. 
Okrem toho dostali teliatka aj seno, ktoré nosila z takej veľkej kopy. Vidly a ideš. Kým mama kŕmila, ja som sa prechádzala okolo. Teliatkam som  pichala cez medzeru v ohrade slamky, a oni sa za nimi naťahovali.  Keď som sa už nudila, chodila som hore dole z maštale do chodby, kancelárie a dookola. Až sa mi raz šmyklo a v tých šatách som sa vystrela na podlahu. Nuž, naozaj neviem, ako to, že mi mama dovolila vziať si šaty. Alebo mi to možno zakázala doma s opisom pádu, že ja som si to zapamätala, akoby sa to stalo. Keď boli teliatka obradené, schované vo vnútri, upratali sme kancel, raz do týždňa si ho mama umývala.  Všetko sa pozamykalo. A moja spomienka bola na svete. 
Ani by som ju nebrala tak špeciálne, keby mi kamoška v mojom veku raz nepovedala, že ona ešte nevidela kravu, asi až po dvadsiatke prvý krát v živote.
Pre niekoho možno nič extra, pre mňa srdcovka, a vďaka za to, že som ako dieťa mohla byť pri tom. Že nie som fajnovka, že mám rada zvieratá.

Aj s otcom mám neobvyklú spomienku, ale tú už nemám tak zarytú v pamäti do detailov.
Môj otec mal na starosti kravy a bolo obdobie, keď ich chodil pásť. Neboli mobily.
Bola len lúka, kravy a vy.
V jeden taký deň sme mu išli s mamou a sestrou zaniesť obed. Museli sme sa vyškriabať po kopci, kým sme sa k nemu dostali. Z tohto som si navždy zapamätala len ten akt, zaniesť obed pracujúcemu a postarať sa o muža. S láskou. Jednoducho. Ale tomu môjmu obed nosiť nebudem, budeme mať ovce rovno pri dome, nech pekne krásne príde domov :grinning:

:hearts::hearts::hearts:


Čítaj celý článok
norikk
30. okt 2017 Čítané 438x



Už dávnejšie nosím túto rečnícku otázku v hlave....
Sťažujeme sa na to, kde žijeme, mnohí by ani na mape nevedeli nájsť, kde sa vlastne nachádzame... taká malá nenápadná krajina. Nebyť pár úspešných športovcov, ani by o nás nebolo počuť.
Chlapi, vy slovenskí junákovia, viete, čo za poklady máte doma? 
Prečo Slovenka
Nedá sa ináč začať, ako známym výrokom p. Lasicu: 

Všade na svete sa muži otáčajú za krásnymi ženami.
Na Slovensku nemusia.
Oproti ide ďaľšia.

Treba toto rozpisovať? Nie. Slovenky sú krásne a basta! Blonďavé, ryšavé, hnedovlásky, tmavovlásky, zelenooké, modrooké, čierne oči vábiace.... Nech sa páči, máte na výber :-P

Slovenky sú nielen pekné, ale aj múdre.
Približne od roku 1997 zvrátili ženy prevahu mužov, čo sa týka vysokoškolského štúdia. V roku 2015 skončilo vysokú školu prvého a druhého stupňa spolu 37 716 študentov. Z tohto počtu až 23-tisíc absolventov boli ženy. Niekedy to síce chlapa naplaší, ale treba uznať, hlúpe nie sme! A nie sme ani žiadne namyslené fúrie, chceme ľúbiť a mať rodinu.

Pretože Slovensky sú srdcom matky.
Slovenky dojčia viac, ako iné ženy vo svete. Viac, ako ženy vo vyspelejších krajinách.

V bohatých krajinách je dojčenie čoraz ojedinelejšie, v niektorých krajinách ide už o extrémne nízke čísla. V Anglicku, Írsku či Dánsku v prvom roku života dojčia len tri percentá žien. Nemecko je na tom o niečo lepšie – tu dojčí okolo desať percent žien v prvom roku života.

Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií v roku 2010 dojčilo na Slovensku svoje dieťa 49,3 percenta žien, v roku 2014 to bolo už 53,4 percenta žien. Je to teda viditeľne stúpajúci trend. :hearts:
Za pozitívne sa dá hodnotiť aj systém trojročnej rodičovskej dovolenky, čo napomáha ženám na Slovensku sa plne venovať svojim ratolestiam čo najdlhšie.

Okrem materstva sú Slovenky aj šikovné gazdinky. Nie sú odkázané na reštaurácie a fastfoody. Slovenky medzi sebou priam súperia, ktorá navarí zdravšie, chutnejšie, krajšie jedlo. Vedia variť aj piecť. Upečú tie najkrajšie torty podľa najnovších trendov, zákusky od výmyslu sveta. Do práce príde jedna s receptom, o týždeň ho už vyskúša ďalších 5 žien. V TV bola reportáž o tom, že na Slovensku sa prestal jesť chlieb. To vôbec nie je pravda, nákupné čísla síce klesli, ale chlieb je u nás stále dôležitý. Ako to? Slovenky ho pečú. Už odmietajú jesť ten rýchlo upečený chlebík z veľko výroby. Na svoje stoly kladú domáci, chutný, vlastnými rukami miesený chlebík.  
Okrem toho Slovenky vedia pestovať zeleninu a ovocie, obrábať záhradu, chovať statky, vedia zavárať, áno aj v roku 2017... Hladní pri nich určite nebudete. 

Slovenky sú do koča aj do voza.
Slovenky sú kreatívne, niektoré vyšívajú, iné šijú, ďalšie háčkujú alebo sa ináč handmade vyžívajú. 
Slovenky sú chudé a tie, ktoré nie sú, ešte lepšie varia!
Slovenky majú pekný hlas, prízvuk a jazyk.
Slovenky vedia krásne spievať.
Slovenky sú usilovné, keď si odpracujú šichtu v práci, pokračujú v ďalšej šichte v domácnosti.
Slovenky sú poriadkumilovné.
Slovenky sú verné.
Slovenky sú turistky a športovkyne.
Slovenky sú starostlivé. Ako sa o ne starali ich mamy, tak sa ony starajú o tie svoje v starobe. 
Slovenky sú skromné, nepotrebujú veľké domy, mnohé sú vďačné za rodinnú pohodu v panelákovom byte, a tie ktoré chcú veľký dom, chcú ho iba pre to, aby ho nplnili deťmi. 
Slovenky sú dobré šoférky.

Čo by ste ešte doplnili?

V niečom ste sa nenašli?  To preto, že každá Slovenka je jedinečná. :hearts:




Obr. prevzatý z https://www.slavorum.org/wp-content/uploads/2014/09/cimany_2014_slovak_folk_parta_detail.jpg_effected.jpg

Čítaj celý článok
norikk
9. máj 2017 Čítané 92x

S drahým sme včera boli na lúke....hľadala som štvorlískty. Nenašla som žiaden. Boli tam len klasika- trojlístkové ďatelinky.

V tom mi to došlo. Štvorlístok je predsa iný. Iný, ako je bežné. A tým je aj výnimočný. Trojlístkov je veľa, ale všetci hľadajú iba tie iné a keď to iné nájdu, tešia sa z toho, našli radosť, niektorí veria, že aj šťastie.

Kiež by to tak bolo aj u ľudí. Niekto sa narodí iný alebo počas života sa stane iným. Ale spoločnosť prijíma len to, čo je stred, byť "iný" znemaná byť na obtiaž, niečo nežiaduce. Všetci musíme byť zdraví, pekní, silní, dobrí, atď...Byť štvorlístkom medzi ľuďmi nie je šťastie....

Pocta tým, čo ho našli   ..... 

Čítaj celý článok
norikk
12. júl 2013
Dnes som sa dozvedela (nastastie z TV) zaujimavu a dolezitu vec:

Nikdy nehaste horiaci olej v hrnci ci panvici ani kvapkou vody!!

http://www.youtube.com/watch?v=z7JzJlgNuU8
Zobraz celú správu