... v silných knihách nájdeš silné myšlienky ❤ :

Kedysi žila duša, ktorá o sebe vedela, že je svetlom. Bola to nová duša a preto prahla po skúsenostiach.
"Som svetlo," vravievala. " Som svetlo." Ale skutočnosť , že to vedela a neustále opakovala, nemohla nahradiť empirické precítenie tohto faktu.
Vo sfére, z ktorej táto duša prišla, neexistovalo nič než svetlo. Každá duša bola povznesená, každá duša bola nádherná a každá vyžarovala Božiu žiaru. A tak bola táto dušička len sviečkou na slnku.

V záplave svetla, ktorého bola súčasťou, si nemohla uvedomiť svoju veľkoleposť, to Kým je. Preto začala veľmi prahnúť po tomto poznaní. Jej túžba bola taká veľká, že som jedného dňa povedal:
"Moja maličká, vieš čo musíš urobiť aby si uspokojila svoju túžbu ?"
"Povedz mi Bože, čo musím urobiť? Urobím hocičo!" vykríkla malá duša.
" Musíš sa oddeliť od nás ostatných," odpovedal som. " A potom sa musíš obklopiť temnotou."
" Čo je to temnota, Bože?" opýtala sa dušička.
" To, čím nie si," odvetil som, a dušička pochopila.
Oddelila sa od Jednoty, dokonca odišla do inej sféry. Tu mala moc prežiť všetky druhy Temnoty. Aj to urobila. Uprostred tejto temnoty však začala dušička nariekať: " Otče, otče, prečo si ma opustil ?"
______________________________________________________________________________________________________

Presne tak, ako to robíte vy, keď prežívate najkrušnejšie časy. Ja som vás však nikdy neopustil, stál som pri Vás, pripravený pripomenúť vám Kto naozaj ste. pripravený vás vziať domov.
Buďte preto svetlom v temnote a nepreklínajte ju. A ak budete obkľúčený tým, kto nie ste, nezabúdajte na to, Kto ste. Skúsenosti, ktoré si vytvárate, prežívate a zbierate, vypovedajú o tom, Kto ste a kým chcete byť.
Vyrozprával som vám metaforický príbeh o dušičke a slnku, aby ste lepšie porozumeli tomu, prečo je svet taký, aký je.

(N.D.Walsch, Rozhovory s Bohom)

... dnes čarovná AQUA AURA ❤ Kamienok pre pohladenie oka

...Kamienok pre pohladenie oka ... Achát ❤ a pre štastie, máte aj vy ?

...Ďalší do zbierky... Ametyst ❤

Je minerálom duchovnej čistoty, meditácie a inšpirácie. Pomáha v duchovnom vývoji, harmonizuje telo a auru, posilňuje intuíciu.
Uvoľňuje napätie, prináša vnútorný pokoj,mier.
Zmierňuje hnev, výbuchy, napätie, strach, žiaľ, depresie.
A ako to najdôležitejšie - chráni svojho majiteľa/nositeľa pred psychickými útokmi a ich energiu premieňa v lásku 🙂

...Rada čítam, veľa čítam (hoc nie ako kedysi) hlavne kvôli tomu, že každá kniha mi niečo dá.
Posledná mi len potvrdila to, čím sa celý život riadim:

"Ak chceš uniknúť tomu, čo ťa trápi, musíš byť nie INDE, ale INÝ."

Už je to pomaly 8.rok, čo Ti miesto blahoželania k narodeninám chodíme zapáliť sviecu ...

Hádam sa to raz zmení ...

Čo s načatým dňom? Dnes opekačka na jazere Izra😉

...Dnes výletík do Zádielskej tiesňavy ... zdolaných cca 17 km, krásne miesto ❤

...Predávajúca zlacní šaty zo 7€ na 6€, hovorím si - šaty krásne, krásna aj cena :D napíšem jej že mám záujem 🙂 Na ďalší deň po odpísaní zvýši cenu na 8€ 😝
Tomu sa hovorí " seriózny predajca " ...

Ja: " ... a akého psíka máte doma ?"
Známa: " Takú tú čevapčiči "( myslela čivavu 😂 )

S niektorými ľuďmi je radosť viesť rozhovor 😀

V brušku tehotnej ženy boli dve bábätká. Prvé sa pýta toho druhého:

– Veríš v život po pôrode?

– Určite. Niečo po pôrode musí byť. Možno sme tu hlavne preto, aby sme sa pripravili na to, čo bude potom.

– Hlúposť, žiadny život po pôrode nie je. Ako by mal vlastne vyzerať?

– To presne neviem, ale určite tam bude viac svetla než tu. Možno budeme behať po vlastných a jesť ústami.

– No to je predsa nezmysel! Behať sa nedá. A jesť ústami, to je úplne smiešne! Živí nás predsa pupočná šnúra. Niečo ti poviem: Život po pôrode je vylúčený – pupočná šnúra je už teraz veľmi krátka.

– Ba nie, určite niečo bude. Len všetko bude asi trochu inak, než sme zvyknutí tu.

– Ale nikto sa predsa odtiaľ po pôrode nevrátil. Pôrodom proste život končí. A vôbec, život nie je nič iné, než vlečúca sa stiesnenosť v temnote.

– No, ja presne neviem ako to bude po pôrode vyzerať, ale každopádne uvidíme mamu a tá sa o nás postará.

– Mama? Ty veríš na mamu? A kde má akože podľa teba byť?

– No predsa všade okolo nás! V nej a vďaka nej žijeme. Bez nej by sme vôbec neboli.

– Tomu neverím! Žiadnu mamu som nikdy nevidel, takže je jasné, že žiadna nie je.

– No ale niekedy, keď sme potichu, môžeš počuť ako spieva, alebo cítiť, ako hladí náš svet. Vieš, ja si fakt myslím, že skutočný život nás čaká až potom a teraz sa naň iba pripravujeme…