Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.
a uvidíš všetky príspevky!
tomiholjubavi
9. apr 2019 Čítané 1015x

Včera bol ten veľký deň, kedy prišla druhá časť DNA testov predkov a ja som konečne mohla otvoriť oné tajomné dvere a definitívne vyriešiť záhadu nášho pôvodu. Prečo až teraz a v čom je rozdiel od výsledkov, ktoré prišli v zime? Vysvetlím.  

Existujú tri druhy testov, ktoré si človek môže dať spraviť. Jeden – všeobecný, kde vám výjde etnicita všetkych, ktorí prispeli k vášmu zrodu 5-7 generácií dozadu. O ňom som referovala už vo februári. Dali sme si ho spraviť aj s Tomicom a neskutočne nás to zabavilo na dlhý čas. (Nehovoriac o tom, že odkedy Tomica zistil, že je jednopercentný Turek, vždy, keď vidí dokument o Vladovi Tepešovi, pohoršuje sa, aký to bol bezcitný vrah :grinning:.)

Zvyšné dva testy neurčujú etnicitu, ale pôvod jedinej línie predkov stáročia, tisícročia dozadu. Môžete buď sledovať matku matiek, alebo ísť po otcovskej línií. Tá druhá sa považuje za zaujímavejšiu, lebo napovedá odkiaľ pochádza vaše priezvisko. Keďže sa jedná o starobylé dedičstvo, o prekvapenia nebýva núdza. Problém je, že sa dá vypátrať iba v chromozóme Y, ktorý sa prenáša z otca na syna. Z daného etnika majú samozrejme pôvod aj dcéry, ale keďže dievčence nemajú Y chromozóm, nedá sa to z našej vzorky zistiť. Preto za mňa test robil tatík. (Ale môže aj váš brat, otcov brat, dedo..)  Kým Tomica spravil všetko naraz, my sme to museli nejako skoordinovať s príchodom na Slovensko. Nakoniec všetko klaplo, tatík vzorku odoslal a čakali sme.

Rozmýšľala som – čo viem o svojich predkoch? Odkedy som bola malá, povrávalo sa v rodine, že sme sa prisťahovali niekde z juhu. (Čo je dosť široký pojem a môže znamenať tak Trenčín, ako aj Lesotho). Staré babky o nás referovali ako o tých "od Maďarov“ a  dedov jazyk „rozmýšľania“ bol ozaj maďarčina. Svojich potomkov ju ale  nenaučil a pred nami tak nehovoril. Iba keď ho vytočil sused a v hneve na neho utrúsil nejaký komentár. Potom nám tvrdil, že to nenadáva, ale čaruje. :grinning: (Čiže správne sa nehovorí „abrakadabra“, ale „Lófasz a seggedbe!“ :grinning:) K žiadnemu zahraničnému sentimentu sa však nehlásil a tvrdil, že sa to ani neoplatí, lebo: „Odlišní horia vždy prví, keď vypukne požiar.“ Vzhľadom na to, že zažil druhú svetovú vojnu v priamom prenose, mu jeho myšlienkové pochody nemožno zazlievať. Bol to zaujímavý človek. A rovnako tak jeho priezvisko, ktoré keby bolo maďarské, príbeh by sa uzavrel bez špekulácií už tu. Ale nebolo. Vlastne, zdanlivo nikde nepatrilo. Hlodalo moju zvedavosť a ešte menej pokoja dalo svokrovi.

Keď sa Tomica vybral prvykrát na Slovensko, starý bedákal, zamáral a vlasy si trhal hrôzou, lebo „Bohvieakí ľudia sú to! Píše ti, že sú Slováci,  ale takto sa Slováci veru nevolajú! Podľa mena by som tipoval Albáncov! Očividne ti klame a nič o nich nevieme! Fakt tam chceš ísť?! Čo ak ťa predajú na Ukrajinu na orgány!?“ (Dík, barba :grinning:). Tomicove ladviny nakoniec na čiernom trhu neskončili, no vrag toľko pizúkal, až som sa rozhodla pátrať.

Nebol jediný, na koho moje meno spravilo albánsky prvý dojem. Keď som prišla ešte len ako Tomiho frajerka na Pag, skočila som do pekárne k našim susedom, Kosovárom. Staručký pár, celý zvedavý ku komu ma priradiť (čaro vidieckeho života), sa pýtal: Ty si kto dievčička? Keď som sa im predstavila, celí sa rozžiarili a rovno mi nabalili pečivko do daru. Odvtedy tu bývam 7 rokov a vždy, keď idem okolo, furt niečo vyfasujem zadarmo... Sú to takí zlatí ľudia a nechcela som ich sklamať. Nemala som im srdce povedať, že na sebe nemám ani chlp albánsky. Starý, motivovaný predstavou bureka grátis, ma v tom podoporil: Opováž sa im priznať! :grinning: Aby som sa necítila ako darmožráč, nosím im na oplátku slovenské keksy, fľašky, bryndzu a pomaly si tu bačujeme.  Záhadu tajomného pôvodu to však nevyriešilo.

Začala som sa venovať genealógií.  A dostala som sa po rok 1735, kedy sa párkrátpradedo menom „Paulus“ prisťahoval z Transylvánie na Záhorie.

„Potomok transylvánskej krvi! Ja som to vedel! Synku, zle je!“  Kým starý chŕlil „optimizmom“ a pri každej príležitosti mi kúpil veniec cesnaku, ja som sa s nadšením začala učiť po rumunsky a tešila sa na návštevu domoviny mojich predkov. Ironicky,  dostať tam muža sa ukázalo ako väčší problém, než naučiť sa jazyk. Tata ho strašil a infikoval svojimi predsudkami. Po vynaložení enormnej energie, po dvoch rokoch! a klamaní, že nejdeme do Rumunska, ale do Sedmohradska a to je totálne súčasťou Maďarska (Boh mi odpusť), sme sa konečne dostali do Temešváru. Bola to dovolenka života. Rumunsko je prekrásna krajina. Človek si to tam musí zamilovať.

Náhodne sme našli hľadanú rodnú dedinu a bola utešená. Rumuni však krútili hlavami. Katolíci s čudným priezviskom tam síce žili, ale k nim nepatrili. „Nezrozumiteľné slovo s y-psilónom na konci– ste si istá, že to nie sú Maďari?“ Následne sme boli rozsiahlo oboznámení so sikulskou problematikou a o tom, prečo ich tam nikto nemá rád. (Nápoveda: odmietanie faktu, že Uhorsko sa už rozpadlo a veci s tým súvisiace.. Viete si zhruba predstaviť.) Skoro ma vykotilo, keď to Tomica s úsmevom komentoval, že veru aj on pozná osobu, ktorá namiesto do Rumunska chodí stále do maďarského Temešváru. Asi majú v krvi ten šovinizmus! (Facepalm) No nezabiješ ho?

Rumunsko mi dalo poznanie, že Transylvánia bola síce domovom predkov, ale nie ich kolískou. Tomi sa šklebil, keď sme našli sobášny list daného predka a písalo tam Paulus, syn Bélu. Genetický test mi priradil (dnes v strednej európe veľmi vzácne) ugrofínske dve percentá etnicity, ale ja som stále nemala dušu na mieste. Naše priezvisko v maďarčine neznamenalo nič, pýtala som sa hádam sto ľudí. Muselo byť teda iného pôvodu. Áno, zistila som, že prapradedovia tu sikulovali a na neveľkú radosť Rumunov rozsievali „uhorské hodnoty“, ale bola som si istá, že nejaký predok sa k Sikulom len „priženil“. Genealógia i archivníctvo boli v slepej ulička a na túto otázku mi mohol odpovedať  patrilineálny test a nič iné.

Krátke objasnenie, ako to funguje: Test ukazuje haploskupiny a ich podskupiny.

Haploskupiny sú pomenované písmenkami abecedy a všetci prví ľudia boli A. Ako sa ich cesty rozchádzali a ľudstvo sa menilo, vznikali nové skupiny. Čím staršia, tým skoršie písmeno. Medzi samotnými skupinami tiež začali časom vznikať rozdiely a vytvorili sa podskupiny, ktoré sa ďalej štiepili, až vznikol tzv. genetický strom. Každý jeho konár i  „haluz“ má vlastnú mutáciu génov, čo určuje danú etnickú skupinu. V Európe a teda aj na Slovensku sa vo väčšej, či menšej miere vyskytuje 11 haploskupín so svojimi podskupinami. V našej rodnej hrude je najčastejšia R1a, má ju cca 40% ľudí. Je to tzv. Balto-slovanská skupina. Lenže:

R1a je síce väčšinou slovanská, no môžu ju mať aj isté skupiny Germánov, Škandinávcov, indo-iránske národy. Mali ju aj Skýti, Sarmati, rôzni eurázijskí nomádi... Keď zistíte, že do skupiny R1a patril Nikola Tesla, rod Arpádovocv, sultán Osman I aj Tom Hanks, v podstate si uvedomíte, že vám táto  informácia nepovedala nič. A práve preto sú veľmi podstatné podskupiny.

Ak vaši predkovia boli Slovač stááááročia nazad, výjde vám, že ste skupina R1a, podskupina buď Z280-východní Slovania,  alebo M458-germánski Slovania (vysoké zastúpenie najmä u Čechov), poprípade aj CTS1211 – južní Slovania. U nás sú bežné najmä prvé dve spomenuté.  Takýmto spôsobom sa dá celkom presne dopátrať ku konkrétnej etnickej skupine.

Na Slovensku je okrem slovanskej, bežná aj skupina balkánsko-dinaridská (20%) a germánska (13%). Okolo 5% Slovákov má pôvod nordický, semitský, alebo patriaci do archaickej skupiny G2a. Túto nosili pravekí lovci, je v Európe najstaršia a približne v rovnakom zastúpení prítomná po celom kontinente. V malých percentách 1-3% sa u nás vyskytujú ľudia s ugrofínskymi, indickými, gréko-anatolskými a mongolskými predkami. (Spomienka na Batuchána). Posledná skupina, T, je ďalším dychom histórie a nosili ju prví poľnohospodári  kontinentu. Predkov, ktorí sa odtiaľto nepohli od dôb neolitu má 0,4% našich krajanov. Ak sa aj vaša otcovská línia tiahne do Mongolska, nemusíte vyzerať ako Mongol. Vylučovacou metódou si teda nepomôžete.

Pripravila som sa na všetky pravdepodobné možnosti. Ak bude predok Rumun, Bulhar, Srb, alebo Chorvát, výjde mi nejaká variácia zo skupiny I2. Ak protomaďar - N, ak Turek – J1.  Nemec by bol R1b, Slovan R1a. Žid bude J2 a Mongol Q. Výpočet sme mali a už len netrpezlivo čakať.  

Prišiel deň D. Zvedavá, s pocitom drámy otváram fotku vyýsledkov, čo mi mama poslala. Toto bude okamih pravdy. Moment, kedy bude záhada konečne vyriešená. Normálne sa mi na chvíľu zrýchlil tep. Čítam a...Ženice, skoro som na riť padla a kotúl vzad spravila. Nevyšlo mi z predpokladaného nič. V papieroch písalo:

„Vážený pane, oznamujeme vám, že so stopercentnou pravdepodobnosťou, bez možnosti omylu, patríte do skupiny E1b1b-EV13. Ste zatiaľ prvý s touto skupinou v našej databáze, pretože na Slovensku je ojedinelá. Táto skupina sa vyvinula v stepiach západnej Ázie. Jej nositelia na územie Európy vstúpili približne pred 5300 rokmi a usadili sa v oblasti Balkánu, kde i zostali. V súčasnosti sa vyskytuje medzi: Albáncami (do 45%),  v severných, pohraničných oblastiach Grécka (35%),  v Bulharsku (23%) a Rumunsku (14 %). Inde je skupina buď extrémne zriedkavá, alebo sa nevyskytuje vôbec...“

WOW! Trácko-illýrsky pôvod som v talóne nemala.... Ale nie je to bomba?

Predstavte si nejakého môjho predka ako svalnatého gladiátora :grinning: Alebo niekde dááávno, keď ešte Rím nebol ani dedinkou, ako cvála na koni ázijskou stepou, oblečený v hŕbe farebných šiat, bez ladu a skladu, ako to len Tráko-Illýri vedeli :grinning:. Alebo, ako obávaného lukostrelca, z ktorého starovekým nepriateľom stíska zadnicu :grinning:

Vnucuje sa otázka: Zaslúžim si grátis albánske pečivko? :grinning: Hoci sa moja otcovská vetva tiahne z Balkánu, je to len jedna z mnohých línií predkov, ktorí prispeli ku genetickému fondu. Nie je tu nikto z maminej strany. Ba ani zo strany tatovej mamy, či jeho babky. No i otcovia môjho otca prešli dlhú cestu. Trvalo im zhruba 5000 rokov, kým dorazili z ázijských stepí na Slovensko. Najdlhšie sa zohriali na Balkáne. Ale prečo som sa teda nenarodila tam? A kedy sa vôbec môj albánsky predok stihol pomaďarčiť a následne poslovenčiť? To sa nikdy nedozviem.

Mám však jednu teóriu. Najskôr historický kontext: Po smrti Skanderbega (1468) netrvalo dlho a Turci prevalcovali Albánsko, ktoré zostalo súčasťou ríše až do roku 1912. Dobyvatelia ich obrátili na Islam a spravili ich svojimi spojencami. Avšak Albánci sa len ťažko vzdávali starej viery a neraz sa stalo, že jednoducho prebehli na stranu Kresťanov a ako keby nič konvertovali zase naspäť. (Čo sultánovi zdvíhalo mandle a kritizoval ich, že nie sú „praví veriaci“.)

No a tu začína moja špekulácia: Od 15teho storočia, do roku 1735 bolo dosť času na to, aby dotyčný predok išiel spolu s Turkami na Transylvániu, či niekde inde...  Za pochodu si to akosi rozmyslel a prešiel z útoku do obrany. Vrátil sa do košiara ovečiek katolíckej cirkvi a usadil sa tam, kde bol. V Rumunsku je (a bola) väčšina obyvateľov pravoslávnych, Maďari však boli katolíci. Ak sa Albánec priženil, jeho deti by samozrejme poznali svoj pôvod, no ďalšími generáciam by sa na privandrovalca zabudlo a ostalo akurát priezvisko. A gény tiež.

Bez ohľadu na to, či je táto teória správna, je zvláštne vedieť, že mám korene balkánskych starousadlíkov. Illýri kedysi vládli celou Dalmáciou, aj Zadarom. Samotné meno Zadar je illýrskeho pôvodu. Možno len kúsok od miesta, kde teraz bývam, pozorovali moji predkovia po tisícročia chod dejín. Boli tu keď Achnaton uvádzal v Egypte monoteizmus, keď Alexander išiel do Indie, keď vznikal aj padal Rím. Tu dočkali novinky a o páde Konštantinopola. A tu sa  borili s Turkami, až kým nepadli pod ich nadvládu.

Prípad uzavretý. :grinning:

Čítaj celý článok
tomiholjubavi
14. feb 2019 Čítané 2214x

Kedysi chodievala v telke Lovkyňa tajomstiev. Pamätáte si? Vedomosťami nadupaná žena  v džungliach hľadala vzácne stratené artefakty. Milovala som ten seriál. Genealógia mi ho pripomína. Je pravým lovom na tajomstvá v tej najosobnejšej verzií, akú si človek môže priať. Je vzrušujúca, zábavná a má moc zmeniť svet. Teda, aspoň ten váš. S každým objavom získavate Pandorinu skrinku, v ktorej neviete, čo sa skrýva, pokým ju neotvoríte. A je tu aj element vzrušenia, pretože získanú informáciu nebudete môcť vrátiť späť a niekedy sa dozviete aj veci, ktoré by ste radšej nevedeli.

V starej dobrej archívnej prácičke sa vyžije každý dejepisár, no  DNA testy predkov otvorili novú dimenziu spoznávania a mňa veľmi ma pokúšala myšlienka vyskúšať ich. Po výlete do Rumunska viac, než kedykoľvek predtým. Čo si budeme hovoriť, odrádzala ma hlavne cena. :grinning:  Ja, večný kritik svokrovej lakomosti,som ťažko bojovala s neochotou vyvaliť za to pár stovák.:grinning:  Keď som v decembri našla super vianočnú zľavu, neváhala som ani sekundu. Kľúč k minulosti skrytý v obyčajnej sline. Prikúpila som jeden test aj chlapovi. Nech viem, čo doma mám :grinning: Tomica bol spočiatku skeptický. Vraj je to podvod a zbytočne vyhodené peniaze. Uvidia chorvátsku adresu, obom nám napíšu Balkán a na vzorku sa ani nepozrú. Šak čo by som aj chcela za padíka. Mám si ísť dať vyveštiť a výsledok bude rovnaký. Rozprávkový deduško svokrík zase chŕlil optimizmom /ako vždy/ a bedákal, či nám to treba, ešte sa náhodou na staré kolená dozvie, že Tomica nie je jeho syn. Alebo ešte horšie, výjde mu, že je Srb! :grinning: Snažila som sa mu vysvetliť, že tak to nefunguje. DNA nikomu neprezradí, z ktorej dediny pochádzal jeho pradedo, ani či sa volal Slobodan a bol pravoslávny, namiesto očakávaného katolíka. Test dáva niečo iné, komplexnejší pohľad na etnicitu nositeľa.

Je to normálny jav, že susedné krajiny majú skoro totožné gény. Preto sa výsledky neurčujú po jednotlivých krajinách, ale po regiónoch a preto sa barba Ivan nedozvie, či je čiastočný Srb, alebo nie :grinning:. Nie je zvláštne, že najviac nenávisti, národnostných treníc a vojen vedú takmer vždy medzi sebou ľudia, ktorí sú si geneticky najbližší? Nie je to však prípad len ex-Juhoslávie. Slováci, Češi, Rakušania a Maďari sú doslova z toho istého materiálu, len v mierne iných percentách. Po celom svete si náckovia a šovinisti s*rú do vlastných radov, ani o tom nevedia.

Pred pár rokmi ma škodoradostne pobavil jeden príbeh. Istý maďarský extrémista si dal samoiniciatívne urobiť  DNA  test predkov, aby dokázal voličom, že je „čistokrvný Maďar“.  Už jeho o niečo inteligentnejší kolegovia ho upozorňovali, že to je fakt zlý nápad, no nedal si povedať. S pompou, ako keď sa Jakubec ženil, rozhlásil po médiách svoj plán a s vidinou 100%-tného ugrofínskeho pôvodu, si test spravil. Od začiatku bolo jasné, že sa strápni. Ugrofínske gény boli počas tisícročnej izolácie prevalcované materiálom od susedov a dnes sú veľmi zriedkavé. V Maďarsku ich má sotva pol percenta populácie. Ironicky, ale logicky, v okolitých hornatých krajinách bývalého Uhorska, sa udržali v početnejších množstvách. Na Slovensku ich má 3% ľudí a v transylvánskych horách, ďaleko od rýchleho života a zmien, si ho miestni Sikuli uchovali v 5tich percentách. Nič viac. Ak by chcel mať dotyčný týpek 100%tny ugrofínsky pôvod, museli by sa jeho predkovia páriť medzi sebou v nejakej izolovanej transylvánskej diere na štýl „Hory majú oči“ aspoň 8 generácií dozadu. To však tento „čistokrvník“ nedomyslel.

Po príchode výsledkov ho čakalo prekvapenie, no  „maďarský gén“ to veru nebol. :grinning: Bez predchádzajúceho upozornenia zistil, že je polovičný Žid. Rasista, antisemitista a nadšený fanúšik Hitlera, otvoril spomínanú Pandorinu skrinku. Najskôr si myslel, že je to žart, alebo chyba, no keď mu babka s dedkom potvrdili, že odhalil ich tajomstvo, nezostávalo mu nič, len ukončiť svoju „žiarivú kariéru“, lebo bol všetkým na smiech. Dnes sa vraj učí po hebrejsky, navštivuje Izreal a pripravuje sa na obriezku, aby mohol konvertovať :grinning:.  Z extrému do extrému.

Tento príbeh vo mne vzbudil vzedavosť. Čo nájdem ja? Som pripravená vytiahnúť kostlivcov zo skrine a odhaliť to, čo nám predkovia nestihli povedať, alebo chceli zatajiť? Sú vôbec nejaké etniká, ktoré by ma zamrzelo vidieť? Budem chcieť bližšie spoznať dedičstvo svojich predkov? O tom vôbec nepochybuem. Konvertovať sa nechystám, ale  návšteva daných krajín bude na mojom popise isto. Pocítila som nával vzrušenia, ale neverila som v žiadnu exotiku. Papierovou robotou som zistila, že mám v rodine samozrejme Slovákov a potom Rusov, Maďarov, Rumunov, jednu Rakušanku. Moja mapka, jazykovo a národnostne tak pestrá, bude geneticky veľmi jednosmerná. Všetci patria do východoeurópskej skupiny.

Test žiaľ neprezradí, či v stredoveku prispel k mojim bunkám Viking, alebo mongolský nájazdník. Podiel génov sa z generácie na generáciu zmenšuje. Z mamy máme polovicu, z praprastarých rodičov len po 16tinách, atď. V takej desiatej generácií, má rodokmeň každého z nás 1022 osôb. (Fakt!) Genetický matroš od nejakého 10x pradeda, je ozaj kvapkou v mori a modernou vedou sa zatiaľ nedá vystopovať. Testy ale môžu ukázať 5-7 generácií dozadu, čo je tiež úctyhodné číslo – 62 až 254 ľudí. Možno teda aj na mňa čakajú správy, ktoré mi zmenia život. Keď som robila objednávku, od zvedavosti som bola celá naspeedovaná. O týždeň neskôr testovacie sady dorazili. Ako v amerických kriminálnych filmoch, sme si paličkou, podobnou tej na čistenie uší, vytreli vnútornú stranu líc, vložili do ampuliek s tekutinou a poslali im späť. Starý prehováral Tomicu, nech nejde na poštu. Vraj, nie žeby mal pochybnosti, ale len matka je istá a niekedy je lepšie nevedieť. :grinning:

Nasledovalo dlhééé čakanie. Konkrétne, osem týždňov. Ale čo vedia dlhoroční neuspešní snažilci o bábo lepšie, než čakať? Čas sme si krátili tipovačkami národností toho druhého podľa zaužívaných stereotypov a veľa sme žartovali. Keď prišiel mail, že analýza je hotová, bola som akurát na Slovensku. V okruhu rodín, sme si skajpovali a výsledky otvárali spoločne. Tomica začal prvý. Ani chvíľu neváhal. Od začiatku tvrdil, že cíti svoje pevné balkánske korene. No starý chodil okolo a v panike hlasno bedákal, čo bude robiť, keď.... Dráma sa však nekonala. Tomimu vyšlo, že je na 77% Balkánec, na 22% Gréko-Talian a 1%tny Turek :grinning:. Svokor krochkal blahom. Jeho mama gréckeho pôvodu a Tomicovych 22% po babke jasne potvrdili, že vetchy starček sa z otcovstva nevyvlečie :grinning:.

„Hahaha, jeden Turek...Čo zablúdil?“

Hovorím: 1 percento nie je jeden Turek. To je celá vetva Turkov, ktorých gény sú v tebe dosť silné na to, aby sa dali vystopovať. Keby si niekde v štúrovských časoch hľadal svojho deduška, nosil by turban :grinning:.

Tomica sa potešil: „Óó, jeho blahorodie, šehzáde Tomičko, má chuť na šerbet a halvet. No, šup, šup, moja prvá manželka, poď rýchlo domov obslúžiť mužića!“ :grinning:

Chlapi mali znamenitú náladu. Tomipaša bol 100%tny Európan. Čínska prababka sa nepotvrdila, ale nikomu to nevadilo. Veď nakoniec, že ju nenašli, neznamená, že ani nebola. Možno existovala len o generáciu ďalej.

Prišla som na radu ja. Zvedavo som otvorila link a našla tam  tabuľku a mapu. Kým tabuľka obsahovala buď nulu, alebo percentá ku každej uvedenej oblasti, na mape boli farebne zvýraznené len tie hlavné. Asi aby Američania vedeli, kde hľadať :grinning:. Ani ja som si nenašla žiadnu nepravdepodobnú exotiku typu africkí krováci. Moji predkovia však očividne milovali multikulturalizmus oveľa skôr, než to bolo moderné a už v tejto malej vzorke boli vyšľahaní jak vaječné bielko. :grinning:

Najväčšie zastúpenie som, samozrejme, mala z východoeurópskej skupiny. Írečita Slovač s výpomocou od susedov, to vytiahla na pekné čísla a s prehľadom pokorila 80%.  Dve balkánske percentá ma  neprekvapili a ugrofínske gény, presne tie, ktoré tak zúfalo hľadal „maďarský plnokrvník“, som mala zastúpené tiež dvoma percentami. Ani toto ma nešokovalo. Teda šokovalo, ale už minulý rok v Rumunsku, kde som sa celkom nešetrným spôsobom dozvedela, že moji predkovia tu „nedrakulovali“ a nevyrábali rumunskú bryndzu, ale strážili hranice a potláčali proti-uhorské vzbury.   

Teraz prišli na rad prekvapenia:

3% Škandinávia??

 „No jó, vždyť moje bába byla Švedka...“ komentoval dedo, akoby to bola tá najnepodstatnejšia vec na svete. Dedo mal predkov zo Severu Ruska, to sme vedeli. Sám sa však narodil na Morave a tvrdil o sebe, že „Já jsú Moravák, ne Rusák.“ O svojej rodine moc nehovoril a keďže naše vzťahy sú viac-menej formálne, nikdy som mu nesedela na kolene a nepýtala sa otázky v duchu: „Deduško a aká bola tvoja babička?“ :grinning:

Teraz sme čumeli s hubami padnutými ako masky z vreskotu a pomaly sme vstrebávali túto novinku.

Nasledoval ázijský zvyšok. Na žlto svietila India. Bola dokonca aj na mapke.

„Bohvie koho môžeme mať z Indie v takom nedávnom príbuzenstve....“

„Moja babka bola počernejšia,“ radoval sa tatík. „Ale z Indie veru nebola. Len toj, od Miškolca...“

„Tá veštica?...“opýtala sa mama a v tej chvíli sme všetci mysleli na to isté :grinning:

 „...No...Veď stále mohla byť ozajstná Indka...“ dodala nepresvedčivo.

„ Koľko Indiek ta už zastavilo na ulici, že ti vyvešti?“ :grinning: :grinning:

A kým sa mama pýtala tata s akým „i“ sa píše dyk more, ja som vôbec nebola v prekvapená. Tušila som to viac než rok. Vlastne, toto bol jeden z dôvodov, prečo som kúpila testy.

O chudobnej vdove, ktorá nadľudským náporom sama vychovala 4 malé deti, hoci sa jej bohatá svokra vyvaľovala v luxuse, som počula neraz. Využila som teda jednu cestu z Košíc a do Zágreba sme sa vracali cez Miškolc v nádeji, že v jej rodnej dedinke zistím, čo tak strašne iritovalu prababkinu svokru, že vydedila svojho syna i všetkých jeho potomkov. Navždy.  Dedina bola malá a pekná. Plná zelene, kvetov...  Ako sme sa blížili k prvým domom, nadšene mi zakýval  akýsi Cigán tlačiaci káričku so železom.  :grinning: Prvých tetiek v centre sme sa opýtali, či tu nežije rodina XY.

„Ženica hľadá predkov....“ dodal  Tomi  a ženská povedala: „XY? No jasné, takí tu žijú. Plná osada ich je za dedinou.“

Ako som sa zatvárila, netuším, ale pri pohľade na mňa sa Tomica začal smiať a pani rýchlo dodala: „Ale nebojte sa,to sú pekní Cigáni, takí bledí. Ani moc nekradnú...“ :grinning: :grinning:

Môj škodoradostný manžel sa po chorvátske hranice neprestával smiať. Čudoval sa, že ohŕňam nosom. Dušu kočovníka mám vraj odkedy ma pozná. Na záhrade mi stojí karavan plný farebných veci, behám bosá celé leto a keď dlhšie necestujem, chytá ma melanchólia. Jedna cigánska prababka do toho skvostne zapadne.

Postupne som prijímala myšlienku, že môj dedo nebol len fanúšikom cigánskej kultúry, ale aj jej nositeľom. Preto vedel všetky tie fancy etno rozprávky a hrať na husle. Preto bol kováč. Zohnala som si literatúru a čítala. Existuje viac skupín Cigánov a každá má svoje tradičné remeslá, ktoré sa dedia. V Maďarsku sú Kalderáši. Muži sú kováči, ženy veštice... všetko sedelo. Taká predstava cigánskej nevesty by rozzúrila nejednu konzervu aj dnes a nie, že pred 100 rokmi... A predsa to bolo akoby nereálne.

Keď sedíte v archíve, alebo sa hrabete v internetových databázach, každé nájdené meno vás poteší a obohatí. Ale je to asi ako na hodine dejepisu, niečo čítate z kníh. Hoci z papierovej roboty zistíte, kto je  priamy predok, nie je to ani zďaleka také osobné, ako keď túto informáciu vytiahnu z vášho vlastného tela. Každá vzorka sliny prezrádza,že mám kúsok cigánskeho dedičstva. Zvláštne. Svokor sa rehúňal, že nielen telo, to prezrádza, ale aj módny vkus :grinning: a predstavy o živote. Vraj, čím ma zbadal to vedel, akurát si nebol istý, lebo sa maskujem švédskou kožou :grinning:

Mať v DNA horských Maďarov, Cigáňov a Balkáncov, nie je to pravé orechové, ak tam chýba nejaký Žid. So svokrom som sa stavila o sto šekelov :grinning:, že starý má semitský pôvod. Veď je ako z učebnice o židovských stereotypoch- lakomý, nosatý a presvedčný o vlastnej vyvolenosti. :grinning:  Keď prišli výsledky, naozaj tam boli. V tabuľke ich ale nemal Tomica, 2% židovského dedičstva si nosím sama. Kým všetko ostatné sme vedeli priradiť k nejakej osobe, k týmto percentám sa nikto nehlásil. Vyraďovacou metódou sme prišli na to, že to musí byť zo strany ruských predkov, no dedo o tom nechcel ani počuť a kládol tuhý odpor. Čoskoro sa však dovzieme, odkiaľ vietor fúka. Mama, nadšená z testovania, prekvapená zo škandinávskych koreňov a zvedavá na ďalšie tajomstvá, sa rozhodla, že jednu sadu objedná aj pre seba a otvorí tak dvierka ďalším generáciám predkov, ktorých podiel je vo mne príliš malý na to, aby sa dal nájsť. Na rozdiel od Tomicu, mne genetický profil nevyšiel na sto percent. 1% stálo vyradené bokom a označené ako "neidentifkovateľný mix" :grinning:. Možno mamík zistí o tejto tajomnej skupine niečo viac :slight_smile:

Poviem vám, keď som začala tento projekt, ani som netušila, čo všetko mi to dá a koľko radosti to prinesie mnohým ľuďom. Hneď keď sme doskypovali, starý pozval Tomicu do reštiky a dokonca sám platil :grinning:. Vraj teraz už môže ísť do hrobu spokojný. :grinning: Nasledujúce dva dni sme obvolávali rodinu, oznamovali výsledky tým, ktorých sa týkajú tiež a vládlo medzi nami spoločné nadšenie a vzrušenie.

Túto skúsenosť odporúčam každému. (A myslím si, že by mala byť povinnou terapiou pre všetkých horlivých nacionalistov a rasistov.)

Ak nie ste práve mopslík s rodokmeňom, uzavrieť stávku, že ste „čistokrvný“ je riskantná hra :grinning: No ak aj budete miešanec, garantujem, že určite vás to nerozosmutní. Ja sa cítim šťastná a bohatá. Za padíka toľko radosti :grinning:

A pôjdem do všetkých krajín, odkiaľ mám pôvod? No jasné. Švédsko som síce v prvom pláne nemala, ale akosi som to prehodnotila. Už sa neviem dočkať, kedy okoštujem nejaké tie vikingské lakocinky :grinning:

Čítaj celý článok
tomiholjubavi
23. apr 2018 Čítané 2688x

Milujem svoju prácu. Cítim sa ako Santa Klaus. Pripravujem miesto na oddych, zútulňujem dom, vytváram letnú atmosféru a podľa záujmu robím program a zabávam. Môže si človek želať niečo viac? Celé leto na mori, občas ugrilovať, uvariť kukuricu, či sprevádzať  hostí po ostrove, alebo niekoho niekde odviezť. Jednoducho,  chodia k nám ľudia, aby si užili pre mnohých najkrajšiu časť roka, načerpali veselé spomienky  a pozitívnu energiu. Uspokojujúcejšiu (aj keď niekedy nevďačnú – holt ako všade)prácu, si neviem predstaviť.  A ako bonus máme mimo sezóny kopu času na vlastné cestovania. Paráda!

Moja rodina to však vidí inak. Odkedy som sa prisťahovala do Chorvátska, obľúbená mantra rodičov je asi takáto: „S vysokou školou bordel po opitých Angličanoch upratuješ, hajzle umývaš, v horúčavách plachty žehlíš a vo voľnom čase tajtrlíkuješ pred dovolenkármi za nejaké bodíky na bookingu. A celú zimu hniješ v nečinnosti. Navyše, na dôchodok sa ti šetrí málo, dobrovoľné odvody by ste si mali platiť vyššie, materskú nebudeš mať..blablabla...“ Celkom iný opis danej činnosti, no nie?

Snažím sa im vysvetliť, že mne to tak vyhovuje, že táto práca ide zo mňa, pasuje mi k povahe a robí ma šťastnou. Že je tak správne bohémska, že mnohí hostia sú nám už priatelia a tešíme sa keď prídu...No sú to boje s veternými mlynmi. A tak, keď som nedávno dostala avízo, že medzinárodná firma hľadá zamestnanca, čo hovorí chorvátsky, slovensky/česky, anglicky, rusky a ešte jeden jazyk, nemohla som odmietnuť poslať žiadosť. Naši sa na mňa nahrnuli, ako neandertálska tlupa a musíš a musíš, čakajú len na teba.

Poslala som teda žiadosť a k prekvapeniu, pozvali ma na pohovor. V pondelok ráno, o deviatej, mám prísť na testy. Mama už búcha šampáňo, tato reční dojatý, sestra dáva módne tipy. „Berú ťa, je to tutovka.“

Nastavila som si budík na siedmu, mám strach, či a zobudím, lebo zvyčajne spávam ako poleno. Hovorím teda Tomici, nech nastaví budík aj on. Viete čo? Zobudila som sa o štvrtej, o piatej aj o šiestej, zakaždým vystresovaná, že nestíham. O šiestej som to zabalila a začala sa pripravovať. Na pohovor som prišla prvá a za mnou ešte 11 ľudí. Všetkých som veselo pozdravila, no nikto ani slovko naspäť, v balkánskych 30tkach sa parili v šušťavej tesilákovine  a jeden na druhého zazerali ako nepriatelia. Všimla som si pána v rifloch, sandáloch a ladvinke. Hneď  si pomyslela, že to isto bude Čech. Zo všetkých bol najsympatickejší. Budil vážny dojem (nakoľko sa to pri ladvinke dá), ale aspoň sa netváril ako vrah. Vrátnik volá psychológovi: Pondelková dvanástka už prišla.

Psychológ hovorí: teraz absolvujete 8 inteligenčných testov, test koncentrácie a tri testy osobnosti. Ak prejdete, za dva tri týždne vás pozveme na vedomostné testy a test všeobecného rozhľadu. Ak prejdete aj to, zavoláme vás na pohovor s manažérom. Na tvárach kolegov sa objavil súťaživý duch. Psychológ nás zobral do miestnosti a dal nám posadiť sa.

IQ testy...omg – doplň, čo chýba. Označ, ktoré nepasuje k ostatným, nakresli ďalší logicky postupný krok. Každý test po 15 otázok a iba tri minúty naň. Väčšinu viem, tie dve-tri, čo nestíham, to si aj tipnem. Analyzovať neni čas. A potom prišla lakotinka – 4 strany otázok na priestorovú orientáciu. Ak mi toto spriemerujú do IQ, nielenže ma vyhlásia za ľahko retardovanú, ale mi aj vezmú vodičák :grinning: Ešte zopár matematických úloh (mein Gott... spomínate si, ako som minule nevedela vyrátať koľko budem platiť za 5 kifličiek, keď jedna stojí 3,20? :grinning:. Tak si viete predstaviť. )

S otraseným sebavedomím sa posúvame o dúm dál, ukázať koľko koncentrácie sa v nás nachádza. Máme opravovať A4 plnú písmen „d“ a „p“ nič iné len ddddppppddddpdpdpd a hľadaj „d“.. pričom na každý riadok je len 10 sekúnd. Náhlim sa jak hovado, tep sťa po cvičení na orbitreku, ale som spokojná, toto som mala dobre.

A teraz  prichádzame k ďalšej chutovečke – keď už zistili, že sme nasprostastí, idú nás testovať aj na psychické úchylky.  Dva papiere po 100 vyhlásení čakajú na zakrúžkovanie Ano/Nie. Medzi celkom nevinnými otázkami tipu: „Radšej volíte čítať knihu, alebo vyraziť si von s priateľmi?“ nachádzam klenoty ako: „Mala k vám matka dobrý vzťah?“ „Želali ste si niekedy byť mŕtvy?“ „Trpíte nespavosťou?“ „Máte pocity, že život má stále rovnakú chuť?“ „Dobre skontrolujete, či sú dvere na noc poriadne zamknuté?“ , „Máte niekedy príliš veľa energie a inokedy sa cítite pod psa dlhé obdobie?“ ale aj, že „Umývate si pred jedlom ruky?“ Keby nemám 8 semestrov patologickej psychológie (boli za dva kredity a furt lepšie ako telesná), pomyslím si „wtf“?? No takto viem, že sú to chytáky :grinning:  Teda, až na to umývanie rúk, to ozaj neviem, čo tým chcel básnik povedať.

V poslednej úlohe som prepadla priam epickým spôsobom. Vraj: Napíšte 20 viet, ktoré  sa začínajú na „Ja som“ a najlepšie vystihujú vašu povahu, vaše pohľady na svet a váš súčasný život.  Začnem sa rozpisovať rozšafne, sťa Cicero: Ja som človek. Som v živote šťastná. Som vydatá za dobrého muža. Som multikulturalista a slniečkár. Som veselej povahy. Som diplomat, nemám rada konfrontáciu, aroganciu a nevychovanosť. Som milovník zvierat. Som nadšený cestovateľ. Som ....

Otázka: Uveďte jednu vec, ktorú chcete na sebe zmeniť, no pre nedostatok odhodlania sa vám to nedarí: Chcem schudnúť :grinning:

Nedá mi a nakuknem susedovi do papiera. Pri IQ testoch som neodpisovala, chcem spraviť svoje chyby, nie kopírovať cudzie. Verím si viac, ako anonymovi, ktorého som len nedávno stretla. Veď čo by bolo trápnejšie, než prepadnúť na IQ teste, lebo tvoj sused je blbec a ty si to od neho skopiroval? :grinning: No teraz ma zvedavosť premôže. Čítam: „Som ambiciózny. Som dochvíľny. Som pracovitý. Som prínosom pre spoločnosť. Som obetavý, za firmu dám dušu.“ Pfffffff, skoro som sa začala smiať. Mala som chuť mu poradiť, nech dopíše: „Som patetický a zúfalo potrebujem robotu.“

Pozriem na druhú stranu, čo píše báčik oproti: Uveďte jednu vec, ktorú chcete zmeniť...: „Nie je vec, v ktorej neuspievam. Neprestajne pracujem na sebazdokonaľovaní  a snažím sa dospieť k dokonalosti.“ ČO TI DÁVA? Pozrela som sa na svoje odpovede a spomenula som si, ako sme sa na základnej škole smiali, keď jedna spolužiačka napísala na slohu do profesionálneho životopisu: „Mám rada zajačiky a myšky.“ Teraz som sa cítila podobne. Pri týchto vymakaných, nabiflených, naspídovaných žiletkách som bola jak Petko Prostáčik, alebo Maco Mlieč. ..Vlastne nie, ako Ferdinand I. rakúsky cisár, veselej povahy, ale chudák, jednoduchého ducha. Veď vlastne, on je moja obľúbená historická postava, tak asi to má nejaký dôvod. :grinning:

Posledný papier sme odovzdávali osobne. Psychológ sa každého niečo opýtal.

„Ako hodnotíte svoj výkon? Máte trému? Myslíte si, že ste zlyhali?“

„Trému nemám. Celé detstvo som chodila na rôzne súťaže a tam som sa naučila aj prehrávať. Zlyhanie v konkurencií, nie je zlyhanie mojej osobnosti. Jednoducho, nájde sa niekto lepší pre vašu firmu. To mi však nič neuberá na hodnote. A cítim sa dobre, akurát ma hrozne tlačia topánky.“ Či chcel počuť akurát to, neviem.

Ale ja som sa rozhodla. Ak ma aj náhodou z toľkého kvanta vyberú na ďalšie kolo testovania (o čom pochybujem), nepôjdem. Doprajem robotu tým, čo sa o ňu tak snažia. Určite ju potrebujú viac. A ja som sa rozhodla robiť to, čo ma v živote napĺňa. Aj keby to druhí ľudia nazývali „tajtrlíkovaním za bodíky.“ Lebo čo na tom záleži? Názor druhých nás šťastnými neurobí. A tak za dva dni odchádzame na Pag, pripravovať sa na sezónu :slight_smile: A už sa veľmi teším na nové leto s hosťami. 

Čítaj celý článok
tomiholjubavi
3. mar 2018
Ten pocit, keď dlhšie vydatá, ale stále bezdetná osoba, príde na rodinnú oslavu a všetky príbuzné zaňuchajú príležitosť vyzistiť v čom tkvie problém a kde sú deti :joy::joy:
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
Správa bola zmenená 3. mar 2018
Určite sa to aj vám občas stane, že vám mozog pracuje v random mode. Viete, že myslíte na niečo, alebo nemyslíte na nič a zrazu, úplne od veci, sa vynorí nejaká s ničím nesúvisiaca spomienka :grinning:
Tak ja dnes, stojím v rade na pokladňu, čakám a z ničoho nič si spomeniem na to, ako som kdesi na koníku čítala, že ženy v kostole spievali namiesto "Pred tebou sa v prach koríme" že "Pred tebou sa krákoríme".:joy::joy: Toto ma vždy dostane :joy: Tak aj teraz, zamyslená, vo svojom svete, trochu som sa zasmiala, alebo skôr pochechtla. A tu sa otočí postaršia pani predo mnou a osopí sa: "Vy sa na mne snáď smejete???!" ..."Eh, čože? To nie na vás...to ja len tak...sama pre seba..(ťažko objasniť) :sweat_smile: No ona, presvedčená, o svojej pravde mi začne dávať morálny výklad: "Nie každý si môže dovoliť drahé oblečenie! No tak vyzerám trochu zle! Ale určite to nie je na smiech! Aby sa vám to nevrátilo vy drzá arogantica."...
(A na mne najznačkovejšie čínske hodinky z ebay s nadpisom bifľomor:joy: ) Som len kukala jak puk :grinning: Toto mesto je plné čudákov :grinning:
Ako hovorí nová ľudová múdrosť: "Internet je krásne miesto, plné ľudí pripravených sa uraziť na hocičo, čo poviete.":joy: A ja dodávam, nie internet, celý svet je taký...a nemusíte ani nič povedať, niekto sa urazí aj na to, že vás v duchu pobaví preklep v náboženskej pesničke, ktorú nikdy nepočul, v jazyku ktorý nepozná :joy::sweat_smile:
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
Správa bola zmenená 21. feb 2018
Dejepisné okienko na dnes :grinning: : Sofia Hedviga, princezná z Nassau sa dala zvečniť pri kojení svojich detí na verejnosti ešte 400 rokov predtým, než to začalo byť moderné :joy: Keďže však nemala účet na koníku, nikoho to nepohoršilo :joy: (teda možno aj hej, čo my môžeme vedieť) :grinning: Mohla sa aspoň zahaliť...ccc :joy:
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
Správa bola zmenená 19. feb 2018
Dnes nemam svoj den a od rana, Boh mi odpust, pílim mužíka za každú hovadinu. :joy: :joy: Po obede si sadnem, že si prečítam trochu dejepisu na zrelaxovanie a najdem aj par pikošiek do albumu. Akurat pozeram na Dorotu Dánsku, ked ide okolo drahy, zbada fotku a komentuje: Tá čiapka...dá sa kúpiť aj dnes? hned objednám tri kusy :joy::joy::joy:
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
14. feb 2018
Mate pocit, že pozriete na fb a všade samé kvety, čokolády, fotky z romantickych večerí a pobytov z luxusnych destinacií, len vy sedite doma v teplakoch, nudíte sa na koniku a nemate čo odfotit?
Tak to ste na tom ešte dobre :sweat_smile: My sme sa teda dohodli, že si nič nedáme, lebo kyticu mam ešte z narodenin velku a od dnes držím post, takže sladké ani víno nezúžitkujem. Ale, dáme si masáž, vaňu a pozrieme si spolu nejaký pekný film.
A tu do toho...príde svokor! že mu je smutno, lebo na valentína je sam. A tak namiesto nejakej nežnej austenovky pozeráme na plné pecky politickú diskusiu o návšteve srbského premiera a k tomu učené komentáre vetchého starčeka. :sweat_smile: :smiling_imp:
Ach...:bomb: :smiling_imp: :zipper_mouth:
PS - Stále hladáme potencialnu svokru pre nášho deduška, nech sa o rok už necíti sám. Zn. nenáročná, šetrná a trpezlivá ako budha :joy:
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
13. feb 2018
Mam plan vymamit valentinske darčeky, tak nenapadne pripominam:
Milačik, vieš aky je zajtra den?
- Eeeh, streda?
Nie, to som nemyslela...Jedna sa o velmi špecialny den, taky co je len raz do roka. A dobre mravy kažu mat aj špecialny program. :wink:
- Ahaa, už viem. Zajtra je popolcova streda! Budeme sa postit a odriekat si pozemske radosti! To mam radost, ze pripadla akurat na valentina :joy:
...cely tata, ženice...cely tata :sweat_smile::joy:
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
10. feb 2018
Tomik sice tvrdi, ze velke kytice kupuje len Diego z telenovely, ale dnes sa prekonal :slight_smile:

No to, čo rajcuje moju zvedavosť je, s čím asi príde drahy svokrík. Uplne presne si pamatam všetky darčeky, čo mi kedy podaroval. Na Vianoce nedostávam nič s odôvodnením, že to je Kristov sviatok, nie môj. Tak sa nemám pchať do centra pozornosti :grinning:. Na meniny tiež nič, lebo on také rakúske výmysly neuznáva a to sa len opičíme po zvykoch zhýralých Habsburgovcov. Ale na narodeniny sa vždy vytiahne a podaruje niečo „dych vyrážajúce“.
Prvý rok som dostala sprej v plechovicke, aký pribalovali k bravíčku v 90tych rokoch. Kedze som ten sprej v ziadnom z miestnych obchodov nevidela, nahlodáva ma podozrenie, že naozaj je ešte z 90tych rokov. :grinning:
Druhý rok mi podaroval brožúrku s názvom: 101 tipov ako schudnúť od doktora Oza, ktorú ponúkali zadarmo v lekárni.
Tretí rok, keď išiel k nám, začalo pršať a nemal dáždnik. Tak si ho kúpil a po príchode domov mi ním gratuloval.
Štvrtý rok som asi neposlúchala, lebo som dostala pasírované rajčiny ...v zlave.
A minule ma obšťastnil džezvou na mlieko a viazaničkou cesnaku. Džezvu na mlieko si mám šetriť, lebo nabudúce už nebude taký štedrý. To len preto dal, lebo som mala jubilejnych 30, tak sa patrí vacsí dar. :grinning:
Moja fantázia teraz pracuje na plné obrátky :grinning: Ak by sa chcel niekto zahrať, vyhlasujem tipovačku. Kto uhádne aspoň približne, aky luxus som si toho roku zaslúžila, dostane sto srdiečok :slight_smile:
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
5. feb 2018
Moje vnutorne dieta sa hra :grinning: 33 fotiek
tomiholjubavi
4. feb 2018
Vedeli ste, že existuje pokračovanie Popolušky? Ja nie, ale dnes som to náhodou vzhliadla. :grinning: Je o tom, ako sa jedna z Popoluškiných sestier zaľúbila do pekára (a on do nej) a ako sa vzoprela svojej matke, aby s ním mohla byť. :slight_smile:
Inak pokračovania sú vacsinou trápne, aj pri dobrých filmoch, ale toto sa mi zdá naozaj milené a lepšie ako originál. Lebo tichá, poslušná a pokorná krásavica, ktorá si nabalí dokonalého princa je celkom otrepaný príbeh :grinning: Ale, že aj obyčajne vyzerajúca, kapánek rozmaznaná deva s maniermi túži po pravej láske a nájde ju, že aj v nej niekto vidí princeznú a snaží sa dobyť jej srdce, to je proste zlaté a neobvyklé.:thumbsup:
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
Správa bola zmenená 31. jan 2018
Tak som sa rozhodla, ze sa vo veku 30 rokov a 355 dni, konačne naučim varit. A rovno zdravo. Uz pri nákupnom zozname som narazila na všelijake nezname a čudne vyrazy, napr.špalda, kokosovy tuk, burbon madagaskarsky (a na moje sklamanie sa tým nemysli ziadny fajnový exotický chlast :joy: ). V obchode som musela vzbudzovať dojem alá Maco Mlieč - viete, začudovaný a od pohľadu nasprostastý :sweat_smile:
- Dobrý deň, máte prosím vás karob?
- Karob? Ako to vyzerá?
- eeh...neviem.
- A aký druh potraviny to asi je?
- ...ani to neviem :grinning:
(Pani gúgli - Rogač, po chorvátsky - ukazuje mi obrázok: Je to ono? Ja:..asi?) A takto 5 položiek za radom :grinning: No trápnejšie to už nemohlo byť :grinning:
Ale nakoniec som to dala a teraz vam možem, s hlasom chvejucim sa dojatim, predstavit svoje prve spaldove palacinky. :joy:
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
28. jan 2018
Čo je to za nová móda urážať ľudí slovom "lenivec" atď, keď nevedú aktívny spôsob života? A každý sa toho označenia stráni, ako morovej rany :grinning: Máme milión dôvodov prečo necvičiť, len aby sme sa vyhli desivému pomenovaniu. Mnoho ženíc naozaj nemá podmienky, no ja vám poviem, že to nie je môj prípad.
Nemam deti, ani časovo náročnú prácu, nechovám statky a mám čas na hobby. Byvam v centre mesta, kde je pod nosom hned niekolko fitiek a nezruinovala by ma jedna permanentka. Ale necvičim. Lebo som lenivá.

Nevyhovaram sa na nič. Neznášam šport odkedy mi pamat siaha. Môj najneoblubenejší predmet od základnej školy bola telesná. Nemala som rada ani vybíjanú a na výške som si radšej dala astronomiu a dejiny účtovníctva po jednom kredite, než telesnú za dva kredity. Nebezim ani na autobus, radsej si počkam na dalsí :grinning: Som rodený leňochod a som na to hrdá. Nepovažujem to za žiadnu megahroznu odpudivu vlastnost, ktoru treba pouzivat ako urazku. Lenivosti sa nebojim, je tou pravou prísadou pre bohemsky zivot. :joy: A ano, chcela by som schudnut, ale hladam taky sposob, pri ktorom budem musiet čo najmenej hýbať riťou :grinning:

Ako klobuk dole pred cvičiami z vášne. Obdivujem vas, úprimne. A klobuk dole aj pred cvičiacimi z trendu, chapem, že healthy lifestyle je teraz cool. Ale nehaňme lenivcov, dobre? :joy: :thumbsup: Sú aj ovela horšie charakterové črty.
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
25. jan 2018
Akoby to bolo vcera, ked som mala 13 a chodila som si od oblúbenej spolužiačky poziciavat knihu za knihou. A dnes som sa vratila do mladi uplne :slight_smile: Rano isla na poštu pre balik a pročitala tuto krasavicu na jeden dych. Znovu som sa cítila ako pubertiačka, ktorá ešte len začína objavovať svet, sníva a verí v tajomno :slight_smile: Celkom som si predstavila cestu z mojho bytu do kamarátkinho, rozkopané chodníky, naše malé mestečko na konci 90tych rokov, dokonca aj to ako voňal vzduch...a ako som nedočkavo bežala s knihou v ruke, aby som ju vrátila a požičala si pokračovanie :slight_smile:

Máte aj vy ženice niečo takého, čo vas vie vrátiť do mladosti? :slight_smile:
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
Správa bola zmenená 23. jan 2018
Vybalujeme potraviny, ked sa Tomica zrazu zarazi, vraj: Nespominam si, zeby som kupoval tuto osuchanu misku :joy::joy::joy: zenice, on tak aktivne balil pri pokladni, az zhrabol aj tu tacku, na ktoru sa vydavaju drobaky :joy::joy: a teraz sa tu velkolepo cudoval odkial sa to vzalo, ze sak toto nekupoval :joy::joy:
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
22. jan 2018
Zenice, neuverite, kde ma Tomica vytrepal :sweat_smile: :sweat_smile: Bol si tak istý, že to nedám, až navrhol stávku o večeru a suveníry podla mojho výberu. Čo si kúpim, ešte neviem, ale niekto bude mať zajtra king size porciu leča :joy: no nebola by to škoda, si ho v madarsku nedať? :joy: (Asi vezmem aj svokrovi do misky :grinning:) Takže chlapci: Ja som to dala a vám želám Jó étvágyat! :joy:
/Ps Viem, že na fotke vyzerám ako Marfuška oridžidži, ale berte o len ako dokazový materiál, ktorý prikladám k môjmu hrdinskému činu. / :joy:
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
21. jan 2018
Ukrajina 22 fotiek
tomiholjubavi
19. jan 2018
Krstná so svojou princezničkou najkrajšou :slight_smile::heart: Už takúto velikú neterku mám :heart:
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
Správa bola zmenená 19. jan 2018
Fakt netrpím komplexom slováka v zahraničí. Viete, to je taký typ človeka, čo mesiac žil niekde vonku a potom dalsich desat rokov vypráva, že "toto by sa v Nemecku (Irsku, Anglicku..) nikdy nestalo." :grinning: Ja žijem na Balkáne, tam sa može stať všetko :joy:
Ale, ak niečo funguje v HR, je to pošta. Človek tam pride s vecou, ktoru chce poslat a pani ti s usmevom na to najde krabičku (taku oficialnu žltú poštovu, par centov stoji.). Potom ti to zabalí, zalepí, obviaze šnurkou...a ak nemaju krabice velkosti, ktoru potrebuješ, ide ti do skladu pohladat nejaku podpultovku a da ti ju zadarmo. Uplne fakt. Stalo sa mi to mnohokrat. Este sa ti ospravedlni, ze jej to dlho trva.

Takto rozmaznana z chorvatskych pôšt, idem si ja dneska posielať balíky do Košíc. Vojdem dnu, paráda, nikde nikoho, idem prva na radu...No pani sa akosi nema do obsluhovania. čakám desať minút, kým ma zavola k pultíku. Vytiahnem zasielky a vylúdim jej tým pohoršený výraz na tvári: "Fíha, až teľo toho mace?!" Hej, sedem malých balíčkov. :grinning:
Pýtam sa, či mi môže prelepiť lepiacou páskou ešte raz tie obálky? Neda sa. ... prosíkam, Veď len trochu, lebo sa mi zda, že slabo drží tá čast, kt. sa zatvara. Oni neposkytuju také služby, som si mala doma zalepiť. Ako keby jej ruky odpadli a skrachovala za ten kúsok lepiacej pásky. Hovorím jej, nech to teda pošle prvou triedou a doporučene. Nedá sa, bo to mam zle vypísane. Mám odosielateľa seba a ak balík neprevezmú, nebudú mi to posielať do HR, lebo platím len slovenské poštovné. Chapem, logické. Takže, všetko treba prepisovať. Pýtam teda nové obálky. Nemajú. Dopisujem všade maminu adresu, no pani už má nervy, že čom mi to tak dlho trvá. Odsunie ma na bok a vezme ďalších, počúvam jak sa skupina spoluobčanov s ňou hašterí, kvôli niečomu a medzičasom čakám. Konečne som na rade, ideme to poslať..Chcem platiť kartou, nedá sa. Neberú kreditku. Pani zazerá, či si z nej robím prdel. Nechala som teda balíky tam a jak vagína behala hore dole, kým som našla vub bankomat a vrátila sa to zaplatiť. (Zas som si vystála frontu).

Zlatá chorvátska pošta s milými teuškami, kde a všetko dá. Tu sa nič nedalo. Viete, jak partizánske desatoro - nemam, neviem, neda sa... A keď som videla, jak tie balíky drbla do prepravky, až sa mi vlasy dupkom postavili. Ani zo stoličky sa nepostavila, len zacielila a šmarila nahodne, jak basketbalista, čo triafa na slepo cez pol ihriska.:joy: No, každopádne, balíky som poslala a či aj prídu, uvidíme :joy:
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
Správa bola zmenená 18. jan 2018
Čím zahájiť návštevu milovanej domoviny, než bryndzovými haluškami? :slight_smile: (dieta ešte dnes počka :grinning:) ...a samozrejme, fotka musí byť, lebo ked neodfotis co jes, akoby si ani nejedol :joy:
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
14. jan 2018
Vytiahnem cviklu, že ju ošúpem na obed, keď tu zrazu začujem líškavým hlasom: Nevestička drahá a neschudla si akosi v poslednej dobe?
Tomica sa pridá: Veru, veru...viditeľne...
Pýtam sa: Ale fakt?
Starý na to: - Áno! Čestné slovo..nie že si budeš myslieť, že sme ťa len chceli lichôtkami obmäkčiť, aby si na obed spravila tie fajnové chrumkavé zemiakové kolieska....vieš..namiesto týchto jedál na mučenie...:joy::joy: ...

(Toto je ženice moc Mačingovej receptov :grinning: Ešte len vytiahnem suroviny a chlapi uz vedia aj zalichotit, aj poprosiť :joy: ) Ale dnes som ich vzala na milosť a tie placky som teda spravila, keď si dali tolko námahy s vymýšľaním stratégie ako zmeniť plánované menu :grinning:
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
Správa bola zmenená 7. jan 2018
Tak som dneska odzdobovala a keďže som sa s vami nepodelila o ozdobený stromček, pridávam aspoň teraz :grinning: ...aj keď tuším stratil z prvotného glamuru :sweat_smile: ..ženice ale fakt..toto je už druhý rok po sebe, čo mi zostal takýto zdochliak...ale ked poviem chlapovi, že toho roku vezmeme jedličku, tak sa v nom prebudí gén, ktorý zdedil od svojho papá a zas kúpi smrek v akcií :joy::joy: Oh a ten škodoradostný pohlad susedy, keď ma videla ho vynášať k smetiaku :joy:
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
6. jan 2018
Drahé pravoslávne ženice, veselé a požehnané Vianoce zo srdca želám :slight_smile: Mir Božji, Hristos se rodi. Христос рождается :heart:
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
3. jan 2018
Nemám rada upratovanie. Teda okrem čistenia pivníc, špajzí a podobných chuťovečiek. Je to síce zaberák na dýchacie cesty, no vždy sa tam nájde plno zabudnutých pokladov. A tak som dnes náhodou vyhrabala takýto klenot, fotku z viktoriánskej doby s popiskom vzadu. V strede je Tomiho prababka Emelína s rodičmi, praprababkou a prapradedom :slight_smile: Dole niekto iným písmom dopísal, že sú pochovaní v Budve.
Cíííí, takýto skvost do nášho rodinného stromu :slight_smile:
(A okrem tejto fotky som našla kopec smetí, sprostostí, chrobákov, pavúkov, zbierku umelých kvetín a takú naťahovaciu hračku s malymi činelami, celkom ako z hororu, ktorá bez milosti išla do koša ešte skor, než dostala príležitosť nás strašiť :joy: )
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
1. jan 2018
Tomica sa ponáhľa z venčenia psíka. Vraj: Rýchlo, rýchlo, nech nezmeškáme televízne noviny.
Hovorím: Tie dnes ozaj nemusíme pozerať, presne viem, čo tam bude: Ohňostroje v rôznych veľkomestách sveta – isto Moskva, Londýn, Sydney, plus nejaké iné, ukážky z chorvátskych námestí, ako sa slávil Silvester,...prvé narodené deti po polnoci a následné bedákanie, že Chorvátov stále ubúda, reč prezidentky, príhovor Pápeža...Prezidentka bude gratulovať a pápež spomenie potrebu svetového mieru a lásky. A nakoniec, aby sme nevyšli z cviku zvyčajnej morbidity televíznych novín, ukážu pár odstrelených prstov, popálených rúk a opileckých výčinov, ktoré skončili zle...
Začali správy a ako som to vymenovala, jedno za druhým, len v inom poradí, išli tie reportáže.:joy:
Tomi hovorí: wooow, ty máš ozaj nejaké nadriprodzené dary :grinning: ...
(Lebo vôbec nevysielajú každý rok na chlp presne to isté :grinning: )
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
31. dec 2017
Rok 2016 bol hrozný. Život ma unášal prúdom ako divá rieka a ja som cítila, že nemám absolútne nič pod kontrolou. Bola som úplne stratená. Pochybovala som a bála sa. Nevedela som, čo chcem. Hoci sa mi kopu ľudí snažilo pomôcť, cítila som sa strašne osamotená a nemohla som nájsť to pomyselné vnútorné svetlo. Nie som nejaký extra nábožný typ, čo pokorne ďakuje aj za nezdar. Furt breptám a pindám a stále chcem niečo viac. No na konci predminulého roka som došla do štádia, kedy človek stratí aj posledný kompas. A tak som si povedala, asi prvý raz v živote: „Bože, už mi je to jedno nech sa stane, čo sa má. Buď vôľa tvoja...(Ale pošli už konečne to bábätko...Oh a ak by si vedel vybaviť, nech bez diety schudnem, bola by som ti vďačná. Aspoň 10 kilečkov... Ďakujem“ )
2017tku som začala s prázdnou mysľou, bez záväzkov, bez očakávaní. A viete čo? Neschudla som tých desať kilečkov, :grinning: ale aspoň som ich ani nepribrala :grinning: Bábo tiež neprišlo, no stala som sa tetou toho najkrajšieho blonďavého dievčatenka na svete. A mama konečne prestala do mňa hustiť, že chce byť babka. Svokor začal byť dobrý, skoro ani nemám o čom písať :grinning: A Tomi je ešte lepší ako hocikedy predtým. Zahŕňa ma láskou a pozornosťou. Aj keď sa vieme zvadiť, naše hádky nebolia v srdci, iba pália na jazyku. No i v zápale jedu vieme, že sa rýchlo pomeríme.
Mali sme krásnu a naozaj požehnanú sezónu. Za celý čas sme nemali v našom dome ani jednu jedinú skupinu zlých hostí. Leto sme začali charizmatickou rodinkou, zakončili sme ju nádhernou rodinou a celé štyri mesiace medzitým sa u nás striedali samí príjemní ľudia. Užili sme si veľa grilovačiek, smiechu, zábavných rozhovorov a pozitívnych recenzií. Bolo to také leto, kedy som sa pri našich hosťoch aj sama cítila ako na dovolenke. Dokonca aj Angličania po sebe upratali (na svoje pomery) a boli príjemne veselí a priateľskí. :slight_smile:
V auguste sa mi navyše splnil detský sen. Tomík mi kúpil karavan. Pomenovala som ho po obľúbenej speváčke, Esme Redžepovej a zvyšok leta sa zabávala zháňaním malých boho gypsy doplnkov. Ešte som sa ani poriadne nevyradovala z mojej Esmy, už sme boli na ceste do vysnívaného Rumunska. Tak dlho som sa tam tešila..no v skutočnosti to bolo ešte lepšie, než v predstavách. Tie tri týždne boli doslova magický zážitok. Náhodou sme našli rodnú dedinku mojich predkov a bola rozprávkovo nádherná vo svojej starobylej opustenosti v strede transylvánskych hôr. Čo som ale nevedela je, že prekvapenie života ma čaká v susednom Maďarsku, kde som nielen našla dedinu, ktorú sme tentokrát cielene hľadali, ale aj rodinu mojej prababky. To, čo sme našli tam, navždy zmenilo tak veľa. Už nikdy nebudem ako predtým. Zrazu mi boli jasné toľké veci...:slight_smile:
Záverom roka mi nečakane zomrela teta. Tá, ktorú som mala z celej rodiny najradšej. Veľmi ma to zarmútilo a každý deň si na ňu spomeniem. Mala krásny pohreb, snežilo ako v perinbabe a v reštaurácií, kde sa konal kar bola už vianočná výzdoba. Bratranec v príhovore povedal, že si máme predstavovať, že to nás Anička pozvala na kapustnicu, aby sme sa konečne všetci stretli. Ešte aj po smrti nás rozosmiala spomienkami na jej večné anekdoty a srandičky, ktoré vždy rozprávala, niekedy aj v dosť nevhodnej chvíli. Mala ten dar humoru, čo v každej situácií vykúzlil ľahšiu atmosféru. Po tomto trpko-veselom pohrebe, som sa vrátila do Zagrebu. Vonku ma dočkal Tomi so psíkmi, ani som nevedela, kto sa mi potešil najviac. (Asi Goričko :grinning:) ...A ja som si prvý krát, odkedy som sa prisťahovala do Chorvátska, uvedomila, že som tu doma. Teraz aj tak naozaj.
A tak rok, v ktorom som nič neplánovala, bol nakoniec jedným z najčarovnejších v mojom živote. Bol plný splnených prianí, radosti a vnútornej harmónie. Konečne som našla, čo som tak dlho hľadala.. vnútorný pokoj. Spoznala veľa dobrých ľudí a prežila som tie najkrajšie chvíle.
A tak nám všetkým do 2018tky želám toto: Bože, nech si nám milostivý a nech sa stane vôľa tvoja. Všetko zlé od nás odožeň, nikoho nám neber a daj nám veľa takých rokov, ako bola 2017tka pre mňa.
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
Správa bola zmenená 24. dec 2017
Tak prišiel ráno vetchý starček a vkuse niečo prúdil. Kapustnica je kyslá a štipľavá, diery v jazyku mu vypáli, rybu chcel oslića a nie tresku, stromček je prezdobený, darčeky som mohla aspoň zabaliť, teraz vidí, že dostane knihu a pripravila som ho o radosť z rozbaľovania (lebo Ivanko maličký má 5 ročkov a očičká mu kvôli mne nezažiaria pod jedličkou.) (A veru nezažiaria ani nám, keďže obaja sme od neho dostali pravé nefalšované každoročné nič :grinning: )
Tým som sa však nenechala znechutiť, pravila som tradičné jedlá, naaranžovala stôl, zapálila sviečky...(On to ani jesť nebude, má lepšej roboty.. Nechápe prečo sa musíme prispôsobovať slovenským zvykom. V Chorvátsku po Chorvátsky!) ...Ale v čom sú iné tie chorvátske zvyky, to už nepovedal. No mojim 6 ročným pozorovaním som vyzistila, že v ničom, starý len chce vyrypovať. Tak hovorím: Barba a viete o tom, že u nás je taká povera: kto je na štedrý deň nevďačný, tomu v Novom roku uletia všetky peniaze? :grinning: ...
„Ale nehovor?!“ vydesil sa poverčivý Vrag. „A aké máte ešte povery?“
„No, napríklad, kto nepochváli večeru, toho budú po dedine ohovárať...Kto sa nepoteší darčekom, ten o rok nič nedostane.. A kto prvý odíde od stola, ten z rodiny najrýchlejšie umrie....“
„Úuuuha, to máte kruté zvyky v tých karpatských horách.“
Už je hodinu po večeri. Starý všetko pojedol, nahlas pochválil, koledu s nami zaspieval a od stola som sa musela prvá postaviť a potvrdiť svojim Balkáncom, že už ozaj môžu odísť, lebo sedeli ako zarezaní, vychvaľovali každý hlt a ani náhodou sa nechceli zdvihnúť zo stoličky“ :joy:
Výhodou cudzinca v zahraničí je, že si môže „starobylé“ tradície vymýšľať sám podľa potreby. :joy:

Ženice, k najkrajším sviatkom roka Vám všetkým želám krásne Vianoce plné radosti, harmónie a šťastných rodinných okamihov. V novom roku nech Vám Pán požehná zdravie a zdravé rodiny, príjemnú prácu, peňazí toľko, aby aj vetchý starček povedal, že to je už dosť :grinning:, veľa veselosti, smiechu, bezstarostnosti. Aby sa Vám plnili malé želania, aj sa diali veľké zázraky, aby všetky vaše cesty boli bezpečné a aby ste stále mali čas na svojich milovaných a oni aby mali čas na Vás. Nech sú Vaše dni plné lásky a spokojnosti. Nech sa Vám darí všetko, na čom Vám záleží. Veselé Vianoce.
:tada:
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
23. dec 2017
Išla som do mesta kúpiť strúhanku a sušené hríby do polievky. Tuto v centre majú takú tržnicu pod holým nebom a tam v stánkoch ľudia predávajú čo doma dopestovali, alebo vyrobili. Najčastejšie potraviny, ale sem tam sa nájde niečo aj niečo iné. Rada tam chodím, lebo je to pravé balkánske multi-kulti miesto, kde je vždy hlučno a veselo. Tety núkajú svoje vajcia, syry, či koláče a žiarlivo sa prekrikujú, kto má kvalitnejší tovar. Ujo s albánskym prízvukom sa ťa snaží presvedčiť, že tie banány nie sú dovezené, to on sám ich istotne dopestoval na terase. Postarší Róm nemá síce stánok, ale chodí hore dole s taškou plnou termoponožiek a šarmantne sa ich snaží každému vnútiť, ak vezmeš troje, pravý šanel 5 máš k tomu za 20 kún :grinning:. Tu pani predáva štipce, musím si kúpiť, zas mi všetky popadali, keď som vešala prádlo. Trvá mi tak mesiac, kým stratím celý balík :grinning: Vezmem rovno aj medovníky pre dedúcha, nech nepindá, že som nenapiekla „domáceho“?
Ľudia sú tu plní života. Niektorí sa handrkujú o zľavy, iní berú plné tašky, akoby sa neblížili Vianoce, ale hladomor.. A aha tu sa nejaké deti snažia koledovať. Mutujúci chlapci len občas trafia noty, na entuziazme im to však neuberá. :grinning: Pomaly vychádzam von, keď mi pri pohľade pred seba stisne srdce. Hneď vedľa brány, v kúte na zemi, len na rozprestretej šedej plachte, sedí slabo oblečená babička a pred sebou má vyložených niekoľko starých, ošuntelých, plyšových medvedíkov. Nevykrikuje, nenúka, len tam sedí potichu, na periferií tejto nákupnej veselice a čaká, kto si ju všimne. No nikto akoby nevidel starenku ani jej žalostne chudobný výpredaj. Nakupujúci aj predávajúci sa hnali, všetci vo svojom rytme, akoby tam ani nebola. Taká osamotená a zabudnutá v centre miliónového mesta :frowning2: Chcela som niečo duchaplné povedať, alebo sa jej aspoň prihovoriť, ale nemohla som. V krku mi navrela guča ako rugbyova lopta a musela som odísť. Sadla som si na prvú lavičku, vyhrnula si šál až po čapicu, nech ma nikto nevidí a plakala dobrých desať minút. Nemohla som si pomôcť, v nič tak smutné som dlho nevidela.
Zrazu som začula vedľa seba hlas: „Termoponožkyyyy, originál z Turecka dovezené! Nekradnutééé!“ Trochu mi to rozohnalo chmáry. Utrela som si kilometrový sopel :grinning: a hovorím, Dajte troje, šanel nechcem, vezmite žene. Zobrala som balík, vrátila sa na tržnicu, podala ho s nejakymi drobnými starenke a rýchlo utekala preč, lebo zas sa mi slzy tlačili.
Nikde nekontrastuje chudoba tak dobre, ako keď sa zjaví na vyzdobenom sviatočnom mieste. :frowning2: Bože, nikomu viac nedopusť, aby takto skončil. Kiežby mal každý niekoho, kto sa o neho na staré kolená postará.
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
21. dec 2017
Byt uprataný, stromček ozdobený, koláče objednané, psíky vyvenčené, drahý k svojmu tatičkovi na návštevu vystrojený ...a ja mám čas podaromnici sediet a venovať sa povestnému NIČ - tj. neidentifkovateľnej internetovej činnosti :joy: V snahe neuviesť sa do pokušenia gúgliť skoré príznaky tehotenstva a následne ich hladať na sebe :grinning: som sa chvíľu radšej zabávala "zmysluplnými" fb testami a tu som si spomenula, ako sme si kedysi robili ten Harry Potter triediaci klobúk test a na moje zhrozenie a Tomicinu velikú škodoradosť mi vyšiel Biflomor :sweat_smile:
Rozhodla som sa, že si to spravím ešte raz, šak neni možné, aby som zo všetkých možností bola zaradená k biflošom :sweat_smile: Založím si teda nový účet, v sekunde sa otestujem, s nádejou očakávam ... a ....:joy::joy::joy:
(Tuším má Tomi pravdu, keď tvrdí, že človek, čo aj naozaj čítal povinnú literatúru, si iný osud ani nezaslúži)..:joy:
Zobraz celú správu
Strana
z 4
Predošlá Strana
z 4
Ďalšia