Zubný kaz u detí a jeho prevencia

Zdravotné problémy zubov asi nie sú príjemné nikomu. Naopak. Väčšinou sa jedná o stavy veľmi nepríjemné a bolestivé, ktoré značne komplikujú človeku život. A napriek tomu sa mnoho ľudí nestará správne a dôsledne o svoj chrup a nedochádza na pravidelné preventívne kontroly ku stomatológovi. Tam potom veľakrát prichádzajú až vo chvíli, kedy je už bolesť prakticky neznesiteľná. 

Avšak, nikomu sa nedá diktovať a prikazovať, ako sa má o svoj chrup starať. Samozrejmosťou by však mala byť náležitá preventívna starostlivosti o chrup detí, ktoré sú aj v tomto ohľade spočiatku na rodičoch plne závislé. S ďalším rastom a vývojom je potom najmä dôležité naučiť svoje deti správne a dostatočne sa starať o vlastný chrup a ušetriť ich tak mnohokrát vyššie zmienených komplikácií. 

Vývoj a rast zubov

Ak chceme začať naozaj od začiatku, nepostačí nám sledovať prerezávanie prvých zúbkov u dieťaťa v dojčenskom veku, ale musíme sa vrátiť ešte o niekoľko mesiacov späť. Prvé zárodky budúcich mliečnych zúbkov sa totiž zakladajú už vo veľmi ranom štádiu vnútromaternicového života plodu a ich vývoj potom prebieha i v ďalších fázach tehotenstva. Dokonca aj základy k tvorbe stáleho chrupu vznikajú ešte v dobe pred pôrodom. V tomto období je dôležité, samozrejme nielen z hľadiska budúceho stavu detských zúbkov, najmä zloženie stravy budúcej mamičky. Pestré zloženie jedálneho lístka by malo zahŕňať dostatok vápnika, vitamínov a minerálnych látok, ktoré sa, okrem iného, pri tvorbe zubov spotrebúvajú. K samotnému prerezávaniu prvých mliečnych zúbkov dieťaťa dochádza potom až medzi šiestym a tridsiatym mesiacom života dieťaťa. 

Mliečny chrup - čiže chrup dočasný pozostáva celkom z dvadsiatich zubov. Typové zastúpenie jednotlivých zubov je pritom nasledovné: osem stoličiek, štyri očné zuby a osem rezákov. Ako prvé sa najčastejšie prerezávajú dolné stredné rezáky. Počas nasledujúcich dvoch rokov sa postupne objavuje aj zvyšok mliečnych zubov, pričom rýchlejší je spravidla vývoj zubov dolnej čeľuste. Celkový postup prerezávania mliečnych zubov v závislosti na veku býva najčastejšie nasledujúci (vždy platí pre hornú aj dolnú čeľusť): stredné rezáky, postranné rezáky, prvé stoličky, očné zuby, druhé stoličky. Mliečne zuby začína okolo šiesteho roku života dieťaťa nahrádzať druhá generácia zubov, čiže chrup stály. 

Stály chrup - ktorý postupne vytláča a nahrádza chrup dočasný, predstavuje celkom tridsaťdva zubov (okrem „zubov múdrosti“). Nachádzame dvanásť stoličiek, osem zubov črenových, štyri očné zuby a osem rezákov. Starostlivosť o stály chrup je samozrejme veľmi dôležitá, pretože strata každého jedného zuba je už nenávratná, samozrejme ak opomenieme najrôznejšie zubné náhrady. To je fakt, ktorého si je samozrejme väčšina ľudí vedomá. Veľmi často je však podceňovaná starostlivosť o chrup mliečny s odôvodnením, že má aj tak iba dočasný charakter a preto si nevyžaduje prílišnú starostlivosť. Na to prečo a ako sa správne starať o mliečny chrup sa zameriame nižšie. Najprv je však nutné uviesť z akých častí alebo vrstiev sa zuby vlastne skladajú a čím sú najčastejšie ohrozené.

Stavba chrupu

U každého zuba rozoznávame tri základné časti. 

1) korunka - predstavujúca viditeľnú časť zuba 

2) krčok - v optimálnom prípade prekrytý ďasnom 

3) koreň - je uložený v kostnom lôžku 

Každý zub zároveň zahŕňa dve zložky a to organickú a anorganickú. Organická zložka má niekoľkonásobne nižšie zastúpenie a tvoria ju najmä bielkoviny. Anorganická zložka, čiže apatit, je tvorená predovšetkým vápnikom, fosforom, fluórom, vodíkom a kyslíkom. Povrch zubov tvorí sklovina (email), ktorá je vďaka svojmu do značnej miery anorganickému zloženiu najtvrdším tkanivom nášho tela. Jej úlohou je chrániť zub najmä pred mechanickým poškodením a umožniť konzumáciu tuhej potravy. Pod vrstvou skloviny sa nachádza zubovina (dentín). Väčší podiel zastúpenia organickej hmoty v zubovine má za následok menšiu tvrdosť než akú vykazuje sklovina. Z tohto dôvodu je dentín menej odolný voči mechanickým vplyvom a pôsobeniu baktérií. Pri porušení skloviny dochádza preto k jeho poškodzovaniu výrazne rýchlejšie. Tam, kam sklovina nedosahuje, je zubovina chránená tenkou vrstvou veľmi tvrdého, kosti podobného materiálu - zubným cementom. Vnútro zuba tvorí dutina vyplnená dreňou – riedkym väzivom, skrze ktoré prechádza nerv. Dreň je vyživovaná pomocou tepnou privádzanej krvi, ktorá sa neskôr vracia žilou späť. 

Zuby sú uchytené v kosti pomocou parodontu (ozubice). Tento závesný aparát je tvorený úponom ďasna na krčok, ďalej povrchom koreňa zuba, povrchom kosti zubného lôžka a väzivom spájajúcim zubný cement a kosť. Tak je zaistené relatívne voľné, ale napriek tomu veľmi pevné uchytenie chrupu.

Zubný kaz

Vznik a rozvoj zubného kazu predstavuje najčastejšiu chorobu, ktorá postihuje ústnu dutinu. Preventívna starostlivosť síce značne znižuje riziko jeho vzniku, úplne ho však vylúčiť nemožno. V takom prípade je potom na mieste odborná starostlivosť. 

V ústnej dutine trvalo prebýva niekoľko sto druhov baktérií, z ktorých niektoré sú nášmu telu prospešné, iné naopak môžu spôsobiť vznik ochorenia. Toto riziko nastáva v okamihu, keď sa baktérie v ústach premnožia. Tvorbu zubného kazu majú na svedomí baktérie Streptococcus mutans, vyznačujúce sa niekoľkými špecifickými vlastnosťami, ktoré ich robia obzvlášť vhodnými na tento účel. Zásadná je ich schopnosť uchovávať si potravu do zásoby a ich odolnosť voči vysokopercentným roztokom cukru, ktoré väčšina ostatných baktérií znáša veľmi zle. Princíp vzniku kazu je nasledujúci: Baktérie, ktoré sa živia zvyškami cukru, produkujú odpadové látky. Tie následne odvápňujú zubnú sklovinu, čím naleptávajú zuby. Ani už spomenutá tvrdosť skloviny tomuto procesu nezabráni, len ho spomalí. Akonáhle je vrstva skloviny porušená až k zubovine, celý proces sa úmerne urýchľuje. Ďalšie baktérie, najmä acidofilné a proteolytické, potom zubný kaz rozširujú a prehlbujú. Pritom platí pravidlo, že menej odolné sú zuby, u ktorých ešte nie je sklovina úplne vytvrdená, t.j. najmä zuby detí a dospievajúcich. Samotný vznik kazu má päť fáz. Najskôr sa objavuje tmavá bodka na sklovine, okolo ktorej sa následne tvorí modrasto biela škvrnka, v tretej fáze dochádza k prepadu skloviny, neskôr k napadnutiu drene ak jej nevratnému poškodeniu. Ak v tejto fáze nie je kaz odborne ošetrený, môže dôjsť ku vzniku tzv. vačku a následne k nepríjemným infekciám. Povrch zubov avšak nie je poškodzovaný len odpadovými látkami baktérií, na sklovine vznikajú prakticky neustále drobné škrabance a trhliny spôsobené mechanicky, zvyčajne ich nachádzame na hryzných plôškach zubov. Rozmer týchto defektov je mikroskopického charakteru a vďaka obranným mechanizmom nášho organizmu sa ich obvykle nemusíme obávať. Tie si totiž s týmto problémom dokážu poradiť a to pomocou slín, ktoré obsahujú minerály vhodné na zacelenie týchto miest. Sliny teda do poškodených častí uložia akúsi záplatu, ktorá zastaví ďalšie narúšanie skloviny a navyše je vďaka svojej štruktúre odolnejšia voči ďalším útokom, ktoré spôsobujú zubný kaz. 

Ak obranné mechanizmy nie sú schopné problém vyriešiť a dôjde k vzniku zubného kazu, je na rade lekársky zákrok. Dôležité je riešiť situáciu chorého zuba vždy včas. Mnohí ľudia však návštevu zubára odkladajú a zbytočne tak predlžujú vlastné ťažkosti, nehovoriac o riziku vzniku zápalov. Samotný lekársky zákrok spočíva v odstránení infikovaných a zmäknutých častí zubov pomocou ručných nástrojov a zubnej vŕtačky. Vzniknutý otvor je následne nutné prekryť výplňou - plombou. Podľa použitého materiálu rozoznávame v zásade dva druhy plomb - kovové a nekovové, z ktorých každá má svoje klady aj zápory. Z kovových výplní je najznámejšia plomba amalgámová. Túto zmes, ktorá je tvorená striebrom, cínom, meďou a ortuťou, objavil v roku 1528 nemecký zubný lekár Johann Stocker a je používaná dodnes. Amalgámu síce boli a aj sú vytýkané vlastnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na zdravie pacienta, niektorí citlivejší ľudia ho zle znášajú, najmä kvôli uvoľňovaniu ortuti, ku ktorému dochádza už pri teplotách okolo 37. stupňov Celzia. V následku toho sa u týchto pacientov môžu objaviť vyrážky, chronická únava a zníženie obranyschopnosti organizmu. Ide však len o neveľký počet prípadov, prevažnou väčšinou ľudí je amalgám znášaný bez ťažkostí. Negatívne hľadisko používania amalgámu spočíva v nutnosti vyvŕtať hlbšiu kavitu (teda obvykle zasiahnuť aj do zdravej časti zuba), ktorá musí mať šikmé steny, pričom jej ústie musí byť užšie než jej dno. Amalgám je neadhezívny a nepriľne teda ku stenám kavity. Jej vyššie uvedený tvar tak zabraňuje vypadnutiu výplne. Nie veľmi populárny je amalgám u pacientov tiež pre svoje tmavé sfarbenie. Pozitívom je protibakteriálny účinok tohto druhu plomby. Tá, keďže je tvorená kovom, koroduje. Pritom sa uvoľňujú ióny striebra. Zlúčením so sírovodíkom, ktorý produkujú zubné baktérie dochádza ku vzniku sulfidu strieborného a ďalších koróznych produktov s antibakteriálnym účinkom. 

Nekovové plomby sa zhotovujú z plastu, ktorý je adhezívny. Preto nie je potrebné vŕtať takú hlbokú kavitu, postačí len odstránenie zasiahnutého zubného tkaniva. Plastové výplne sú populárne aj pre svoju farbu, ktorá je podobná farbe zubov. Nevýhodou tohto typu plomby je menšia tvrdosť a odolnosť ako u plomb kovových. Hrozí jej poškodenie či odpadnutie a je preto vhodnejšia najmä pre pacientov, ktorí chodia na pravidelné zubné prehliadky.

Starostlivosť o mliečny chrup

Zubný kaz môže postihnúť chrup človeka v akomkoľvek veku, podmienkou je potom len prítomnosť zubov (u) v ústach. Baktérie Streptococcus mutans totiž potrebujú k svojmu pôsobeniu vhodný podklad, ktorý samotné ďasná nepredstavujú. Až oblasť zuba im ponúka vhodný priestor na uchytenie a ďalšie množenie. Je teda logické, že začatie preventívnej starostlivosti o chrup by malo spadať do obdobia, kedy sa v ústach dieťaťa objaví prvý mliečny zub. 

Domnienka niektorých rodičov, že mliečne zuby sú vlastne úplne nedôležité a nevyžadujú pravidelnú starostlivosť je mylná. Mliečne zuby neslúžia len k žutiu potravy, ale napomáhajú tiež správnej artikulácii a sú preto významné pri procese osvojovania reči u detí. Ich prítomnosť a správny vývoj, čo je minimálne rovnako dôležité, má potom značný vplyv aj na budúce postavenie stálych zubov. Starosťou každého rodiča by preto mala byť snaha o čo najlepšie zdravie mliečneho chrupu svojich potomkov. Vznik zubného kazu, ako už bolo povedané, je závislý najmä na prítomnosti a následnom zmnožení baktérií, predovšetkým Streptococcus mutans. Prvou podmienkou vedúcou k riziku vzniku zubného kazu je teda infekcia dieťaťa týmito baktériami. Tá nastáva najčastejšie prenosom z matky na dieťa. Ako typické príklady sa uvádzajú napr. situácie, keď matka ochutnáva pokrm pre dieťa z rovnakej lyžičky, ktorú následne používa pri kŕmení, alebo „očistí“ cumlík vo vlastných ústach (napr. po páde cumlíka na zem). K zavlečeniu baktérií síce skôr či neskôr dôjde, avšak vhodným prístupom ho možno oddialiť. Dôležitejšiu zložku preventívnej starostlivosti však predstavuje zloženie potravy a najmä dostatočná a správne vykonávaná dentálna hygiena.

Zloženie potravy

Ako sme sa už zmienili vyššie, svoj vplyv na budúcu pevnosť a odolnosť zubov dieťaťa má aj zloženie jedálneho lístka matky počas tehotenstva a aj v celom období dojčenia, kedy je zásadná najmä pestrosť stravy, ktorá zabezpečí prívod všetkých potrebných látok pre vývoj dieťaťa, vrátane tých, ktoré majú vplyv na tvorbu zubov a ich budúcu pevnosť. Po období, kedy je dieťa kŕmené výlučne materským mliekom sa do jeho stravy začínajú zapájať najrôznejšie príkrmy a tekutiny a zvoľna sa prechádza na variabilnú pevnú stravu. Detské zúbky, ktoré sa už prerezali, sú teda vystavené aj riziku vzniku zubného kazu. V tomto ohľade je potreba najmä kontrolovať príjem sladených nápojov a najrôznejších sladkostí. To platí najmä u tých pochutín, ktoré dlho ostávajú na zubnom povrchu, napríklad čokoláda, džem, piškóty a pod. Do jedného roku veku dieťaťa sa neodporúča podávať med. Práve do medu niektorí rodičia namáčajú dieťaťu cumlík, čo veľmi často vedie veľmi rýchlo k vzniku zubných kazov. Výraznejšie riziko nastáva najmä pri podávaní sladkostí a sladených nápojov (vrátane džúsov a ovocných štiav) v čase pred spaním. Podobne je potrebné vystríhať sa podávaniu neprimerane tvrdých kúskov jedla, napr. kúskov hrušiek, arašidov, mrkvy, ale aj cukríkov, a to aspoň do troch rokov veku dieťaťa.

Čistenie zubov

Súčasne s objavením prvého mliečneho zuba je na mieste začať s čistením - teda s odstraňovaním zubného povlaku. V začiatkoch je potrebné zúbky stierať navlhčenou gázou, alebo využiť gumovú kefku, ktorá sa navlieka na prst. Klasická kefka potom nachádza svoje uplatnenie približne od jedného roka veku, kedy dochádza k prerezávaniu prvých stoličiek. Pri výbere kefky je na mieste istá obozretnosť a nie je na škodu poradiť sa s odborníkom. Dôležitá je ako veľkosť kefky, jej tvar, tak aj tvrdosť štetín. Čistiť dieťaťu zuby je potrebné aspoň vždy po raňajkách a po večeri. Kefkou sa šetrne očistia hryzné plôšky stoličiek a zo zvyšných zubov sa nečistoty odstránia pomocou drobných krúživých pohybov. Stačí iba malé množstvo zubnej pasty, približne o veľkosti guľôčky ríbezle alebo hrášku. Pri jej výbere volíme pasty pre najmenších, ktoré majú znížený obsah fluoridu. Ten je síce pre zdravie zubov významný, ale jeho nadmiera môže organizmu škodiť. U malých detí, kedy veľmi často dochádza k prehĺtaniu zubnej pasty pri čistení zubov, je preto opatrnosť na mieste. S pribúdajúcim vekom by sa dieťa malo učiť čistiť si zuby samo. Až do školského veku je potom väčšinou lepšie dieťaťu ešte zuby dočistiť a skontrolovať, či si ich naozaj vyčistilo. Čistenie zubov by zároveň nemalo pre dieťa znamenať nepríjemnosť a vynútenú povinnosť. Je potrebné vysvetliť, prečo je starostlivosť o zuby tak dôležitá a pokúsiť sa každodenné čistenie spojiť s trochou zábavy.

Preventívne kontroly

Prvá návšteva zubára predstavuje pre dieťa veľkú skúsenosť a môže prebehnúť už okolo dvoch rokov veku dieťaťa. Mala by byť vopred dohodnutá ako preventívna kontrola. Navštíviť prvýkrát zubára až keď sa vyskytne nejaký problém, ktorý by navyše mohol súvisieť s liečebným zákrokom, nie je rozhodne vhodné. Podobne nie je na mieste dieťa zubárom „strašiť“, ľutovať ho, že „musí ísť k zubárovi“ a pod. Oproti tomu možno dieťaťu vopred opísať ako vyzerá zubná ordinácia, prečo sa pán doktor musí na zuby pozrieť a pod. Možno to znie až prehnane, ale stačí sa pozrieť, koľko dospelých ľudí sa aj dnes obáva návštevy stomatológa, a to aj v prípadoch, keď sú ich zuby v úplnom poriadku. Často za týmto strachom stoja práve skúsenosti z detstva. Preventívne kontroly by mali mať pravidelný charakter a spoločne so správne vykonanou dentálnou hygienou by tak mali tvoriť súčasť celkovej preventívnej starostlivosti o chrup po celý život. 

Zdroje: 

MUDr. Pavel Hájek, Tamara Tarnovská, MUDr. Ladislav Kocábek: Zoubky jako perličky. Sdružení MAC, s.r.o., Praha 1997. 

PhDr. Stanislava Jarolímková, doc. MUDr. Zdeněk Broukal, CSc. : Aby zuby nebolely, EB, Praha 2002 

Antonella Tani Botticelli: Dentální hygiena – teorie a praxe, Quintessenz, spol. s r. o., Praha 2002 

http://www.oriondiagnostica.cz/dentocult/dento_odborne_clanky.htm