Včera, keď som išla po Adelku do školy, tak ako každý deň tento týždeň sa hrala so staršími dievčatami - pozná ich "z uličky", niektoré viac, niektoré menej. Jedno dievčatko sa na mňa usmialo, tak som ju pozdravila, Adelka o nej vždy pekne hovorí, no nikdy nebola u nás, len sa väčšinou pozdravia cez plot. Dievčatku som povedala, nech aj ona k nam niekedy príde (každý deň máme dvor plný deti) a zľahka som ju pohladila po vlaskoch. Poobede sa prišla k nám prvýkrát pohrať a priniesla takúto tajnú postu, ktorú Adelke podala, keď odchádzala. Dosť ma prekvapilo, čo som tam našla 🤗😍😊 Deti su neskutočne čisté a vnimave bytosti. To, aké sú, si ale mnoho krát nevšímame a pod ťarchou každodenných starosti berieme naše deti ako samozrejmost, veľa krát si uvedomíme, aký poklad doma máme, až keď nám úplne vyrastie... Čas plynie a my uponáhľane mamy varíme, perieme, upratujeme, konikujeme, vesiame na FB fotky svojich detí, rozvazame ich po krúžkoch, plánujeme im dovolenky a výlety, oslavy, návštevy a vystúpenia, kupujeme oblečenie, topánky, nepotrebné blbosti... A popri tom vsetkom nemáme čas si k nim sadnúť a postavit si s nimi lego, alebo im nakresliť z lásky obrazok, ako už 1000x urobili predtým ony pre nas 🙄
