STÁLE FANDÍME NAŠIM!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Akože nechcem byť hnusná, ale nech už tú I. Bartošovú konečne pochovajú, nech má pokoj, ved si vkuse niekto hubu o ňu otiera a priživuje sa na jej nešťastí.
došiel šek z daňového - preplatku na dani a daňový bonus, jupíííí
Máš 3 rôčky, láska naša najmenšia, ľúbime ťaaaaaaaa
Žienky, poprosim o vaše tipy a skúsenosti,
chceli by sme ist niekam do Bulharska, ale moja podmienka je, aby pri hoteli bol bazenik pre deti s nejakymi šmykľavkami, nech sa deti vyšantia dosýta, vdaka
maminky tehuľky - kuk
http://www.geneton.sk/novinky/test-pohlavia-plo...
Môj 3 ročný syn mi priniesol zo špajze Radler, položil na stôl a vraví: mamiii, chces pivo? Pijkaj
no nemilujte hoo
"Mami? Koľko zajacov sa vojde do jednej podprsenky?" a ja: "Neviem, možno dva..." ..."No asi viac keď sa tam vojdú dve kozy!!!"
Kedz je žena nasrata, obijmice ju a povedzce jej, jaka je šumna...
Ale jak vrči dalej, ustupce dakus do bezpečnej vzdialenosci a rucce jej čokoladu.
Nech Vám Vianoce prinesú radosť do duše a nech je pre Vás posolstvo nebeského pokoja šťastím v nasledujúcom roku 2014, zo srdca želá Martina s rodinou
náš stromček
Babka še pyta dzeda :
dzdedu, čom už mi nehutoriš že me miluješ?
Dzedo: povedzel som ci to raz , keby še daco zmenilo, dam ci znac...
že Vianoce bez reklamy na Joj-keee, tak to teraz asi cez Panelák doháňajú
trocha retro, ale my ich ľúbime
Skupina vydatých žien bola na seminári s témou: “Koľko lásky je ešte vo vašom manželstve?”
Najskôr každá dostala otázku, či ľúbi svojho muža. Všetky povedali áno.
-Kedy ste mu to povedali naposledy? Niektoré odpovedali dnes, ďalšie pred pár dňami, iné že už si ani nepamätajú.
Vtedy dostali za úlohu poslať manželom SMS s textom “Ľúbim ťa miláčik!”
A tu su odpovede niektorých z nich:
1. Kto je tam?
2. Preboha, čo sa deje?!
3. Aj ja teba (ten bol len jeden)
4. A toto je zas čo? opäť si poškriabala auto?
5. Čo to ma byť? Nechápem o čo ti ide…
6. Neviem čo si zas urobila, ale tento raz ti to už neodpustím.
7. ????
8. Nehraj to na mňa a rovno mi napíš koľko zas chceš.
9. Sníva sa mi to?
10. Keď zistím, komu mala ísť táto správa, garantujem ti, že ho zabijem!
11. Pekne som ťa prosil, aby si už viac nepila. Ak s tým neprestaneš, definitívne ťa opustím.
ženy, 14 -teho a rodičák na účte, neuveriteľné
Halo, dovolala som še do radija?
- Áno pani, tu rádio Extra. Nech sa páči....
- ...a to me teraz budu čuc všadzi?
- Áno pani, ste v éteri, počujú Vás celkom všade....
- Aj v tesku?
- Áno, počúvajú nás aj v obchodoch....
- No ta potim: Halo, Janču, ňekupuj vajca, bo mi Gita priňesla....Opakujem, Janču, ňekupuj vajca... 🙂))))))))))
"Príde muž na spoveď a hovorí.
- Pán farár, zhrešil som. Viete, bol som na služobnej ceste. Boli sme ubytovaní v hoteli a kedže nebola voľná samostatná izba, dali ma do izby s nádhernou ženou. Krv a mlieko. Spali sme na manželských posteliach a ...
- Tak sa to stalo, synku, bol si s inou ženou.
- Nie, otče, nič sa nestalo, ale myšlienkami som zhrešil.
- Dobre, tak za pokutu sa pomodli päť krát otčenáš a päť krát zdravas. A vypiješ vedro vody.
- Ale prečo mám vypiť vedro vody?
- Pretože taky vôl, ako ty, si nič iné nezaslúži."
PRE DNEŠNÉ DETI TAK NEPOCHOPITEĽNÉ, NO PRE PRE TÝCH, ČO SA NARODILI V ROKOCH 80-tych – TAK VEĽMI PRAVDIVÉ!!!
PRE DNEŠNÉ DETI TAK NEPOCHOPITEĽNÉ, NO PRE PRE TÝCH, ČO SA NARODILI V ROKOCH 80-tych – TAK VEĽMI PRAVDIVÉ!!!
Tí, čo sa narodili v rokoch 80-tych sú skutoční hrdinovia, akýsi hollywodski majstri prežitia. Ale skutočne! Len sa zamysli nad tým, MY – to je hotový zázrak, že sme prežili. My sme ešte nemali detské sedačky v autách, fľaštičky na lieky a chemikálie sa dali ľahko otvoriť, neboli vybavené žiadnymi figliarskymi detskými zátkami, ani šuflíky a dvere nemali bezpečnostné zámky. A keď sme sa išli bicyklovať, nie že sme nemali prilby a chrániče, ale ani poriadny bicykel sme nemali. To nebola vôbec sranda. My sme ešte pili vodu z vodovodu a nemali sme ani predstavu o tom, čo znamená presne pojem minerálka. Nenudili sme sa, keď sme mali príležitosť, išli sme sa von hrať. Áno, von! Celý deň sme boli vonku a naši rodičia len dúfali, že ešte žijeme a sme vcelku, veď ani klasický telefón nemal každý, nie to ešte mobil. Hlavne nie my, deti! V lete sme behali vo vysokej tráve a v blízkom lese, predsa sme nemali vyrážky a alergické záchvaty. Nevedeli sme, čo je alergia na peľ a o ambrózii sme si mysleli, že je to nejaký zvláštny druh žihľavy. Keď sme spadli, poranili sme sa, zlomila sa nám niektorá končatina, alebo sme si len jednoducho rozbili hlavu, nikto nikoho kvôli tomu nezažaloval. Na vine sme boli proste my. Dokonca keď silnejší z nudy zmlátil menšieho a slabšieho, aj to bolo v poriadku. Toto fungovalo a naši rodičia sa nestarali do toho. Naše stravovacie návyky podľa dnešných poradcov na zdravú výživu obsahovali v jedlách viacnásobnú smrteľnú dávku škodlivín, ešte aj obézne americké dieťa, ktoré denne posiluje v McDonalde by padlo na zadok od úžasu, čo všetko sme my pojedli. Len si spomeňme na školskú jedáleň. A predsa sme tu. Kakao neobsahovalo vitamíny A, B, C, D a E, volalo sa proste Granko a nám to úplne stačilo ku šťastiu. Pili sme sirupy a malinovky, ktoré ani zo správ nepočuli o umelých sladidlách a konzervačných látkach, boli vyrobené z ozajstného cukru. Limonády sme si miešali sami a na neumytom ovocí sme si maškrtnícky pochutnávali priamo zo stromov. A mali sme kamarátov! Takých, s ktorými sme sa stretli na ulici, na ihrisku a v klube pri pingpongovom stole. Keď neboli tam, jednoducho sme zapískali alebo sme zazvonili k nim a oni nás pustili dovnútra. Nemuseli sa pýtať rodičov a ani my sme sa nemuseli pýtať našich! A rodičia nás nevozili všade autom - a predsa sme tu. Na krku nám visel kľúč od domu, keď sme sa išli hrať, často sme bojovali s palicami, hrali sme sa na indiánov a schovávali sme sa na nebezpečných staveniskách, hádzali sme jeden druhého loptou, kameňmi... A predsa sme tu. Nevybili sme jeden druhému oči a ostatné rany sa aj tak zahojili. Futbal mohol hrať len ten, kto vedel hrať. Vtedy ešte platil nepísaný zákon, ktorý dnes už málokto pochopí : „Rob to, čomu rozumieš“. A tí, čo hre nerozumeli, mohli len smutne pozerať z diaľky a hľadať si iných spoluhráčov. Lásku sme sa neučili z brazílskych telenoviel, len sme ju jednoducho prežívali. Po prvom bozku sme šťastní a zaľúbení bežali po ulici tak, ako by sme už nikdy nechceli zastať. Keď sme dostali zaucho od učiteľa, neprebodli sme ho hneď nožom, nedávali sme ho na súd a nesťažovali sme sa doma rodičom. Ba naopak, radšej sme to ani neprezradili. Poznali sme zákony a keď sme ich porušili, rodičia sa nás nezastali. Pretože nás naučili tak žiť, aby sme vedeli čo znamená POVINNOSŤ, SVEDOMIE, ZODPOVEDNOSŤ a DOBRÝ POCIT. Poznali sme ozajstný zmysel týchto slov. Takí sme boli MY. Hrdinovia jednej pominutej doby, nad ktorou sa dnešná mládež len nechápavo usmieva...
"Na Spiši dobehne cigáň za farárom:
- Narodila sa mi dcéra.
- Gratulujem a aké meno jej dáme?
- Žilina.
- Ale Dežo, veď také nemôžem...
- A synov ste mi mohli? Jeden je Martin a druhý Mikuláš."
žienky, normálne som v šoku... príjemnom
že sa v tejto dobe našiel človek, ktorý si váži moju prácu a vie to aj oceniť, nestalo sa mi to za 9 rokov, čo robím na živnosť
Buďte opatrní, s kým zdieľate svoje slabosti. Niektorí ľudia sa už nemôžu dočkať príležitosti, využiť ich proti vám...
"Policajt sa ponáhľa domov a volá manželke, aby zatiahla rolety, vliezla do postele a skryla sa pod paplón. Žena to všetko celá natešená spraví a čaká na manžela. V tom sa vrhne pod paplón manžel a skríkne:
- Aha ako mi svietia nové hodinky!"
Detské modlitby a úvahy...
Bože, mnohí neveria, že si. Ak si, tak rýchlo niečo urob!
Bože, ocko je na mňa nahnevaný. Urob, aby nebol, ale neublíž mu.
Nechávaš ľudí umierať a robíš nových. Prečo si nenecháš tých, čo už máš?
Bože, je ti matka príroda rodina?
Bol som na svadbe a oni sa tam bozkávali priamo v kostole. To sa môže? Nevadí ti to?
Viem, že kážeš nastaviť druhé líce, keď bijú, ale čo keď ma sestra trafí do oka?
Milý Bože, urob, aby Vianoce boli čím skôr. Lebo ja nevydržím byť tak dlho dobrý.
Je pravda, že treba robiť iným to, čo oni robia tebe? Tak to má bráško po chlebe!
Pane Bože, prosím ťa urob, aby sa ľudia nerozpadávali. V nemocnici mi zašívali ruku a veľmi to bolelo.
Bože, za toho bračeka ti ďakujem, ale ja som sa modlila za psíka...
Bože, to naozaj si chcel mať takúto žirafu, alebo si ju zbabral?
Bože, vždy dávaš správne duše do správnych ľudí? Čo ak sa niekedy pomýliš?
Bože, keby si bol dal Kainovi a Abelovi vlastné izby, možno by sa neboli zabili. Nám to s bráchom funguje.
Naša učka hovorí, že dni sa najprv skracujú a potom predlžujú. To si taký nerozhodný?
A odpusť nám naše detské hriechy...
Prepáč, Ježiško, že som ti nenapísala skôr, ale až teraz som sa naučila písať.
Bože, zbožňujem ťa! Cez matiku vbehol do triedy pes.
Chcem ísť na maškarný za čerta, nebude ti to vadiť?
Bože, ak počuješ, ako sa modlíme, tak ťa z toho musí vystrieť...
Ako to robíš, že si taký slávny?
A ako si zistil, že si Boh?
Bože, si aj bohatý alebo len slávny?
Je náš pán farár tvoj kamarát, alebo sa poznáte iba pracovne?
Tvoja Biblia je super. Máš veľmi dobré nápady. Rád by som vedel, kde si ich nabral...
Bože, ako to, že nikdy nie si v telke?
Bože, tvoja Biblia je úžasná. Napísal si aj iné knihy?
Všetko robíš úžasne. Keby som ja bol boh, tak by mi to tak dobre nešlo. Fandím ti a drž sa!
Maruška stretne dvanástich mesiačikov a poprosí ich o jahody.
"V poriadku, Maruška, dostaneš, ale všetci deviati ťa pretiahneme!"
"Ako deviati,veď ste dvanásti!"
"No to hej, ale jún, júl a august sú teplí..."
Manželka doma usilovne trénuje kung-fu. Kope, fučí, vzdychá... Muž ju chvíľu pozoruje, potom sa pýta?
- A to ti bude načo dobré?
- Načo? Keď pojdem večer potme domov cez park, uvidí ma nejaký úchyl a bude ma chcieť znásilniť, tak sa ubránim...
Muž ešte chvíľu na ňu pozerá, potom hovorí:
- Myslím, že až taká veľká tma nikdy nebude..."
Boli tri sestry, keďže mali partnerov dohodli sa, že si urobia spoločnú svadbu. Ich matka zvedavá pred svadbou im hovorí:
"Zajtra ráno mi poviete, koľko krát ste sa v noci milovali. Ale aby to nebolo tak nápadné, povedzte mi nejakú vetu a koľko krát v nej bude písmenko K, toľko krát to bolo."
Na druhý deň príde do kuchyne prvá dcéra a hovorí:
"Dobré ránko."
Za chvíľu príde druhá dcéra a povie: "Dobré ránko mamko."
A za hodinu príde tretia dcéra a hovorí: "Dobré ránko, mamko. Kiež by takéto ránko, ako bolo toto ránko, bolo každé ránko. Kikirikí!"
môj chlapisko Tomáško má dnes 12 rokov - jaaaj, starneme, ženy, starneme, najlepšie to vidno na deťoch
dnes je Medzinárodný deň susedov- pamätajme, lepší dobrý sused ako zlá rodina
