Aby sme dostali karavan do dolnej zahradky, museli sme trochu poupravovať terén. Cesta bola totiž v jednom bode priliš úzka, kvôli takej jame, kt. tam isteho času vykopal sused. Ani ja, ani Tomi však nie sme prudko pracovité typy, čo by sa krompáča chytali hoci i počas prijemneho jarného vánku..tak si viete predstaviť, ako nás to lákalo teraz, keď vonku vypekajú 40tky 😀 Rozhodli sme sa, že aby nás, na robotu nezvyknuté lemry, z toho hicu netrafil pri lopatovaní šľak, budeme chodiť pomaličky zahrabávať po nociach. Každú noc po 10-15 fúrikov a za tri dni to máme hotové.
Prvú noc kopeme, nikto nič..len do ticha ospalej primorskej dediny sa ozyva zvuk krompáčov narážujich o kamene a zhrdzavené koliesko fúrika 😀 Druhú noc to už zvedavý strýček z domu poblíž nevydržal a prišiel sondovať, vraj: Tomica, čo to robíte? a moj chlap žartovným tónom hovorí: "Aaaale barba, tela sa snažíme zbaviť." Chlap sa tak zatváril, že som sa musela začať smiať a keď odišiel, Tomici som vytknula, načo vypráva hovadiny, ešte na nás dedúch políciu zavolá 😀 No ten sa k nám viac vypytovať nevrátil 😀
Posledný večer svokra chytila panika, že je to slabo zahádzané a keď tadiaľ pôjde auto, prevrhne sa, zaborí, alebo ho priam vcucne sťa do pohyblivého piesku 😂 ..ah ten náš "Šejkspír" ostrovný, hneď a hneď dramatický scenár vymyslí. Tomica v snahe manifestovať pevnosť svojej roboty, sadol do auta, pobehal po zákope hore dole a to vraga upokojilo...lenže...
Ráno idem venčiť a už začujem klebietku: Vraj Tomo, od Ivana syn a jeho žena cudzinka, niekoho zakopávali pri záhradnom múriku. Na vlastné oči to pán XY videl...ba čo viac, tej čudáčke to bolo ešte aj do smiechu 😀 ...a včera, keď skončili, zem na hrobe autom udupali, asi aby to čajky nelákalo 😀 😀 😀 (Neviem, čím tu týchto pažanov kŕmia, že všetci majú takú bujarú predstavivosť 😀 😀 )
Každopádne, dlho očakávaný prírastok sme po manévrovaní, navigovaní a zdatnej svokrovej hystérií nakoniec do záhrady dostali. A teraz vám ženice s hrdosťou a nadutá od pýchy môžem predstaviť náš nový rodinný prírastok 🙂 Je krajsia ako na fotkách, nadherne vonia, zmestíme sa tam aj so psami ...a je konečne mojaaa 🙂 Rozhodli sme sa, že ju budeme volať Esma.... uz sa nevieme dočkať. Hned ked trochu padne teplota, pojdeme ju vyvenčiť k nejakej rieke.
