Nepodceňujte krvácanie z ďasien

Súhrnným pojmom parodontopatia označujeme akékoľvek postihnutie tkanív, ktoré tvoria základnú zložku parodontu. Túto skupinu potom môžeme rozdeliť na dva pododdiely v závislosti na prítomnosti alebo absencii miestneho zápalu. S istou mierou postihnutia, či už zápalovou alebo nezápalovou sa však najmä v dospelosti stretáva prakticky každý človek. Dalo by sa tak povedať, že výskyt tohto zdravotného problému v populácii je stopercentný.

PARODONT

Zuby sú uchytené v kosti čeľuste pomocou závesného aparátu - parodontu (okostnica). Ten je tvorený úponom ďasna (gingíva) na krčok zuba, povrchom koreňa zuba, povrchom kosti zubného lôžka a väzmi, ktoré spájajú zubný cement s kosťou. Zdravý parodont zaisťuje dostatočne pevné uchytenie zubov. Ak by bola jeho štruktúra narušovaná, uchytenie zubov sa postupne stáva menej stabilným, z čoho vyplývajú jasne viditeľné následky. Procesom, ktoré vedú k vzniku ochorenia parodontu možno však do značnej miery predchádzať správnym prístupom k dentálnej hygiene. Súčasne je bohužiaľ nutné poznamenať, že v starostlivosti o vlastný chrup má značná časť populácie ešte čo doháňať.

GINGIVITÍDA A PARODONTITÍDA

Najčastejšie postihnutie parodontu patrí do skupiny zápalových parodontopatií a trpí ním približne 80 % populácie. Jedná sa o tzv. gingivitídu, ktorej následný rozvoj vedie k závažnejšiemu postihnutiu, ktoré poznáme pod pojmom parodontitída a s ktorým bojuje viac než 30 % populácie staršej ako tridsaťpäť rokov.

ZUBNÝ PLAK A ROZVOJ OCHORENIA

Za príčinou vzniku zápalových parodontopatií stoja niektoré baktérie osídľujúce ústnu dutinu, resp. ich odpadové látky. Tie sa, najmä v prípade nedostatočnej ústnej hygieny hromadia, často na ťažko dostupných miestach, akými sú napríklad krčky zubov. Žliabok (sulkus) ďasna je v prípade zdravého chrupu asi jeden až jeden a pol milimetra hlboký. Práve do tohto priestoru baktérie prenikajú a usadzujú sa na povrchu krčku zuba. Kopia sa dohromady vo forme povlaku, vzniká zubný kameň (čo je de facto mineralizovaný plak) a množstvo toxických látok sa navyšuje. Nejde pritom len o odpadové látky živých baktérií, ale tieto látky sa uvoľňujú aj z tiel baktérií už odumretých. Stupeň náchylnosti ďasna voči škodlivému povlaku bakteriálneho pôsobenia je pritom ovplyvnený aj dedičnosťou. Následným prenikaním baktérií a ich odpadových látok do ďasien dochádza k vzniku zápalu. Ďasno je zdurené a vyznačuje sa tmavšou farbou ako má ďasno zdravé. Tento, zatiaľ ešte mierny zápal, označujeme ako gingivitídu. Prvým varovným príznakom prítomnosti zápalového procesu je krvácanie ďasien, najmä pri čistení zubov či pri jedle. Práve tento prejav je všeobecne v populácii najviac bagatelizovaný a pominuteľný. Je potrebné si uvedomiť, že už toľkokrát opakovaná fráza „zdravé ďasno nekrváca“, si nekladie za cieľ niekoho strašiť, ale snaží sa poukázať na potrebu začatia takých úkonov, ktoré povedú k vyriešeniu zdravotného problému vo fáze, kedy je to ešte veľmi dobre možné. Bohužiaľ, ako sme už spomenuli, krvácavosť ďasien je často odbité mávnutím rúk a zápalový proces môže pomaly, ale iste pokračovať.

DÔSLEDKY

Bakteriálne zubné povlaky, ktoré nie sú ani naďalej účinne odstránené začínajú vykazovať výraznejšiu agresivitu, dochádza k pridruženiu ďalších nebezpečných mikróbov a následne k napádaniu vlákien spájajúcich ďasno so samotným zubom a kosťou. V tejto fáze, ktorá už smeruje k plne rozvinutej parodontitíde, sa pridávajú ďalšie príznaky. Obranyschopnosť organizmu s dĺžkou prebiehajúceho zápalu slabne, čím je uľahčené ďalšie množenie baktérií. V následku dochádza k prehlbovaniu sulku a vzniku tzv. parodontálnych chobotov, ktoré môžu byť až jeden centimeter hlboké. Zvyšky potravy a odpadové látky, ktoré sa usadzujú na dne chobotov môžu následne zahnívať, čo sa okrem iného prejavuje nepríjemným zápachom z úst. Postihnuté ďasno ustupuje, dochádza k odhaleniu zubných krčkov a k napadnutiu hlbších častí parodontu. V plne rozvinutej fáze sú už zasiahnuté hlbšie časti parodontu, v boji imunitného systému proti škodlivým batériám dochádza k postupnej resorpcii kosti a tým k uvoľňovaniu zakotvenia zuba, ktorý už prakticky nie je fixovaný ani ďasnom. Objavuje sa kývanie zubov a finálne dochádza k ich vypadávaniu. V okamihu, keď je deštrukcia kosti dokončená, je už na začiatok liečby príliš neskoro a pacient nemôže ochorenie nijako ovplyvniť. V takom prípade je väčšinou nutný chirurgický zákrok a prípadné usadenie zubnej náhrady, ak ho je však možné ešte vôbec vykonať.

ZUBY VYŽADUJÚ VIAC NEŽ LEN ČISTENIE BAKTERIÁLNE PÔSOBENIE OBMEDZÍ CHLÓRHEXIDÍN

„Keď si pravidelne čistím zuby, som z obliga“. Takéto zmýšľanie o dentálnej hygiene bohužiaľ prevláda ešte u značného množstva ľudí. O pravidelných návštevách stomatológa, ktorý okrem iného zhodnotí množstvo zubného kameňa a vykoná jeho odstránenie ani nehovoriac. Z informácií uvedených v predchádzajúcom texte nie je ani pre úplného laika zaťažko odhadnúť, že základom liečby a prevencie zápalových parodontopatií bude snaha o obmedzenie množstva nežiaducich baktérií v ústnej dutine. K vyriešeniu jednoduchej úmery „čím menej škodlivých baktérií, tým menšie riziko“ nie je však žiaduce sa spoliehať iba na zubnú kefku a pastu.

ÚSTNE VODY S CHLÓRHEXIDÍNOM

V našich podmienkach ešte nie celkom bežná, ale pre ústnu hygienu vysoko prínosná je kombinácia pravidelného čistenia zubov s využitím kvalitnej ústnej vody. Kvalitnú ústnu vodu je vhodné využiť aj pri problémoch s gingivitídou a parodontitídou. Trh je v tomto smere pomerne ústretový, je však dôležité vedieť si ešte správne vybrať. V otázke liečby a prevencie zápalov ďasien sa odporúčajú najmä ústne vody s obsahom chlórhexidínu. Chlórhexidín je antimikrobiálne pôsobiaca látka so širokým antimikrobiálnym spektrom proti grampozitívnym a gramnegatívnym baktériám. Pôsobí teda priamo proti zdroju zubného plaku a výrazne zvyšuje celkové zdravie ústnej dutiny. Bolo preukázané, že chlórhexidín má okamžitý baktericídny účinok a vďaka vstrebaniu do povrchovej vrstvy skloviny súčasne tiež pretrvávajúci účinok bakteriostatický. Okrem dentálnej hygieny sa účinok chlórhexidínu využíva napríklad aj v nemocničnom prostredí pre predoperačnú hygienu rúk a na prípravu sterilného operačného poľa. .

PharmDr. Andrea Kleinová