Kamošky 37.

Kapitola tridsaťsedem

O dva mesiace...

Rita

Cítila som sa znovu ako na strednej. Paľo mi posielal zaľúbené SMS-ky a ja som po nociach nemohla spať a myslela iba naňho. Niekoľko krát bol so mnou a Sárkou na výlete, aby sa oťukali. 

So Sárkou sme občas prežívali preplakané noci, kedy sme spotrebovali tonu vreckoviek, aby sme si uľavili na duši. No postupne sa rany zaceľovali, každý jeden deň, keď sme vstali a čelili novému dňu. Sárke sa zapáčilo, že má dve izby a keď sa nevedela rozhodnúť, v ktorej sa jej spinká lepšie, vedela som, že je jej dobre. Nie tak úplne, ale aspoň bola v poriadku. Brávali sme ju aj k psychologičke. Tá konštatovala, že to nie je len nejaká fáza popierania a zmierenia zároveň, ale proste, ak má oboch rodičov stále nažive, nehádajú sa a ona ich navštevuje, je jej takto dobre. 

Na jesenné prázdniny nás Paľo pozval k sebe domov do Talianska. Sára sa tešila ako blcha v psom kožuchu. Skákala na posteli, spievala a pišťala od radosti. 

Bolo by zvláštne, aby s nami Paľo býval, takže si prenajal byt na sídlisku neďaleko od nás. Rozbehol v centre mesta obchod s výživovými doplnkami a venoval sa aj poradni v oblasti zdravej výživy. Darilo sa mu v tom skvele. Mal kopec priateľov, ktorí tam chodili, rovnako aj ženy, čo si ho v prvom rade prišli obzrieť a až potom konzultovať stravu. No, snažila som sa prehnane nežiarliť a Paľo mi na to ani nedával žiaden dôvod, takže to bolo fajn. 

Rozhodla som sa, že sa so Sárkou po návrate z Talianska porozprávam o tom, žeby sa k nám Paľo mohol nasťahovať. 

„Myslím, že sa spolu s Paolom a Sárou k sebe skvele hodíte.“ Skonštatovala Arianna, keď sme sa u nej doma v nedeľu stretli. Sára sa nevedela dojesť jej skvele domácej pizze. My sme popíjali víno a veselo sa zabávali pri teple kozuba do neskorej noci. Potom som Sárku uložila na poschodí v izbe a na chvíľu sa ešte pripojila k ostatným.

„Priatelia! Budeme sa s Ariannou brať!“ zvolal spevavým hlasom Romeo a pustil sa spievať Arianne zaľúbenú pieseň. Ona sa červenala a usmievala. 

„Arianna! Prečo si nič nepovedala?“ opýtali sme sa s Biankou naraz. 

„Požiadal ma len včera! Nestihla som. A navyše, viete aký je. Chcel to rozkričať do sveta už včera, ale povedala som mu, nech vám to všetkým oznámi dnes.“ Dokončila a uchlipla si z vína.

„Tak to máme skvelý dôvod na oslavu!“ povedal Fidel a zdvihol pohár na prípitok. „Na dobrých priateľov! Gratulujem vám.“ 

„Na priateľov!“ zvolali sme všetci naraz a napili sa.

„A kedy bude svadba?“ opýtala som sa.

„Priatelia!“ zvolala Arianna a postavila sa. „Za rok na tomto mieste sa stretneme a oslávime nás najkrajší deň!“ naznačila prípitok a všetci sme opäť pozdvihli svoje poháre.

„Za rok!“ zvolal Romeo a poslal Arianne vzdušný bozk.

V skvelej a veselej nálade sme pokračovali až do rána. Kým sme od únavy neodkvecli do postele. 

So Sárou sme pochodili krásne miesta a pamiatky čo stáli za to, kúpali sa v mori a narobili kopec fotiek. Každým dňom sa s Paľom zbližovala viac a viac. Viem, že jej otca nenahradí, aj keď je lepší, ale je tým najlepším náhradníkom na svete. 

„Sárka,“ začala som opatrne, keď sme po návrate domov sedeli spolu pri telke a pozerali rozprávku.

„Čo je mami?“ spýtala sa, ale neodtrhla oči od obrazovky.

„Čo by si povedala na to, keby tu s nami začal bývať Paľo?“

„V pohode. Veď ste aj tak stále spolu.“

„Je to dôležité. On ťa má veľmi rád.“ Vravela som jej opatrne.

„Ja viem. Veď aj ja jeho.“ Usmiala sa.

„Tak fajn. Určite sa poteší.“

„Hm...“ pokývala ramenami a ďalej sledovala.

S dobrým pocitom, že to dopadlo lepšie než som čakala, som si išla ľahnúť.

S Paľom sme spolu ešte poriadne nestrávili večer osamote. Doma sme mali zakaždým aj Sárku. No dnes mala ísť k Majovi na víkend. Tešila sa na Tobiasa, ako mu ukáže novú hračku, ktorú som jej kúpila. Len tak, lebo bol utorok. Možno som ju trochu viac rozmaznávala, ale bála som sa, aby jej nič nechýbalo. Majo sa zastavil poobede, čo skoro nikdy nezvykol, lebo mal kooopec roboty, ako vždy vravieval. Kruhy pod očami svedčili o nedostatku spánku, ale snažil sa to zakryť širokým úsmevom. Plecia mal trochu zvesené, akoby na nich niesol celú váhu plastového odpadu našej planéty.

„Ahoj Majo.“ Kývla som mu na pozdrav.

„Ahoj Rita.“ Unavene sa usmial.

„Ako to ide? Vyzeráš... vyčerpane.“ Opýtala som sa s fakt nefalšovaným záujmom. 

„Mám veľa práce, nič viac.“ Opáčil sa. 

„Aha. No jasné. To si mal vždy, ale takto si nevyzeral. Ak chceš pokojne mi to povedz. Naša dcéra je ešte na poschodí. Rozhoduje sa, ktorého plyšáka si okrem novej hračky ešte zoberie.“

„Možno sa porozprávame inokedy. Zatiaľ sa mám fajn.“

„Ako chceš. Kedykoľvek sa môžeme porozprávať, aby si vedel.“ Uisťovala som ho, no zostával vo mne divný pocit.

„Á, tu si moja malá princezná. Pripravená na super víkend?“ prehodil na veselú výhybku. 

„Rozhodne ocinko.“ Potvrdila a zavesila sa mu okolo krku. 

„Tu máš ruksak, miláčik. A poslúchaj ocka.“

„Jasné, jasné.“ Povedala lenivo.

„Neodvrávaj!“ pokarhala som ju s úsmevom. „Ľúbim ťa.“

„Aj ja teba.“ Pritisla svoje malé telíčko o moju hruď a hlávku položila na moje rameno. Sálalo z nej toľké teplo a láska. Nebála som sa. O ňu som sa nebála. Len Majo mi robil trochu starosti. Ale dúfala som, že ak bude mať fakt veľké starosti, príde sa pozhovárať. Nechcela som mu robiť bútľavú vŕbu, ale predsa nás spolu okrem dcéry niečo málo spájalo. 

Paľovi som potom napísala správu, či dáme večeru vo dvojici. Odpísal len usmievavé smajlíky a čas s otáznikom. Odpísala som strohé OK a pustila sa do varenia večere. Dúfala som, že kuracími stejkami s grilovanou zeleninou nič nepokazím. 

Akoby ma čakalo prvé rande. S úsmevom širokým od jedného ucha k druhému, s jemným nádychom červene v lícach som pripravila večeru a vybehla na poschodie. 

Otáčala som sa pred zrkadlom ako vývrtka v korku. Chcela som vyzerať dokonale. Pre seba, ale aj preňho. 

Z police som vybrala najvhodnejšie víno, ktoré som hneď vyskúšala a uhla si jedno deci na posilnenie, aby som sa zbavila nervozity. No keď som začula domový zvonček, zvlhli mi dlane. Za dverami postával Paľo, ktorého som si nemravne obzerala zdola nahor, kým som nespočinula na jeho očiach, ktorými robil to isté čo ja. Vo vypasovanej bielej košeli, svetrom prehodeným ledabolo cez plece a tmavomodrých rifliach vyzeral na zožratie. Aj som na to na chvíľu pomyslela. Vonku vládol ešte teplý večer.

„Ahoj.“ Usmiala som sa. „Chceš ísť ďalej, alebo pokračuješ v ceste?“

„Ak si dobre spomínam, na túto adresu...“ nahol sa dozadu, aby dovidel na číslo domu, „som pozvaný na večeru.“

„Vážne? Tak poď, možno sa tu pre teba niečo na jedenie nájde.“ Odstúpila som na bok, aby svoje dokonalé telo presunul do domu. Z domu naproti, na nás bez hanby pri zasvietenom svetle civela stará suseda s pohŕdavým pohľadom. Zaplesla som za sebou dvere, ale ešte predtým som jej ukázala vztýčený prostredník. 

„Čo keby sme večeru na chvíľu odložili a zahrali sa?“ stál ku mne otočený chrbtom, s rukou položenou na operadle jedálenskej stoličky.

„Ako to myslíš?“ nechápala som.

„Tak ako som to povedal.“ Tajomne sa usmial a pomaly sa otočil. V očiach mu šibalsky iskrilo. 

„Možno, že aj chcem.“ Pripustila som váhavo.

„Výborne.“ Prstami pravej ruky prechádzal po okraji stola. Bolo počuť len jemný šuchot jeho prstov na obruse a môj zrýchlený dych. Keď ku mne kráčal, na perách mu pohrával sexi úsmev a mne z toho vyschlo v ústach. Na zátylku mi vstávali vlasy dupkom a telom mi prebehla triaška.

Už som cítila jeho vôňu a blízkosť jeho tela. Oblizla som si pery, kým on ma fixoval pohľadom. Súhlasne zahmkal, vystrel ku mne ruku a keď som mu ju chytila svojou, prudko ma k sebe stiahol, až som narazila na jeho pevnú hruď. Vášeň a vzrušenie z blízkosti našich tiel, sa z nás vyparovala ako ranná vlhkosť zo zalesnených kopcov. 

„Zatancuj si so mnou, Rita.“ Vyzval ma so zastretým hlasom.

„Veľmi rada.“

„Vyzeráš nádherne, ale to ty vždy.“ Pošepol mi do ucha.

„Môžem povedať to isté o tebe. Vieš Paľo... mám trochu obavy z toho čo nás čaká.“

„Aj ja.“ Vzdychol. „Ale ešte nikdy som sa tak netešil a zároveň nebál toho čo príde.“

Opakom ruky ma pohladil po líci, prešiel krkom cez kľúčnu kosť až k okraju mojich šiat. V sekunde som prestala dýchať a medzi nohami som zvlhla. Prebehla mnou triaška a na tele mi naskočila husia koža.  Bez hudby sme sa tam len tak knísali zo strany na stranu. Postavila som sa na špičky a chystala sa ho pobozkať. 

„Myslel som, že nerobíš veci unáhlene.“

To ma schladilo ako ľadová voda.

„Ach ták. To je tvoj plán? Mučiť ma?“ pozrela som sa naňho cez zúžené oči.

„Ale kdeže. To sa volá predohra.“ Usmial sa šibalsky a to ma odzbrojilo.

„Nie. To sa volá potláčanie rozkoše.“ Trucovito som našpúlila pery.

„Hm... myslel som, že rozkoš zažívaš aj keď sa ťa len dotýkam.“ Len čo to povedal, prešiel mi jemne dlaňou od ramena až ku končekom prstov.

„No to určite.“ Mávla som rukou a hrala netýkavku, hoci sa mi celé telo zachcelo rozkošou.

„Vážne? Ale telo neklame.“ Usmial sa. 

„Okej. Takže predohra, hej? Tak to aby som sa predviedla.“

„To nedáš.“ Naschvál ma provokoval.

„Tak sa pozeraj.“ S rumencom na lícach som zdvihla pomyselnú hodenú rukavicu. Na tri kroky som sa od neho vzdialila. Potom som si mučivo pomaličky stiahla nohavičky, vystúpila z nich a s víťazoslávnym úsmevom ich hodila za seba. 

Paľovi sa nohavice v rozkroku napínali na prasknutie. Nasucho preglgol, pohľad mu potemnel a zasekol sa kdesi medzi mojimi chodidlami a hrudníkom.

„Fú, takže takto.“ Zdvihol ku mne oči.

„Čo urobíš?“ pobádala som ho so šibalským úsmevom.

„Toto ma nemôže rozhádzať.“ S úsmevom nad tým mávol rukou.

„Ale telo neklame.“ Usmiala som sa a prstom ukázala na jeho rozkrok. 

„Ten dole má vlastný rozum.“

„No, ako chceš. Takže čo, koniec? Ideme jesť?“ mykla som plecom a siahla po pohári s vínom. Paľo ma však prudko otočil k sebe, skôr, než som stihla uchopiť pohár. Našťastie.

„Hra sa ešte len začala, moja milá.“ Pošepkal mi slová drsne do ucha. Niečo v jeho správaní sa zmenilo. Premenil sa na lovca. A ja som bola korisť. Jeho teplý dych ma pošteklil a spôsobil ďalšiu vlnu husej kože. 

„Tak si na rade.“ Znovu som ho vyzvala k činom.

Čupol si ku mne a ja som sa trochu preľakla čo má za lubom. Prstami mi začal prechádzať po nohe od prstov až lemu mojich šiat, ktoré končili vysoko na stehnách. Bozkával ma nad kolenom a ja som od vzrušenia vzdychala a zahryzla si do spodnej pery. Privrela som oči a očakávala slastné pokračovanie, keď tu zrazu... nič. Postavil sa na nohy a spokojne sa usmieval.

„Do čerta, to nie je fér.“ Dupla som trucovito, celá zadýchaná a červená v tvári. 

„Ale no ták. Je to zábava.“ Zasmial sa, no mne to také vtipné nepripadalo. Moje vnútro sa celé zadúšalo z odopieranej rozkoše a čochvíľa exploduje.

„No ja neviem.“ Priznávam.

„Ale ja viem. Si na rade.“ Opäť ma povzbudzoval. 

„Ach, no fajn.“ Porozhliadla som sa po priestore, zbadala som na pracovnej doske fľašu vína v nádobe s ľadom. Dostala som nápad.

„Urobíš čo ti poviem?“ spýtala som sa ho a v očiach mi určite poskakovali hravé iskričky.

„Podľa toho čo to bude.“ Prehovoril trochu s obavami.

„Sadni si na stoličku a daj mi svoju kravatu.“

„S tým súhlasím.“

„Nebojíš sa?“

„Ak ma nepodrežeš, tak nie.“ Pokrčil plecia.

„Nie som vrah.“ Uisťujem ho.

„Tak potom sa nebojím.“

Dal si dole kravatu a podal mi ju. Potom si ku mne prisunul stoličku a sadol si.

„Zaviažem ti oči.“

„Dobre, no tak si budem musieť vystačiť len s vlastnou predstavivosťou.“ Zamýšľal sa.

„To budeš.“

Previazala som mu oči a šla vziať ľad. Bola som fakt šialene vzrušená. Nie len z Paľa, ale aj z toho, čo som sa chystala urobiť. Pohľad na jeho rozkrok ma skoro prinútil vyvrcholiť. Radšej som rýchlo prešla k výkonu svojho plánu. Vzala som kocku ľadu a postavila sa pred neho. Napila som sa vína a prešla som mu po perách ľadovou kockou, ktorá sa mi topila v teplej ruke.

„Hm...“ ozval sa oblizol si pery.

Potom som už bez ostychu priložila svoje pery na tie jeho chladné, ktoré sa čochvíľa zmenili na horúce. Jemne som mu zatlačila hlavu do záklonu a do úst mu vliala trochu vína. Bol prekvapený a to čo nestihol prehltnúť mu vytekalo z kútikov úst. Už som to nevedela vydržať. Ešte raz som mu prešla ľadom po perách, stiahla som si ramienko šiat. Zaprela som sa rukou o opierku stoličky, naklonila sa k nemu, chytila do ruky svoj prsník a bradavkou som mu prešla po pramienku vytečeného vína. Potom mu ju strčila do úst. Prudko a prekvapene sa nadýchol a v momente ju začal olizovať a sať. Rukami, ktorými doteraz poslušne zvieral okraje stoličky ma chcel chvatne chytiť, no ja som sa mu rýchlo vyšmykla a naspäť si založila ramienko. Stiahol si kravatu z očí a sťažka dýchal. 

„Tak toto... som fakt nečakal. Už teraz by som ťa...“ zarazil sa v polovici vety a pokrútil s úsmevom hlavou.

„Nie! Toto si fakt nečakal.“ zvolala som rýchlo a než stihol čokoľvek urobiť, vysypala som mu na horúci rozkrok vedierko s ľadom, aby sa schladil. 

„Čo si to?! Veď mi zamrzne!“ vyplašene a prudko vyskočil na nohy.

„Si na rade.“ Povedala som a z jeho reakcie som sa začala chichotať. 

„Si vzrušený viac než ja, takže by si nevedel pokračovať.“

„To určite. No, nebude ti vadiť, keď si vyzlečiem nohavice?“

„Nebude.“ Usmiala som sa.

Len v boxerkách a tričku bol úchvatný. A ja som sa fakt tešila čo príde.

„Fajn, takže sa vymeníme. Horúce kreslo čaká len na teba.“ Rukou ukázal na stoličku.

„Jasné.“ Usmiala som sa víťazoslávne a zaujala svoje miesto.

Ešte si vyzliekol aj tričko a hodil ho na zem, aby zneškodnil potopu, čo by sa po chvíli vytvorila z roztopeného ľadu. Zo zeme potom zdvihol kravatu a zaviazal mi oči. Nervózne som stláčala a uvoľňovala prsty zvierajúce okraje stoličky a hrýzla som si peru, až som pocítila jemnú bolesť a kovovú chuť krvi.

Chvíľu sa nič nedialo a potom jeho ruky spočinuli na mojich pleciach. Pristúpil ku mne zozadu a masíroval mi stuhnutý krk. Pod jeho dotykom som sa zmenila na cukrík marshmallow. Potom ruky presunul nižšie až na moje prsia, ktoré z toho boli celé bez seba, tvrdli a vzdúvali sa v jeho dlaniach. Ja som si rukami blúdila po stehnách a vyhŕňali si šaty.   

Prešiel dopredu a zdvihol ma zo stoličky. Keď sa mi telo ovinulo okolo jeho pásu, uvedomila som si, že je nahý. Posadil ma na kuchynský stôl a cez hlavu mi preťahoval šaty, ale nechal ich tak, aby mi zakrývali oči. Dychčal a náhlivo ma bozkával, ako by to mal byť náš posledný bozk. 

„Prehral si, vieš to?“ povedala som pomedzi vzdychy a usmievala sa. 

„Ó, kdeže. Práve naopak. Myslím, že som vyhral jackpot.“ 

Keď zo mňa strhol aj posledný kus odevu, zbadala som ho v celej jeho paráde. Telo ako z katalógu, vypracované tréningom mu zdobilo tetovanie a lúče talianskeho slnka mu dodali neodolateľnú farbu. Nasucho som preglgla a nedokázala som z neho odtrhnúť oči. Skúmala som každý jeden kúsok toho Adonisa a pre istotu som sa uštipla do nohy, aby som sa uistila, že je skutočný. 

„Chceme to obaja?“ uisťoval sa držiac ma v zajatí svojich pevných paží.

„Chceme. Všetkými desiatimi.“ Usmiala som sa naňho a on mi úsmev opätoval. 

Rukou som mu prešla po tetovaní, konečne som mala možnosť vychutnať si ho celé a dotknúť sa tak jeho teplej pokožky, pomaľovanej fascinujúcim vzorom tribal. 

Potom sa na mňa lačne vrhol. Milovanie na kuchynskom stole malo svoje čaro. Prirážal do mňa tvrdo a díval sa mi pri tom do očí. Cez náš pohľad do nás prúdila energia, taká živá, že mi z hlavy vyšumeli všetky starosti a nahradila ich blaženosť z vyvrcholenia, čo sa prehnalo mojím telom ako hurikán a on sa ku mne po chvíli s trhaným vzdychom pripojil.

Rozťahoval si ma prstami, ochutnával a bral si ma tak ako ešte nikto. Kričala som a vzdychala, potešená, že tá pripečená suseda všetko počuje, na stokrát sa prežehnáva a vraví si obohratú frázu zo Slunce seno: Sodoma-Gomora, Cecilko. 

„Chcela som ti povedať pri večeri, ale už to nevydržím.“

„Čo také?“

„Môžeš sa k nám nasťahovať. Sárka s tým súhlasí, pretože ťa má rada.“

„Tak to perfektné. Bez vás mi bolo nafigu.“ Potom sa opäť vrhol na moje pery, bozkával ma a láskal. Len ťažko sme sa vedeli upokojiť, ale hladné bruchá nám vyhrávali ako fidlikanti.

Po večeri sme sa presunuli do spálne, kde sme v rozbehnutom milostnom rytme pokračovali do rána.