Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.
a uvidíš všetky príspevky!
tomiholjubavi
23. apr 2018 Čítané 2143x

Milujem svoju prácu. Cítim sa ako Santa Klaus. Pripravujem miesto na oddych, zútulňujem dom, vytváram letnú atmosféru a podľa záujmu robím program a zabávam. Môže si človek želať niečo viac? Celé leto na mori, občas ugrilovať, uvariť kukuricu, či sprevádzať  hostí po ostrove, alebo niekoho niekde odviezť. Jednoducho,  chodia k nám ľudia, aby si užili pre mnohých najkrajšiu časť roka, načerpali veselé spomienky  a pozitívnu energiu. Uspokojujúcejšiu (aj keď niekedy nevďačnú – holt ako všade)prácu, si neviem predstaviť.  A ako bonus máme mimo sezóny kopu času na vlastné cestovania. Paráda!

Moja rodina to však vidí inak. Odkedy som sa prisťahovala do Chorvátska, obľúbená mantra rodičov je asi takáto: „S vysokou školou bordel po opitých Angličanoch upratuješ, hajzle umývaš, v horúčavách plachty žehlíš a vo voľnom čase tajtrlíkuješ pred dovolenkármi za nejaké bodíky na bookingu. A celú zimu hniješ v nečinnosti. Navyše, na dôchodok sa ti šetrí málo, dobrovoľné odvody by ste si mali platiť vyššie, materskú nebudeš mať..blablabla...“ Celkom iný opis danej činnosti, no nie?

Snažím sa im vysvetliť, že mne to tak vyhovuje, že táto práca ide zo mňa, pasuje mi k povahe a robí ma šťastnou. Že je tak správne bohémska, že mnohí hostia sú nám už priatelia a tešíme sa keď prídu...No sú to boje s veternými mlynmi. A tak, keď som nedávno dostala avízo, že medzinárodná firma hľadá zamestnanca, čo hovorí chorvátsky, slovensky/česky, anglicky, rusky a ešte jeden jazyk, nemohla som odmietnuť poslať žiadosť. Naši sa na mňa nahrnuli, ako neandertálska tlupa a musíš a musíš, čakajú len na teba.

Poslala som teda žiadosť a k prekvapeniu, pozvali ma na pohovor. V pondelok ráno, o deviatej, mám prísť na testy. Mama už búcha šampáňo, tato reční dojatý, sestra dáva módne tipy. „Berú ťa, je to tutovka.“

Nastavila som si budík na siedmu, mám strach, či a zobudím, lebo zvyčajne spávam ako poleno. Hovorím teda Tomici, nech nastaví budík aj on. Viete čo? Zobudila som sa o štvrtej, o piatej aj o šiestej, zakaždým vystresovaná, že nestíham. O šiestej som to zabalila a začala sa pripravovať. Na pohovor som prišla prvá a za mnou ešte 11 ľudí. Všetkých som veselo pozdravila, no nikto ani slovko naspäť, v balkánskych 30tkach sa parili v šušťavej tesilákovine  a jeden na druhého zazerali ako nepriatelia. Všimla som si pána v rifloch, sandáloch a ladvinke. Hneď  si pomyslela, že to isto bude Čech. Zo všetkých bol najsympatickejší. Budil vážny dojem (nakoľko sa to pri ladvinke dá), ale aspoň sa netváril ako vrah. Vrátnik volá psychológovi: Pondelková dvanástka už prišla.

Psychológ hovorí: teraz absolvujete 8 inteligenčných testov, test koncentrácie a tri testy osobnosti. Ak prejdete, za dva tri týždne vás pozveme na vedomostné testy a test všeobecného rozhľadu. Ak prejdete aj to, zavoláme vás na pohovor s manažérom. Na tvárach kolegov sa objavil súťaživý duch. Psychológ nás zobral do miestnosti a dal nám posadiť sa.

IQ testy...omg – doplň, čo chýba. Označ, ktoré nepasuje k ostatným, nakresli ďalší logicky postupný krok. Každý test po 15 otázok a iba tri minúty naň. Väčšinu viem, tie dve-tri, čo nestíham, to si aj tipnem. Analyzovať neni čas. A potom prišla lakotinka – 4 strany otázok na priestorovú orientáciu. Ak mi toto spriemerujú do IQ, nielenže ma vyhlásia za ľahko retardovanú, ale mi aj vezmú vodičák :grinning: Ešte zopár matematických úloh (mein Gott... spomínate si, ako som minule nevedela vyrátať koľko budem platiť za 5 kifličiek, keď jedna stojí 3,20? :grinning:. Tak si viete predstaviť. )

S otraseným sebavedomím sa posúvame o dúm dál, ukázať koľko koncentrácie sa v nás nachádza. Máme opravovať A4 plnú písmen „d“ a „p“ nič iné len ddddppppddddpdpdpd a hľadaj „d“.. pričom na každý riadok je len 10 sekúnd. Náhlim sa jak hovado, tep sťa po cvičení na orbitreku, ale som spokojná, toto som mala dobre.

A teraz  prichádzame k ďalšej chutovečke – keď už zistili, že sme nasprostastí, idú nás testovať aj na psychické úchylky.  Dva papiere po 100 vyhlásení čakajú na zakrúžkovanie Ano/Nie. Medzi celkom nevinnými otázkami tipu: „Radšej volíte čítať knihu, alebo vyraziť si von s priateľmi?“ nachádzam klenoty ako: „Mala k vám matka dobrý vzťah?“ „Želali ste si niekedy byť mŕtvy?“ „Trpíte nespavosťou?“ „Máte pocity, že život má stále rovnakú chuť?“ „Dobre skontrolujete, či sú dvere na noc poriadne zamknuté?“ , „Máte niekedy príliš veľa energie a inokedy sa cítite pod psa dlhé obdobie?“ ale aj, že „Umývate si pred jedlom ruky?“ Keby nemám 8 semestrov patologickej psychológie (boli za dva kredity a furt lepšie ako telesná), pomyslím si „wtf“?? No takto viem, že sú to chytáky :grinning:  Teda, až na to umývanie rúk, to ozaj neviem, čo tým chcel básnik povedať.

V poslednej úlohe som prepadla priam epickým spôsobom. Vraj: Napíšte 20 viet, ktoré  sa začínajú na „Ja som“ a najlepšie vystihujú vašu povahu, vaše pohľady na svet a váš súčasný život.  Začnem sa rozpisovať rozšafne, sťa Cicero: Ja som človek. Som v živote šťastná. Som vydatá za dobrého muža. Som multikulturalista a slniečkár. Som veselej povahy. Som diplomat, nemám rada konfrontáciu, aroganciu a nevychovanosť. Som milovník zvierat. Som nadšený cestovateľ. Som ....

Otázka: Uveďte jednu vec, ktorú chcete na sebe zmeniť, no pre nedostatok odhodlania sa vám to nedarí: Chcem schudnúť :grinning:

Nedá mi a nakuknem susedovi do papiera. Pri IQ testoch som neodpisovala, chcem spraviť svoje chyby, nie kopírovať cudzie. Verím si viac, ako anonymovi, ktorého som len nedávno stretla. Veď čo by bolo trápnejšie, než prepadnúť na IQ teste, lebo tvoj sused je blbec a ty si to od neho skopiroval? :grinning: No teraz ma zvedavosť premôže. Čítam: „Som ambiciózny. Som dochvíľny. Som pracovitý. Som prínosom pre spoločnosť. Som obetavý, za firmu dám dušu.“ Pfffffff, skoro som sa začala smiať. Mala som chuť mu poradiť, nech dopíše: „Som patetický a zúfalo potrebujem robotu.“

Pozriem na druhú stranu, čo píše báčik oproti: Uveďte jednu vec, ktorú chcete zmeniť...: „Nie je vec, v ktorej neuspievam. Neprestajne pracujem na sebazdokonaľovaní  a snažím sa dospieť k dokonalosti.“ ČO TI DÁVA? Pozrela som sa na svoje odpovede a spomenula som si, ako sme sa na základnej škole smiali, keď jedna spolužiačka napísala na slohu do profesionálneho životopisu: „Mám rada zajačiky a myšky.“ Teraz som sa cítila podobne. Pri týchto vymakaných, nabiflených, naspídovaných žiletkách som bola jak Petko Prostáčik, alebo Maco Mlieč. ..Vlastne nie, ako Ferdinand I. rakúsky cisár, veselej povahy, ale chudák, jednoduchého ducha. Veď vlastne, on je moja obľúbená historická postava, tak asi to má nejaký dôvod. :grinning:

Posledný papier sme odovzdávali osobne. Psychológ sa každého niečo opýtal.

„Ako hodnotíte svoj výkon? Máte trému? Myslíte si, že ste zlyhali?“

„Trému nemám. Celé detstvo som chodila na rôzne súťaže a tam som sa naučila aj prehrávať. Zlyhanie v konkurencií, nie je zlyhanie mojej osobnosti. Jednoducho, nájde sa niekto lepší pre vašu firmu. To mi však nič neuberá na hodnote. A cítim sa dobre, akurát ma hrozne tlačia topánky.“ Či chcel počuť akurát to, neviem.

Ale ja som sa rozhodla. Ak ma aj náhodou z toľkého kvanta vyberú na ďalšie kolo testovania (o čom pochybujem), nepôjdem. Doprajem robotu tým, čo sa o ňu tak snažia. Určite ju potrebujú viac. A ja som sa rozhodla robiť to, čo ma v živote napĺňa. Aj keby to druhí ľudia nazývali „tajtrlíkovaním za bodíky.“ Lebo čo na tom záleži? Názor druhých nás šťastnými neurobí. A tak za dva dni odchádzame na Pag, pripravovať sa na sezónu :slight_smile: A už sa veľmi teším na nové leto s hosťami. 

Čítaj celý článok
tomiholjubavi
3. mar 2018
Ten pocit, keď dlhšie vydatá, ale stále bezdetná osoba, príde na rodinnú oslavu a všetky príbuzné zaňuchajú príležitosť vyzistiť v čom tkvie problém a kde sú deti :joy::joy:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
tomiholjubavi
Správa bola zmenená 3. mar 2018
Určite sa to aj vám občas stane, že vám mozog pracuje v random mode. Viete, že myslíte na niečo, alebo nemyslíte na nič a zrazu, úplne od veci, sa vynorí nejaká s ničím nesúvisiaca spomienka :grinning:
Tak ja dnes, stojím v rade na pokladňu, čakám a z ničoho nič si spomeniem na to, ako som kdesi na koníku čítala, že ženy v kostole spievali namiesto "Pred tebou sa v prach koríme" že "Pred tebou sa krákoríme".:joy::joy: Toto ma vždy dostane :joy: Tak aj teraz, zamyslená, vo svojom svete, trochu som sa zasmiala, alebo skôr pochechtla. A tu sa otočí postaršia pani predo mnou a osopí sa: "Vy sa na mne snáď smejete???!" ..."Eh, čože? To nie na vás...to ja len tak...sama pre seba..(ťažko objasniť) :sweat_smile: No ona, presvedčená, o svojej pravde mi začne dávať morálny výklad: "Nie každý si môže dovoliť drahé oblečenie! No tak vyzerám trochu zle! Ale určite to nie je na smiech! Aby sa vám to nevrátilo vy drzá arogantica."...
(A na mne najznačkovejšie čínske hodinky z ebay s nadpisom bifľomor:joy: ) Som len kukala jak puk :grinning: Toto mesto je plné čudákov :grinning:
Ako hovorí nová ľudová múdrosť: "Internet je krásne miesto, plné ľudí pripravených sa uraziť na hocičo, čo poviete.":joy: A ja dodávam, nie internet, celý svet je taký...a nemusíte ani nič povedať, niekto sa urazí aj na to, že vás v duchu pobaví preklep v náboženskej pesničke, ktorú nikdy nepočul, v jazyku ktorý nepozná :joy::sweat_smile:
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
Správa bola zmenená 21. feb 2018
Dejepisné okienko na dnes :grinning: : Sofia Hedviga, princezná z Nassau sa dala zvečniť pri kojení svojich detí na verejnosti ešte 400 rokov predtým, než to začalo byť moderné :joy: Keďže však nemala účet na koníku, nikoho to nepohoršilo :joy: (teda možno aj hej, čo my môžeme vedieť) :grinning: Mohla sa aspoň zahaliť...ccc :joy:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
tomiholjubavi
Správa bola zmenená 19. feb 2018
Dnes nemam svoj den a od rana, Boh mi odpust, pílim mužíka za každú hovadinu. :joy: :joy: Po obede si sadnem, že si prečítam trochu dejepisu na zrelaxovanie a najdem aj par pikošiek do albumu. Akurat pozeram na Dorotu Dánsku, ked ide okolo drahy, zbada fotku a komentuje: Tá čiapka...dá sa kúpiť aj dnes? hned objednám tri kusy :joy::joy::joy:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
tomiholjubavi
14. feb 2018
Mate pocit, že pozriete na fb a všade samé kvety, čokolády, fotky z romantickych večerí a pobytov z luxusnych destinacií, len vy sedite doma v teplakoch, nudíte sa na koniku a nemate čo odfotit?
Tak to ste na tom ešte dobre :sweat_smile: My sme sa teda dohodli, že si nič nedáme, lebo kyticu mam ešte z narodenin velku a od dnes držím post, takže sladké ani víno nezúžitkujem. Ale, dáme si masáž, vaňu a pozrieme si spolu nejaký pekný film.
A tu do toho...príde svokor! že mu je smutno, lebo na valentína je sam. A tak namiesto nejakej nežnej austenovky pozeráme na plné pecky politickú diskusiu o návšteve srbského premiera a k tomu učené komentáre vetchého starčeka. :sweat_smile: :smiling_imp:
Ach...:bomb: :smiling_imp: :zipper_mouth:
PS - Stále hladáme potencialnu svokru pre nášho deduška, nech sa o rok už necíti sám. Zn. nenáročná, šetrná a trpezlivá ako budha :joy:
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
13. feb 2018
Mam plan vymamit valentinske darčeky, tak nenapadne pripominam:
Milačik, vieš aky je zajtra den?
- Eeeh, streda?
Nie, to som nemyslela...Jedna sa o velmi špecialny den, taky co je len raz do roka. A dobre mravy kažu mat aj špecialny program. :wink:
- Ahaa, už viem. Zajtra je popolcova streda! Budeme sa postit a odriekat si pozemske radosti! To mam radost, ze pripadla akurat na valentina :joy:
...cely tata, ženice...cely tata :sweat_smile::joy:
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
10. feb 2018
Tomik sice tvrdi, ze velke kytice kupuje len Diego z telenovely, ale dnes sa prekonal :slight_smile:

No to, čo rajcuje moju zvedavosť je, s čím asi príde drahy svokrík. Uplne presne si pamatam všetky darčeky, čo mi kedy podaroval. Na Vianoce nedostávam nič s odôvodnením, že to je Kristov sviatok, nie môj. Tak sa nemám pchať do centra pozornosti :grinning:. Na meniny tiež nič, lebo on také rakúske výmysly neuznáva a to sa len opičíme po zvykoch zhýralých Habsburgovcov. Ale na narodeniny sa vždy vytiahne a podaruje niečo „dych vyrážajúce“.
Prvý rok som dostala sprej v plechovicke, aký pribalovali k bravíčku v 90tych rokoch. Kedze som ten sprej v ziadnom z miestnych obchodov nevidela, nahlodáva ma podozrenie, že naozaj je ešte z 90tych rokov. :grinning:
Druhý rok mi podaroval brožúrku s názvom: 101 tipov ako schudnúť od doktora Oza, ktorú ponúkali zadarmo v lekárni.
Tretí rok, keď išiel k nám, začalo pršať a nemal dáždnik. Tak si ho kúpil a po príchode domov mi ním gratuloval.
Štvrtý rok som asi neposlúchala, lebo som dostala pasírované rajčiny ...v zlave.
A minule ma obšťastnil džezvou na mlieko a viazaničkou cesnaku. Džezvu na mlieko si mám šetriť, lebo nabudúce už nebude taký štedrý. To len preto dal, lebo som mala jubilejnych 30, tak sa patrí vacsí dar. :grinning:
Moja fantázia teraz pracuje na plné obrátky :grinning: Ak by sa chcel niekto zahrať, vyhlasujem tipovačku. Kto uhádne aspoň približne, aky luxus som si toho roku zaslúžila, dostane sto srdiečok :slight_smile:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
tomiholjubavi
6. feb 2018
Tomi obzerá akési noviny, co mu dala mama, nech si trénuje slovenčinu. Viete, taký bulvár aj s televíznym programom a sem tam nejakym clankom. Zrazu ho nieco zaujme a zacne sa vypytovat:
Zenica? Čo je to košatý? ...(To je taký rozkonárený, bohatý.. vieš, ako starý strom).
Aha, aha... hmm a čo je dokorán? (Keď je niečo naširoko otvorené, dvere napríklad.. alebo okno).
A zhlboka dýchať je ako? (No veď hlboko, z hĺbky) –Jáááj, chapem, čudné slovo..koľko spoluhlások po sebe...
A čo znamená naladiť sa? (Že spravíš niečo, čo ti zlepší náladu a potom sa cítiš dobre...)
A dôjsť na vrchol? (Keď ideš na nejaký kopec a prídeš na samý vrch).
A ako je to „nástojčivo vzdychať“?
Muž sa chichúňa a mne zrazu bolo jasné, že nečíta o prírode a radosti z lezenia na kopec, ako som si dovtedy myslela :grinning: ...Pozriem a fakt :grinning: Erotické okienko s oplzlou inzerciou :grinning:
Pozrie na mna a prekvapivo skonštatuje: Páni, vy teda máte uplne iny druh inzerátov ako u nás! Vies, tu sa píšu také veci, že „50 ročná milovníčka mačiek a kníh hľadá príjemného pána na seriózny vzťah.“ :grinning: :grinning: :grinning:
To sú tie mini kultúrne rozdiely :grinning: Na konzervatívnom balkáne by v iných novinách, než na to určenych :grinning: takáto zoznamka nebola. Tak mal z toho chlapec ozajstný zážitok :grinning:
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
5. feb 2018
Moje vnutorne dieta sa hra :grinning: 33 fotiek
tomiholjubavi
4. feb 2018
Vedeli ste, že existuje pokračovanie Popolušky? Ja nie, ale dnes som to náhodou vzhliadla. :grinning: Je o tom, ako sa jedna z Popoluškiných sestier zaľúbila do pekára (a on do nej) a ako sa vzoprela svojej matke, aby s ním mohla byť. :slight_smile:
Inak pokračovania sú vacsinou trápne, aj pri dobrých filmoch, ale toto sa mi zdá naozaj milené a lepšie ako originál. Lebo tichá, poslušná a pokorná krásavica, ktorá si nabalí dokonalého princa je celkom otrepaný príbeh :grinning: Ale, že aj obyčajne vyzerajúca, kapánek rozmaznaná deva s maniermi túži po pravej láske a nájde ju, že aj v nej niekto vidí princeznú a snaží sa dobyť jej srdce, to je proste zlaté a neobvyklé.:thumbsup:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
tomiholjubavi
Správa bola zmenená 31. jan 2018
Tak som sa rozhodla, ze sa vo veku 30 rokov a 355 dni, konačne naučim varit. A rovno zdravo. Uz pri nákupnom zozname som narazila na všelijake nezname a čudne vyrazy, napr.špalda, kokosovy tuk, burbon madagaskarsky (a na moje sklamanie sa tým nemysli ziadny fajnový exotický chlast :joy: ). V obchode som musela vzbudzovať dojem alá Maco Mlieč - viete, začudovaný a od pohľadu nasprostastý :sweat_smile:
- Dobrý deň, máte prosím vás karob?
- Karob? Ako to vyzerá?
- eeh...neviem.
- A aký druh potraviny to asi je?
- ...ani to neviem :grinning:
(Pani gúgli - Rogač, po chorvátsky - ukazuje mi obrázok: Je to ono? Ja:..asi?) A takto 5 položiek za radom :grinning: No trápnejšie to už nemohlo byť :grinning:
Ale nakoniec som to dala a teraz vam možem, s hlasom chvejucim sa dojatim, predstavit svoje prve spaldove palacinky. :joy:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
tomiholjubavi
29. jan 2018
Ženice, kedze je plesová sezona, mam tip pre vaše polovičky na pôsobivý outfit, ktory zaručene vzbudí pozornosť :joy: :thumbsup: Tomici som ho už nukala, nechcel...:stuck_out_tongue_closed_eyes:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
tomiholjubavi
28. jan 2018
Čo je to za nová móda urážať ľudí slovom "lenivec" atď, keď nevedú aktívny spôsob života? A každý sa toho označenia stráni, ako morovej rany :grinning: Máme milión dôvodov prečo necvičiť, len aby sme sa vyhli desivému pomenovaniu. Mnoho ženíc naozaj nemá podmienky, no ja vám poviem, že to nie je môj prípad.
Nemam deti, ani časovo náročnú prácu, nechovám statky a mám čas na hobby. Byvam v centre mesta, kde je pod nosom hned niekolko fitiek a nezruinovala by ma jedna permanentka. Ale necvičim. Lebo som lenivá.

Nevyhovaram sa na nič. Neznášam šport odkedy mi pamat siaha. Môj najneoblubenejší predmet od základnej školy bola telesná. Nemala som rada ani vybíjanú a na výške som si radšej dala astronomiu a dejiny účtovníctva po jednom kredite, než telesnú za dva kredity. Nebezim ani na autobus, radsej si počkam na dalsí :grinning: Som rodený leňochod a som na to hrdá. Nepovažujem to za žiadnu megahroznu odpudivu vlastnost, ktoru treba pouzivat ako urazku. Lenivosti sa nebojim, je tou pravou prísadou pre bohemsky zivot. :joy: A ano, chcela by som schudnut, ale hladam taky sposob, pri ktorom budem musiet čo najmenej hýbať riťou :grinning:

Ako klobuk dole pred cvičiami z vášne. Obdivujem vas, úprimne. A klobuk dole aj pred cvičiacimi z trendu, chapem, že healthy lifestyle je teraz cool. Ale nehaňme lenivcov, dobre? :joy: :thumbsup: Sú aj ovela horšie charakterové črty.
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
25. jan 2018
Akoby to bolo vcera, ked som mala 13 a chodila som si od oblúbenej spolužiačky poziciavat knihu za knihou. A dnes som sa vratila do mladi uplne :slight_smile: Rano isla na poštu pre balik a pročitala tuto krasavicu na jeden dych. Znovu som sa cítila ako pubertiačka, ktorá ešte len začína objavovať svet, sníva a verí v tajomno :slight_smile: Celkom som si predstavila cestu z mojho bytu do kamarátkinho, rozkopané chodníky, naše malé mestečko na konci 90tych rokov, dokonca aj to ako voňal vzduch...a ako som nedočkavo bežala s knihou v ruke, aby som ju vrátila a požičala si pokračovanie :slight_smile:

Máte aj vy ženice niečo takého, čo vas vie vrátiť do mladosti? :slight_smile:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
tomiholjubavi
Správa bola zmenená 23. jan 2018
Vybalujeme potraviny, ked sa Tomica zrazu zarazi, vraj: Nespominam si, zeby som kupoval tuto osuchanu misku :joy::joy::joy: zenice, on tak aktivne balil pri pokladni, az zhrabol aj tu tacku, na ktoru sa vydavaju drobaky :joy::joy: a teraz sa tu velkolepo cudoval odkial sa to vzalo, ze sak toto nekupoval :joy::joy:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
tomiholjubavi
22. jan 2018
Zenice, neuverite, kde ma Tomica vytrepal :sweat_smile: :sweat_smile: Bol si tak istý, že to nedám, až navrhol stávku o večeru a suveníry podla mojho výberu. Čo si kúpim, ešte neviem, ale niekto bude mať zajtra king size porciu leča :joy: no nebola by to škoda, si ho v madarsku nedať? :joy: (Asi vezmem aj svokrovi do misky :grinning:) Takže chlapci: Ja som to dala a vám želám Jó étvágyat! :joy:
/Ps Viem, že na fotke vyzerám ako Marfuška oridžidži, ale berte o len ako dokazový materiál, ktorý prikladám k môjmu hrdinskému činu. / :joy:
Zobraz celú správu
(3 fotky)
tomiholjubavi
21. jan 2018 Čítané 1427x

Viete, dnes som v Užgorode druhý raz.Vrátila som sa po dlhých deviatich rokoch a hoci sa takmer nič nezmenilo, predsa je všetko úplne iné. S Tomim sme si výlet veľmi užili, pokochali sa históriou, vyváľali vo vírivke, nakúpili suveníry a zajtra si pôjdeme omrknúť slávne trhy. No aj tak sa tu cítim zvláštne. Dýchol na mňa duch minulého života a priniesol mi nepokoj. A zároveň i vďaku..že to, čo bolo, už je preč a viac a nevráti. 

Pomaly dokončujem knihu (ktorá mala byť už na jeseň hotová, ale šak ma poznáte, aký som flákač :grinning:), preto ma napadlo, že možno by ste si chceli prečítať jeden krátky výsek, ktorý pojednáva o tom, čo sa mi prihodilo, kým som ešte nejadrankovala pri mori :grinning: Je to zhruba z druhej polovice kapitol, tak snáď niečo nebude hádzať 100% kontext, ale aspoň pre predstavu, nech sa ľúbi: 

Kočovnícke denníky - časť Ukrajina, 2009

O štvrtej ráno sme sedeli v autobuse a pomaly sa viezli do Užgorodu. G. potreboval kúpiť tovar, ktorý u nás nedostať a zároveň to bol omeškaný darček k nášmu výročiu svadby. Bola som vzrušená a roztržitá. Myšlienky mi neustále utekali a pochytila ma nostalgia. Moja prvá návšteva Ukrajiny sa odohrá za úplne iných podmienok, než som si pôvodne predstavovala.

Na hranici sme stáli niečo dlhšie od hodiny. Policajti boli príjemní a cestujúci uvoľnení. Keď sme konečne vystúpili, mesto sa prebúdzalo do nového jesenného dňa. Onedlho sa otvorili obchodíky, stánky, pojazdné predajne. Tržnica sa naplnila ľuďmi, väčšinou Slovákmi, ktorí prišli nakúpiť lacnejšie, než je to možné v našej domovine. Obdivovala som stovky svadobných šiat, topánok, šatiek, suvenírov. V jednom výklade som zbadala pero vyzliekajúceho sa kozáka, presne také som dostala pred dvoma rokmi od Lea. Predavači bez problémov hovorili po slovensky. Prispôsobili sa zákazníkom.  Jedna babuška mi chcela podarovať čokoládové keksíky, ale prinútila som muža, aby mi ich kúpil. Bolo mi hlúpe brať darček od chudobnej starenky.  

G. bol nervózny a rozladený. Nechcel sa nikde zastaviť, ani odfotiť, nič vyskúšať, s nikým poklábosiť. Od pobehovania hore-dole som bola spotená, unavená a znechutená. Toto je akože oslava výročia? A kde je darček? Alebo aspoň sendvič? Od rána som nejedla a škvŕkalo mi v žalúdku. No ak som sa ho začala vypytovať, nálada sa mu ešte viac zhoršila a namiesto zaľúbeného hŕkutania mi len arogantne povedal, že mám slabú kondíciu a mala by som začať cvičiť.

Stále sme nenašli to, čo hľadal. Cieľ putovania mi nepovedal, no ja som dúfala, že si pôjdeme kúpiť nejaké drobnosti, zjesť špecialitu východoslovanskej kuchyne a spraviť si pár spoločných snímkov pri miestnych znamenitostiach.  Hodiny sa prehupli cez dvanástu a my sme stále blúdili po preplnených uliciach v nádeji, že G. si odnesie trofej, po ktorú sme došli. Neúspech ho motivoval k vulgárnemu nadávaniu. Naveľa sme uvideli lekáreň. Manžel rýchlo vbehol dnu a vrátil sa o pár chvíľ ako vymenený. Ruksak mal plný všakovakých antibiotík a liekov na predpis.

„Teraz ideme domov,“ povedal.

„To nemyslíš vážne!“ zhrozila som sa. „Veď si sľúbil, že si spravíme pekný romantický deň. Od rána behám za tebou ako ratlík a keď si kúpiš svoje blbosti, otočíme sa na prvý spoj? Načo si ma vôbec bral so sebou?“

G. sa zamyslel a povedal, že máme čas pojesť pelmeni. Plnené cestoviny mi trochu pripomínali ravioli s mäsom, akurát mali iný tvar. Zapíjali sme chlebovým nápojom zvaný kvas. Po nákupe sa vniesol medzi nás pokoj a na krátky moment zavládla harmónia. Dostala som veľké vrece orieškových sladkostí, žlto-modrú šatku a poprechádzali sme sa popri rieke Uh. Mesto sa mi veľmi páčilo. Vôbec som sa necítila ako v inej krajine. Post-sovietska výstavba mi pripomínala rodný kraj a farebná jeseň vdýchla okoliu očarujúcu atmosféru. Užgorodčania sa prechádzali po nábreží. Mamičky tlačili kočíky, deti s krikom behali,  dedkovia s paličkami bezstarostne kráčali a ticho klebetili. Ukrajina na mňa zanechala príjemný dojem. Po spiatočnej ceste cez tržnicu sme začali dôležitú konverzáciu.

„Spokojná s výletom?“

„Nakoniec áno,“ súhlasila som.

„To je dobre, pretože treba vyraziť. Tašku s liekmi vezmeš ty, si žena, Slovenka, pravdepodobne ťa nebudú kontrolovať. Ak by sa ale pýtali, čo to má znamenať, povieš, že máš chronickú boreliózu a tu ťa nákup výjde oveľa lacnejšie,“ sucho mi oznámil svoj plán. Tak kvôli tomuto som musela ísť!

„Čože?!  Na to zabudni! Je to vôbec legálne?“ neverila som vlastným ušiam.

„A prečo by nebolo? Veď som ich kúpil v normálnej lekárni a nie u dílera.“

„Ale aj tak...Kvôli tomuto sme sa trepali na Ukrajinu? Napríklad Doxycyklín majú aj u nás,“ podstrčila som mu pod nos fialovú škatuľku.

„Majú, ale dávajú ho len na predpis. Doktori hovno vedia! Nezaujímajú ich moje bolesti.  Ešte sa ma drzo snažia presvedčiť, že som zdravý,“soptil.

„Nepredpíšu ti predsa medicínu, ak nenašli diagnózu...Výsledky si mal úplne v poriadku.“

„Ja hádam viem, či som chorý, alebo nie!“ teraz už kričal.

„Ja ti verím...ale bojím sa o teba. Nemôžeš si sám naordinovať plný ruksak liekov a užívať ich hlava nehlava...Čo ak sa otráviš, alebo si poškodíš pečeň? V tomto ťa predsa nebudem podporovať.. Ak sú antibiotiká iba na predpis, má to asi svoj dôvod...“ snažila som sa chlácholiť rozčúleného manžela.  

„Takže ty mi nepomôžeš? Zbabelo ma necháš trpieť, lebo sa bojíš basy?!“

„Áno, bojím sa problémov, ale aj toho, že kvôli svojej nezodpovednej samoliečbe umrieš a budem mať na tom svoj diel viny,“ priznala som sa úprimne.

„Skvelé, múdre, ozaj alibistické...chceš zdochnúť? Zdochni..ale bez mojej asistencie!“

„Zlato, prosím, neprekrúcaj..existujú aj druhé riešenia...pôjdeme k iným špecialistom, súkromníkom. Teraz budeme mať viac peňazí. Všetky ich pomíňaj na doktorov, ak chceš.. Tvoje zdravie je priorita. Ale toto, aj keby rovno bolo legálne, jednoducho nie je správne.“

„Takže definitívne sa na mňa vysereš?“

„Nie, Bože chráň..ale..“

„Vezmeš tú tašku?“

„Nie.“

„Ty si obyčajná zradcovská kurva!“ zasipel mi do tváre. Spravil pár krokov, vytiahol z vnútorného vrecka bundy môj pas a šmaril mi ho k nohám. Kým so ho zodvihla, bol preč. Stratil sa v dave odchádzajúcich výletníkov.

Nasledujúce dve hodiny som strávila chodením po meste. G. zmizol bez stopy. Tržnica bola stále pustejšia, až som zostala takmer sama. Bez hotovosti, bez mobilu, bez tašky, v cudzej krajine. Nemala som ani hrivnu na záchod. Keď sa na nebi zjavili červánky, pobrala som sa k autobusovej stanici. Sadla som si na prvú lavičku a zúfalo sa rozplakala. Nič rozumnejšieho ma nenapadlo.

„Čomu ty plačeš, divčinka?“ spýtal sa ma bradatý pán v modrej uniforme. Jeho prízvuk mi pripomínal Loňušku. To ma rozžialilo ešte viac.

„Muž ma tu nechal a odišiel bezo mňa...“ vykoktala som medzi vzlykmi.

Šofér autobusu tiež vedel po slovensky, ako všetci v Užgorode.

„Akože odišiel bez teba?“ čudoval sa.

„Viete, my sme sa pohádali a on sa hrozne nahneval. Hodil po mne pas a ušiel. Teraz nemám peniaze a neviem, ako sa dostanem domov,“ zadúšala som sa slzami.

„Ťúúú..to čo je za kreténa?“ neskrýval ujo prekvapenie. „Odkiaľ si?“

„Teraz bývame v Košiciach.“

„Za pol hodinku vyrážam do Brna. V Prešove budeme brať ďalších. Žiaľ, do Košíc si zájsť nemôžem, ale do Prešova ťa odveziem.“

„Ďakujem Vám z celého srdca. Neviem, čo by som bez Vás robila. Nemám sa Vám ani ako odplatiť..“

„Ja mám vnučku asi v tvojom veku. Ak by raz bola v podobnej situácií, prišlo by mi samozrejme, že sa nájde niekto, kto ju nenechá v núdzi.“

Autobus bol plný postarších Ukrajincov. Všetci cestovali za prácou. Ako jediná žena som tam bola pravá atrakcia. Môj dnešný incident sa rozšíril po vozidle rýchlosťou blesku. Chlapi ma ľutovali ako sirotu a ponúkali olovrantmi, ktoré im manželky zabalili na cestu. Dostala som okoštovať päť druhov domácich koláčov, slaninu, pagáče, pár štamprlíkov horilky. Za hranicami sa začali spievať akési ťahavé trávnice na tému ťažkého zarábania na chlieb. Kým sme prišli do Prešova, bola som prejedená a trochu aj pripitá. Šofér si vystúpil zapáliť a ja som znovu prišla ďakovať. V krátkom rozhovore som zistila, že jeho syn vyučuje na našej univerzite. Dokonca som ho poznala z videnia. Aký je svet malý!

„Pane, nikdy v živote nezabudnem, čo ste pre mňa urobili. Každému, koho stretnem, poviem aký ste bol ku mne dobrý a nedovolím, aby ľudia na Vás zabudli.“

„Netreba, divčinka, rado sa stalo...ale ak chceš spraviť službu sebe, odíď od toho chlapa...nemá ťa rád.“

„Niekedy si to tiež myslím...“ povzdychla som si.

„My muži občas klameme...ale naše skutky hovoria vždy pravdu. Ak chceš vedieť na čom si, vnímaj očami a mozgom, nie ušami a srdcom.“

Vľúdneho deduška som viac nevidela. V tomto prípade však neplatilo „zíde z očí, zíde z mysle“. Jedna silno veriaca kamarátka mi raz povedala, že Boh nám posiela anjelov v podobe ľudí a to sú tie pravé, dennodenne sa konajúce zázraky. Akurát si ich nevšimneme, lebo očakávame niečo pompéznejšie. Hoci otec prísneho učiteľa určite nebol nadpozemská bytosť, úprimne si myslím, že áno, aj mne minimálne raz prišiel na pomoc anjel.

Posledných pár kilometrov do Košíc som išla stopom. Zastavil mi kamionista z Popradu. Bol mĺkvy a nevyzvedal. Vyhodil ma relatívne blízko bytovky a stratil sa v nočnom veľkomeste.

Kráčala som zamyslená a nevedela, čo sa bude diať, keď otvorím dvere. V hlave som mala strašnú zmes pocitov –  strach, úzkosť, smútok, potrebu vysvetľovať, vzrušenie z neobyčajných okolností, ktoré som prežila za posledného pol dňa...No najvýraznejší pocit bol hlboký a zúrivý hnev. Chcela som počuť vysvetlenie, ale zároveň ma vôbec nezaujímalo. A je G. vôbec doma? Čo ak zostal na Ukrajine a teraz ma hľadá? Pochytila ma panika. Keby som mu mohla zavolať, no mobil zostal v jeho taške. Bože, veď ja vlastne nemám ani kľúče od bytu. Vyskúšam aspoň, či sú otvorené vchodové dvere. Sused má na chodbe starý rozheganý gauč, vyspím sa na ňom a zajtra uvidím, čo ďalej. Najhorší scenár sa našťastie nekonal – v našom okne sa svietilo.

Zazvonila som na portofón a manžel mi bez slova otvoril. Vyletela som na piate poschodie takmer bez dychu. Dvere už boli pootvorene.

G. stál v strede izby a neutrálnym hlasom ma privítal: „Vitaj.“

Čítaj celý článok
tomiholjubavi
21. jan 2018
Ukrajina 22 fotiek
tomiholjubavi
19. jan 2018
Krstná so svojou princezničkou najkrajšou :slight_smile::heart: Už takúto velikú neterku mám :heart:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
tomiholjubavi
Správa bola zmenená 19. jan 2018
Fakt netrpím komplexom slováka v zahraničí. Viete, to je taký typ človeka, čo mesiac žil niekde vonku a potom dalsich desat rokov vypráva, že "toto by sa v Nemecku (Irsku, Anglicku..) nikdy nestalo." :grinning: Ja žijem na Balkáne, tam sa može stať všetko :joy:
Ale, ak niečo funguje v HR, je to pošta. Človek tam pride s vecou, ktoru chce poslat a pani ti s usmevom na to najde krabičku (taku oficialnu žltú poštovu, par centov stoji.). Potom ti to zabalí, zalepí, obviaze šnurkou...a ak nemaju krabice velkosti, ktoru potrebuješ, ide ti do skladu pohladat nejaku podpultovku a da ti ju zadarmo. Uplne fakt. Stalo sa mi to mnohokrat. Este sa ti ospravedlni, ze jej to dlho trva.

Takto rozmaznana z chorvatskych pôšt, idem si ja dneska posielať balíky do Košíc. Vojdem dnu, paráda, nikde nikoho, idem prva na radu...No pani sa akosi nema do obsluhovania. čakám desať minút, kým ma zavola k pultíku. Vytiahnem zasielky a vylúdim jej tým pohoršený výraz na tvári: "Fíha, až teľo toho mace?!" Hej, sedem malých balíčkov. :grinning:
Pýtam sa, či mi môže prelepiť lepiacou páskou ešte raz tie obálky? Neda sa. ... prosíkam, Veď len trochu, lebo sa mi zda, že slabo drží tá čast, kt. sa zatvara. Oni neposkytuju také služby, som si mala doma zalepiť. Ako keby jej ruky odpadli a skrachovala za ten kúsok lepiacej pásky. Hovorím jej, nech to teda pošle prvou triedou a doporučene. Nedá sa, bo to mam zle vypísane. Mám odosielateľa seba a ak balík neprevezmú, nebudú mi to posielať do HR, lebo platím len slovenské poštovné. Chapem, logické. Takže, všetko treba prepisovať. Pýtam teda nové obálky. Nemajú. Dopisujem všade maminu adresu, no pani už má nervy, že čom mi to tak dlho trvá. Odsunie ma na bok a vezme ďalších, počúvam jak sa skupina spoluobčanov s ňou hašterí, kvôli niečomu a medzičasom čakám. Konečne som na rade, ideme to poslať..Chcem platiť kartou, nedá sa. Neberú kreditku. Pani zazerá, či si z nej robím prdel. Nechala som teda balíky tam a jak vagína behala hore dole, kým som našla vub bankomat a vrátila sa to zaplatiť. (Zas som si vystála frontu).

Zlatá chorvátska pošta s milými teuškami, kde a všetko dá. Tu sa nič nedalo. Viete, jak partizánske desatoro - nemam, neviem, neda sa... A keď som videla, jak tie balíky drbla do prepravky, až sa mi vlasy dupkom postavili. Ani zo stoličky sa nepostavila, len zacielila a šmarila nahodne, jak basketbalista, čo triafa na slepo cez pol ihriska.:joy: No, každopádne, balíky som poslala a či aj prídu, uvidíme :joy:
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
Správa bola zmenená 18. jan 2018
Čím zahájiť návštevu milovanej domoviny, než bryndzovými haluškami? :slight_smile: (dieta ešte dnes počka :grinning:) ...a samozrejme, fotka musí byť, lebo ked neodfotis co jes, akoby si ani nejedol :joy:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
tomiholjubavi
14. jan 2018
Vytiahnem cviklu, že ju ošúpem na obed, keď tu zrazu začujem líškavým hlasom: Nevestička drahá a neschudla si akosi v poslednej dobe?
Tomica sa pridá: Veru, veru...viditeľne...
Pýtam sa: Ale fakt?
Starý na to: - Áno! Čestné slovo..nie že si budeš myslieť, že sme ťa len chceli lichôtkami obmäkčiť, aby si na obed spravila tie fajnové chrumkavé zemiakové kolieska....vieš..namiesto týchto jedál na mučenie...:joy::joy: ...

(Toto je ženice moc Mačingovej receptov :grinning: Ešte len vytiahnem suroviny a chlapi uz vedia aj zalichotit, aj poprosiť :joy: ) Ale dnes som ich vzala na milosť a tie placky som teda spravila, keď si dali tolko námahy s vymýšľaním stratégie ako zmeniť plánované menu :grinning:
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
Správa bola zmenená 7. jan 2018
Tak som dneska odzdobovala a keďže som sa s vami nepodelila o ozdobený stromček, pridávam aspoň teraz :grinning: ...aj keď tuším stratil z prvotného glamuru :sweat_smile: ..ženice ale fakt..toto je už druhý rok po sebe, čo mi zostal takýto zdochliak...ale ked poviem chlapovi, že toho roku vezmeme jedličku, tak sa v nom prebudí gén, ktorý zdedil od svojho papá a zas kúpi smrek v akcií :joy::joy: Oh a ten škodoradostný pohlad susedy, keď ma videla ho vynášať k smetiaku :joy:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
tomiholjubavi
6. jan 2018
Drahé pravoslávne ženice, veselé a požehnané Vianoce zo srdca želám :slight_smile: Mir Božji, Hristos se rodi. Христос рождается :heart:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
tomiholjubavi
3. jan 2018
Nemám rada upratovanie. Teda okrem čistenia pivníc, špajzí a podobných chuťovečiek. Je to síce zaberák na dýchacie cesty, no vždy sa tam nájde plno zabudnutých pokladov. A tak som dnes náhodou vyhrabala takýto klenot, fotku z viktoriánskej doby s popiskom vzadu. V strede je Tomiho prababka Emelína s rodičmi, praprababkou a prapradedom :slight_smile: Dole niekto iným písmom dopísal, že sú pochovaní v Budve.
Cíííí, takýto skvost do nášho rodinného stromu :slight_smile:
(A okrem tejto fotky som našla kopec smetí, sprostostí, chrobákov, pavúkov, zbierku umelých kvetín a takú naťahovaciu hračku s malymi činelami, celkom ako z hororu, ktorá bez milosti išla do koša ešte skor, než dostala príležitosť nás strašiť :joy: )
Zobraz celú správu
(1 fotka)
tomiholjubavi
1. jan 2018
Tomica sa ponáhľa z venčenia psíka. Vraj: Rýchlo, rýchlo, nech nezmeškáme televízne noviny.
Hovorím: Tie dnes ozaj nemusíme pozerať, presne viem, čo tam bude: Ohňostroje v rôznych veľkomestách sveta – isto Moskva, Londýn, Sydney, plus nejaké iné, ukážky z chorvátskych námestí, ako sa slávil Silvester,...prvé narodené deti po polnoci a následné bedákanie, že Chorvátov stále ubúda, reč prezidentky, príhovor Pápeža...Prezidentka bude gratulovať a pápež spomenie potrebu svetového mieru a lásky. A nakoniec, aby sme nevyšli z cviku zvyčajnej morbidity televíznych novín, ukážu pár odstrelených prstov, popálených rúk a opileckých výčinov, ktoré skončili zle...
Začali správy a ako som to vymenovala, jedno za druhým, len v inom poradí, išli tie reportáže.:joy:
Tomi hovorí: wooow, ty máš ozaj nejaké nadriprodzené dary :grinning: ...
(Lebo vôbec nevysielajú každý rok na chlp presne to isté :grinning: )
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
31. dec 2017
Rok 2016 bol hrozný. Život ma unášal prúdom ako divá rieka a ja som cítila, že nemám absolútne nič pod kontrolou. Bola som úplne stratená. Pochybovala som a bála sa. Nevedela som, čo chcem. Hoci sa mi kopu ľudí snažilo pomôcť, cítila som sa strašne osamotená a nemohla som nájsť to pomyselné vnútorné svetlo. Nie som nejaký extra nábožný typ, čo pokorne ďakuje aj za nezdar. Furt breptám a pindám a stále chcem niečo viac. No na konci predminulého roka som došla do štádia, kedy človek stratí aj posledný kompas. A tak som si povedala, asi prvý raz v živote: „Bože, už mi je to jedno nech sa stane, čo sa má. Buď vôľa tvoja...(Ale pošli už konečne to bábätko...Oh a ak by si vedel vybaviť, nech bez diety schudnem, bola by som ti vďačná. Aspoň 10 kilečkov... Ďakujem“ )
2017tku som začala s prázdnou mysľou, bez záväzkov, bez očakávaní. A viete čo? Neschudla som tých desať kilečkov, :grinning: ale aspoň som ich ani nepribrala :grinning: Bábo tiež neprišlo, no stala som sa tetou toho najkrajšieho blonďavého dievčatenka na svete. A mama konečne prestala do mňa hustiť, že chce byť babka. Svokor začal byť dobrý, skoro ani nemám o čom písať :grinning: A Tomi je ešte lepší ako hocikedy predtým. Zahŕňa ma láskou a pozornosťou. Aj keď sa vieme zvadiť, naše hádky nebolia v srdci, iba pália na jazyku. No i v zápale jedu vieme, že sa rýchlo pomeríme.
Mali sme krásnu a naozaj požehnanú sezónu. Za celý čas sme nemali v našom dome ani jednu jedinú skupinu zlých hostí. Leto sme začali charizmatickou rodinkou, zakončili sme ju nádhernou rodinou a celé štyri mesiace medzitým sa u nás striedali samí príjemní ľudia. Užili sme si veľa grilovačiek, smiechu, zábavných rozhovorov a pozitívnych recenzií. Bolo to také leto, kedy som sa pri našich hosťoch aj sama cítila ako na dovolenke. Dokonca aj Angličania po sebe upratali (na svoje pomery) a boli príjemne veselí a priateľskí. :slight_smile:
V auguste sa mi navyše splnil detský sen. Tomík mi kúpil karavan. Pomenovala som ho po obľúbenej speváčke, Esme Redžepovej a zvyšok leta sa zabávala zháňaním malých boho gypsy doplnkov. Ešte som sa ani poriadne nevyradovala z mojej Esmy, už sme boli na ceste do vysnívaného Rumunska. Tak dlho som sa tam tešila..no v skutočnosti to bolo ešte lepšie, než v predstavách. Tie tri týždne boli doslova magický zážitok. Náhodou sme našli rodnú dedinku mojich predkov a bola rozprávkovo nádherná vo svojej starobylej opustenosti v strede transylvánskych hôr. Čo som ale nevedela je, že prekvapenie života ma čaká v susednom Maďarsku, kde som nielen našla dedinu, ktorú sme tentokrát cielene hľadali, ale aj rodinu mojej prababky. To, čo sme našli tam, navždy zmenilo tak veľa. Už nikdy nebudem ako predtým. Zrazu mi boli jasné toľké veci...:slight_smile:
Záverom roka mi nečakane zomrela teta. Tá, ktorú som mala z celej rodiny najradšej. Veľmi ma to zarmútilo a každý deň si na ňu spomeniem. Mala krásny pohreb, snežilo ako v perinbabe a v reštaurácií, kde sa konal kar bola už vianočná výzdoba. Bratranec v príhovore povedal, že si máme predstavovať, že to nás Anička pozvala na kapustnicu, aby sme sa konečne všetci stretli. Ešte aj po smrti nás rozosmiala spomienkami na jej večné anekdoty a srandičky, ktoré vždy rozprávala, niekedy aj v dosť nevhodnej chvíli. Mala ten dar humoru, čo v každej situácií vykúzlil ľahšiu atmosféru. Po tomto trpko-veselom pohrebe, som sa vrátila do Zagrebu. Vonku ma dočkal Tomi so psíkmi, ani som nevedela, kto sa mi potešil najviac. (Asi Goričko :grinning:) ...A ja som si prvý krát, odkedy som sa prisťahovala do Chorvátska, uvedomila, že som tu doma. Teraz aj tak naozaj.
A tak rok, v ktorom som nič neplánovala, bol nakoniec jedným z najčarovnejších v mojom živote. Bol plný splnených prianí, radosti a vnútornej harmónie. Konečne som našla, čo som tak dlho hľadala.. vnútorný pokoj. Spoznala veľa dobrých ľudí a prežila som tie najkrajšie chvíle.
A tak nám všetkým do 2018tky želám toto: Bože, nech si nám milostivý a nech sa stane vôľa tvoja. Všetko zlé od nás odožeň, nikoho nám neber a daj nám veľa takých rokov, ako bola 2017tka pre mňa.
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
Správa bola zmenená 24. dec 2017
Tak prišiel ráno vetchý starček a vkuse niečo prúdil. Kapustnica je kyslá a štipľavá, diery v jazyku mu vypáli, rybu chcel oslića a nie tresku, stromček je prezdobený, darčeky som mohla aspoň zabaliť, teraz vidí, že dostane knihu a pripravila som ho o radosť z rozbaľovania (lebo Ivanko maličký má 5 ročkov a očičká mu kvôli mne nezažiaria pod jedličkou.) (A veru nezažiaria ani nám, keďže obaja sme od neho dostali pravé nefalšované každoročné nič :grinning: )
Tým som sa však nenechala znechutiť, pravila som tradičné jedlá, naaranžovala stôl, zapálila sviečky...(On to ani jesť nebude, má lepšej roboty.. Nechápe prečo sa musíme prispôsobovať slovenským zvykom. V Chorvátsku po Chorvátsky!) ...Ale v čom sú iné tie chorvátske zvyky, to už nepovedal. No mojim 6 ročným pozorovaním som vyzistila, že v ničom, starý len chce vyrypovať. Tak hovorím: Barba a viete o tom, že u nás je taká povera: kto je na štedrý deň nevďačný, tomu v Novom roku uletia všetky peniaze? :grinning: ...
„Ale nehovor?!“ vydesil sa poverčivý Vrag. „A aké máte ešte povery?“
„No, napríklad, kto nepochváli večeru, toho budú po dedine ohovárať...Kto sa nepoteší darčekom, ten o rok nič nedostane.. A kto prvý odíde od stola, ten z rodiny najrýchlejšie umrie....“
„Úuuuha, to máte kruté zvyky v tých karpatských horách.“
Už je hodinu po večeri. Starý všetko pojedol, nahlas pochválil, koledu s nami zaspieval a od stola som sa musela prvá postaviť a potvrdiť svojim Balkáncom, že už ozaj môžu odísť, lebo sedeli ako zarezaní, vychvaľovali každý hlt a ani náhodou sa nechceli zdvihnúť zo stoličky“ :joy:
Výhodou cudzinca v zahraničí je, že si môže „starobylé“ tradície vymýšľať sám podľa potreby. :joy:

Ženice, k najkrajším sviatkom roka Vám všetkým želám krásne Vianoce plné radosti, harmónie a šťastných rodinných okamihov. V novom roku nech Vám Pán požehná zdravie a zdravé rodiny, príjemnú prácu, peňazí toľko, aby aj vetchý starček povedal, že to je už dosť :grinning:, veľa veselosti, smiechu, bezstarostnosti. Aby sa Vám plnili malé želania, aj sa diali veľké zázraky, aby všetky vaše cesty boli bezpečné a aby ste stále mali čas na svojich milovaných a oni aby mali čas na Vás. Nech sú Vaše dni plné lásky a spokojnosti. Nech sa Vám darí všetko, na čom Vám záleží. Veselé Vianoce.
:tada:
Zobraz celú správu
tomiholjubavi
23. dec 2017
Išla som do mesta kúpiť strúhanku a sušené hríby do polievky. Tuto v centre majú takú tržnicu pod holým nebom a tam v stánkoch ľudia predávajú čo doma dopestovali, alebo vyrobili. Najčastejšie potraviny, ale sem tam sa nájde niečo aj niečo iné. Rada tam chodím, lebo je to pravé balkánske multi-kulti miesto, kde je vždy hlučno a veselo. Tety núkajú svoje vajcia, syry, či koláče a žiarlivo sa prekrikujú, kto má kvalitnejší tovar. Ujo s albánskym prízvukom sa ťa snaží presvedčiť, že tie banány nie sú dovezené, to on sám ich istotne dopestoval na terase. Postarší Róm nemá síce stánok, ale chodí hore dole s taškou plnou termoponožiek a šarmantne sa ich snaží každému vnútiť, ak vezmeš troje, pravý šanel 5 máš k tomu za 20 kún :grinning:. Tu pani predáva štipce, musím si kúpiť, zas mi všetky popadali, keď som vešala prádlo. Trvá mi tak mesiac, kým stratím celý balík :grinning: Vezmem rovno aj medovníky pre dedúcha, nech nepindá, že som nenapiekla „domáceho“?
Ľudia sú tu plní života. Niektorí sa handrkujú o zľavy, iní berú plné tašky, akoby sa neblížili Vianoce, ale hladomor.. A aha tu sa nejaké deti snažia koledovať. Mutujúci chlapci len občas trafia noty, na entuziazme im to však neuberá. :grinning: Pomaly vychádzam von, keď mi pri pohľade pred seba stisne srdce. Hneď vedľa brány, v kúte na zemi, len na rozprestretej šedej plachte, sedí slabo oblečená babička a pred sebou má vyložených niekoľko starých, ošuntelých, plyšových medvedíkov. Nevykrikuje, nenúka, len tam sedí potichu, na periferií tejto nákupnej veselice a čaká, kto si ju všimne. No nikto akoby nevidel starenku ani jej žalostne chudobný výpredaj. Nakupujúci aj predávajúci sa hnali, všetci vo svojom rytme, akoby tam ani nebola. Taká osamotená a zabudnutá v centre miliónového mesta :frowning2: Chcela som niečo duchaplné povedať, alebo sa jej aspoň prihovoriť, ale nemohla som. V krku mi navrela guča ako rugbyova lopta a musela som odísť. Sadla som si na prvú lavičku, vyhrnula si šál až po čapicu, nech ma nikto nevidí a plakala dobrých desať minút. Nemohla som si pomôcť, v nič tak smutné som dlho nevidela.
Zrazu som začula vedľa seba hlas: „Termoponožkyyyy, originál z Turecka dovezené! Nekradnutééé!“ Trochu mi to rozohnalo chmáry. Utrela som si kilometrový sopel :grinning: a hovorím, Dajte troje, šanel nechcem, vezmite žene. Zobrala som balík, vrátila sa na tržnicu, podala ho s nejakymi drobnými starenke a rýchlo utekala preč, lebo zas sa mi slzy tlačili.
Nikde nekontrastuje chudoba tak dobre, ako keď sa zjaví na vyzdobenom sviatočnom mieste. :frowning2: Bože, nikomu viac nedopusť, aby takto skončil. Kiežby mal každý niekoho, kto sa o neho na staré kolená postará.
Zobraz celú správu
Strana
z 4
Predošlá Strana
z 4
Ďalšia