Zubný kaz

Vznik a rozvoj zubného kazu predstavuje najčastejšiu chorobu, ktorá postihuje ústnu dutinu. Preventívna starostlivosť síce značne znižuje riziko jeho vzniku, úplne ho však vylúčiť nemožno. V takom prípade je potom na mieste odborná starostlivosť. 
V ústnej dutine trvalo prebýva niekoľko sto druhov baktérií, z ktorých niektoré sú nášmu telu prospešné, iné naopak môžu spôsobiť vznik ochorenia. Toto riziko nastáva v okamihu, keď sa baktérie v ústach premnožia. Tvorbu zubného kazu majú na svedomí baktérie Streptococcus mutans, vyznačujúce sa niekoľkými špecifickými vlastnosťami, ktoré ich robia obzvlášť vhodnými na tento účel. Zásadná je ich schopnosť uchovávať si potravu do zásoby a ich odolnosť voči vysokopercentným roztokom cukru, ktoré väčšina ostatných baktérií znáša veľmi zle. Princíp vzniku kazu je nasledujúci: Baktérie, ktoré sa živia zvyškami cukru, produkujú odpadové látky. Tie následne odvápňujú zubnú sklovinu, čím naleptávajú zuby. Ani už spomenutá tvrdosť skloviny tomuto procesu nezabráni, len ho spomalí. Akonáhle je vrstva skloviny porušená až k zubovine, celý proces sa úmerne urýchľuje. Ďalšie baktérie, najmä acidofilné a proteolytické, potom zubný kaz rozširujú a prehlbujú. Pritom platí pravidlo, že menej odolné sú zuby, u ktorých ešte nie je sklovina úplne vytvrdená, t.j. najmä zuby detí a dospievajúcich. Samotný vznik kazu má päť fáz. Najskôr sa objavuje tmavá bodka na sklovine, okolo ktorej sa následne tvorí modrasto biela škvrnka, v tretej fáze dochádza k prepadu skloviny, neskôr k napadnutiu drene ak jej nevratnému poškodeniu. Ak v tejto fáze nie je kaz odborne ošetrený, môže dôjsť ku vzniku tzv. vačku a následne k nepríjemným infekciám. Povrch zubov avšak nie je poškodzovaný len odpadovými látkami baktérií, na sklovine vznikajú prakticky neustále drobné škrabance a trhliny spôsobené mechanicky, zvyčajne ich nachádzame na hryzných plôškach zubov. Rozmer týchto defektov je mikroskopického charakteru a vďaka obranným mechanizmom nášho organizmu sa ich obvykle nemusíme obávať. Tie si totiž s týmto problémom dokážu poradiť a to pomocou slín, ktoré obsahujú minerály vhodné na zacelenie týchto miest. Sliny teda do poškodených častí uložia akúsi záplatu, ktorá zastaví ďalšie narúšanie skloviny a navyše je vďaka svojej štruktúre odolnejšia voči ďalším útokom, ktoré spôsobujú zubný kaz. 
Ak obranné mechanizmy nie sú schopné problém vyriešiť a dôjde k vzniku zubného kazu, je na rade lekársky zákrok. Dôležité je riešiť situáciu chorého zuba vždy včas. Mnohí ľudia však návštevu zubára odkladajú a zbytočne tak predlžujú vlastné ťažkosti, nehovoriac o riziku vzniku zápalov. Samotný lekársky zákrok spočíva v odstránení infikovaných a zmäknutých častí zubov pomocou ručných nástrojov a zubnej vŕtačky. Vzniknutý otvor je následne nutné prekryť výplňou - plombou. Podľa použitého materiálu rozoznávame v zásade dva druhy plomb - kovové a nekovové, z ktorých každá má svoje klady aj zápory. Z kovových výplní je najznámejšia plomba amalgámová. Túto zmes, ktorá je tvorená striebrom, cínom, meďou a ortuťou, objavil v roku 1528 nemecký zubný lekár Johann Stocker a je používaná dodnes. Amalgámu síce boli a aj sú vytýkané vlastnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na zdravie pacienta, niektorí citlivejší ľudia ho zle znášajú, najmä kvôli uvoľňovaniu ortuti, ku ktorému dochádza už pri teplotách okolo 37. stupňov Celzia. V následku toho sa u týchto pacientov môžu objaviť vyrážky, chronická únava a zníženie obranyschopnosti organizmu. Ide však len o neveľký počet prípadov, prevažnou väčšinou ľudí je amalgám znášaný bez ťažkostí. Negatívne hľadisko používania amalgámu spočíva v nutnosti vyvŕtať hlbšiu kavitu (teda obvykle zasiahnuť aj do zdravej časti zuba), ktorá musí mať šikmé steny, pričom jej ústie musí byť užšie než jej dno. Amalgám je neadhezívny a nepriľne teda ku stenám kavity. Jej vyššie uvedený tvar tak zabraňuje vypadnutiu výplne. Nie veľmi populárny je amalgám u pacientov tiež pre svoje tmavé sfarbenie. Pozitívom je protibakteriálny účinok tohto druhu plomby. Tá, keďže je tvorená kovom, koroduje. Pritom sa uvoľňujú ióny striebra. Zlúčením so sírovodíkom, ktorý produkujú zubné baktérie dochádza ku vzniku sulfidu strieborného a ďalších koróznych produktov s antibakteriálnym účinkom. 
Nekovové plomby sa zhotovujú z plastu, ktorý je adhezívny. Preto nie je potrebné vŕtať takú hlbokú kavitu, postačí len odstránenie zasiahnutého zubného tkaniva. Plastové výplne sú populárne aj pre svoju farbu, ktorá je podobná farbe zubov. Nevýhodou tohto typu plomby je menšia tvrdosť a odolnosť ako u plomb kovových. Hrozí jej poškodenie či odpadnutie a je preto vhodnejšia najmä pre pacientov, ktorí chodia na pravidelné zubné prehliadky.