Postup:
Maslo, vajíčko, tvaroh, múku a soľ poriadne vymiešame, kým nevznikne kompaktné cesto.
Cesto rozdelíme na šesť rovnakých kúskov a pomúčenými rukami z nich vytvarujeme placky.
Marhule dobre umyjeme, osušíme, rozdelíme na polovičky a vyberieme kôstky. Namiesto kôstok dáme do každej jednu kocku cukru a marhule zase spojíme.
Spojené marhule vložíme na cestové placky a obaľujeme ich tak, aby nám vznikli knedličky a každá marhuľa bola úplne obalená cestom.
Do posolenej vriacej vody vhodíme knedličky a necháme ich variť asi 10-12 minút, kým pomaly neplávajú na hladine.
Kým čakáme, opražíme na lyžičke masla strúhanku.
Knedličky vyváľame v strúhanke a posypeme práškovým cukrom.
Viem, že sú aj iné postupy, ako robiť marhulové knedle, ale tento je autentický rakusky oridžidži, kvoli ktorému som oprášila svoju chabú nemčinu (a google translator samozrejme pomáhal 😀)
@tomiholjubavi no musim sa ta hned spytat, preco prave Ferdinand I. Rakusky je tvoj oblubeny cisar 🙂 mne je na nom sympaticka jedine to, ze si uvedomil svoju neschopnost a pekne sa stiahol do Prahy a tam si ho ludia oblubili.. skratka ze sa nehnal za niecim, na co evidetne nemal, kedze mal taku rodinnu anamnezu aku mal 😀 a druha otazka, ci si citala tuto knihu http://www.gorila.sk/product/456544 lebo ak ta bavia taketo veci a necitala si, tak musis!! Na dlhe zimne vecery ako stvorena. 😎
@jess1511 Vies, schopných, ambicióznych, ale nemilosrdných vládcov sú plné dejiny. Ferdinand si nevybral, že sa narodí chorý, ani to, aby sa jeho predkovia incestne krížili jeden s druhým. Postihnutie ho ohraničilo byť efektívnym a autoritou, ale nezabránilo mu byť dobrým človekom...a takých je málo nielen medzi panovníkmi, ale aj všeobecne. Mal rád ľudí a k poddaným sa správal rovnako láskavo, ako k šľachte. Navyše, plne si uvedomoval svoje možnosti a keď sa situácia vymkla spod kontroly, zakázal strieľať do ľudí a dobrovoľne sa vzdal trónu. Koľkí plne zdraví ľudia pri moci toto dokázali? A vlastne aj dokážu? Od počiatku dejín, dodnes sa vedú strašné vojny, iba kvôli tomu, že niektorí jedinci sa nemienia zriecť teplého miestečka...A to nemusia byť ani králi...
Ferdinand bol dobrý človek, talentovaný a múdry. Chýry o jeho retardácií a slabomyselnosti boli najvacsou mierou zásluha jeho švagrinej Sophie, kt. sa tak snažila získať trón pre svojho syna Franz Jozefa. No Ferdinand nebol žiadny nevnímavý chudáčik. Hovoril viacerými jazykmi, hral na hudobné nástroje, krásne kreslil, bol úspešný botanik, jazdil na koni a veľmi ľúbil svoju ženu. Za jeho 14 ročnej vlády nepopravili ani jedného väzňa, dokonca udelil milosť chlapovi, čo na neho spáchal neúspešný atentát. Samozrejme, časté záchvaty epilepsie mu nepridali na zdraví, ani na reputácií, no keby žil dnes, stačili by tabletky a žil by oveľa krajší život s oveľa menej utrpenia.
Bojovníkov je medzi politikmi veľa, to čo potrebujeme, je viac ľudí ako Ferdinand.
jeden z mojich obľúbených príbehov o ňom je, že keď sa blížil napoleon k viedni, rodičia poslali svoje deti do košíc, aby boli v bezpečí. Mladý ferdinand, vtedy puberťák, mal k dispozícií peniaze na luxusny život. No on ich všetky rozdal chudobe a vrátil sa do viedne v starych šatách a bez koruny. Všetky svoje jedlá posielal do miestnej nemocnice, dával peniaze tým, čo potrebovali, aby si chudobní mohli opravovať domy, posplacal nejaké dlhy za vdovy po vojakoch a urobil veľa veľa dobrého pre celé mesto 🙂
@jess1511 pozri 🙂 dostala som ju do daru. Naozaj dobre citanie 🙂
Tak ja síce Ferdinanda V. ľutujem, keďže dostal výchovu, akú dostal a tá ho asi poznačila viac ako jeho diagnózy (možno ukážka toho, že aj na znevýhodnené dieťa je lepšie byť náročný ako ho "ohľaduplne" nechať samého na seba), ale nemám rada démonizáciu Sophie. Jediná, kto o jej nechal negatívne správy, bola Mária Valéria, silne ovplyvnená sebeckou anorektickou mamou Sissi. Inak vieme, že osobne obetavo ošetrovala chorých (aj nevyliečiteľne) členov rodiny. Aj jej svokor František I. ju mal veľmi rád a vážil si ju. Ostatne, aj to, že sa cisárom stal František Jozef, je dôkazom jej nesebeckosti. Veď by bolo pre ňu noblesnejšie stať sa cisárovnou po boku jej manžela, ktorý bol Ferdinandovým mladším bratom, nie? A Viedenčania sotva nazývali Ferdinanda "der Trottel Nandel(r)" (sorry, píšem z hlavy a nemčine mi je cudzia) z jej návodu 🙂.
@aniele ale Ferdinand ju podľa svojich denníkov tiež moc nemal rád. Hovorilo sa o nej, že bola veľmi bystrá, veľmi ambiciózna, mala ostré pozorovanie a ešte ostrejší jazyk. A vraj bola veľmi sklamaná, keď sa Franz rozhodol nakoniec predsa len nepreskočiť Ferdinanda. Franz naschvál vybral práve ju za svoju nevestu, lebo mala "nahradiť" chýbajúci intelekt svojho muža... Určite si to všimla a očakávala, že bude cisárovná, nokeď nevydalo, aspoň nastupníctva pre syna sa nemienila zriecť. Ferdinand bol dosť chorý a pri viacerých príležitostiach si všetci mysleli, že už už zomrie... no on sa nakoniec dožil pekného veku 🙂 Podľa mňa to mohla byť pekná potvora, ale určite nie démon 🙂
@tomiholjubavi Ja najviac ľutujem jeho manželku. Čo mala zo života? Ani len deti nie. A po odchode do Prahy sa vraj sťažovala na Žofiu. Ešte vraj tie zástery, ktoré jej posielala, zužitkovala pri kŕmení Ferdinanda...
@aniele a predsa za ním hlboko trúchlila, keď zomrel. Ja by som s takým životom nebola spokojná, ale ona možno bola. ktohovie. to čo sa nám zdá hrozné, iní zvládajú dobre a to čo by nám nestačilo, iných robí šťastnými. jej sestra mala krásneho, zdravého a aktívneho muža, ale aj tak bola oveľa nešťastnejšia ako Maria Anna.
@tomiholjubavi U nej to možno bola aj vec viery a s tým spájanej pokory a povinnosti, vzhľadom k jej rodine.
@aniele áno, ale nemyslím si, že ju pri ňom držala len viera a pocit povinnosti. Keď niečo robíš iba z donútenia, nemôžeš to robiť s láskou. A ona bola k nemu vždy veľmi obetavá a láskavá. Ale čo cítila naozaj, to nemôže nikto vedieť, tak ťa nemôžem nejako aktívne presviedčať. Netrúfam hodnotiť ani to, čo cíti k mužovi naša suseda a nie nejaká princezná, ktorá žila pred 150 rokmi a nikdy som s ňou slovka neprehovorila. No aj tak si myslím, že boli spolu spokojní a mali sa radi. Minimálne on ju určite mal rád 🙂
@tomiholjubavi Vieš, nemyslím si, že v minulosti si tak sprotivňovali slová "povinnosť" a "musím", ako my dnes. Jednoducho sa s tým mohli stotožniť (veeeľmi zjednoduším - ako nosenie burky).
@aniele ja si nemyslím. ľudia boli vždy ľudia, aj keď žili dávno pred nami. Ženy sa vydávali z povinnosti, aj veľa vecí robili z povinnosti. Ale keď niečo robiť nechceli, mali k tomu nechuť. Napr. prvá žena Jozefa II. Vydala sa, aj mu porodila deti, ale neznášala to a (skoro) všetci si to všimli. Hnusil sa jej a podľa všetkého ho podvádzala s jeho vlastnou sestrou. Podobne tak Jozef, keď si vzal druhú ženu z povinnosti, lebo musel...Spravil to, ale tak sa k nej choval, až jedna z jeho sestier vyhlásila, že keby sa tak niekto správal k nej, újde z domu a obesí sa na prvý strom. ľudia sa kedysi podriaďovali tomu, čomu museli, ale nerobili to s o nič väčšou radosťou, ako my dnes. už v rímskych časoch cisár tibérius tropil scény, keď sa musel rozviesť s milovanou ženou a oženiť sa s politicky vhodnejšou kandidátkou..a hoci boli v manželstve, nerobilo to dobrotu a chudák nechcená julia skončila zle ☹ Maria Anna možno na začiatku aj musela, ale verím tomu, že neskôr aj chcela. Lebo lásku nevie vynútiť žiadna povinnost a ani nikdy nevedela 🙂
Potrebujeme:
250 g tvarohu
1 vajíčko
70 g masla
130 g hladkej múky
Štipka soli
Práškový cukor
.
6 marhúľ
6 kociek cukru
.
1 lyžica masla (na posýpku)
140 g strúhanky