icon

Ak niečo neznášam na Chorvátsku, je to zdravotníctvo. Áno, majú dobrú pohotovosť a vybavenie pre prípady núdze. Ale ak máš riešiť niečo neakútne..amen-tma. No akokoľvek sa tomu snažím vyhýbať, dnes som musela ísť dať krv na ženské hormóny. Gynekológ vypísal lístok zvaný "uputnica" a vraj: "Netreba vás objednávať. Krv sa berie v 1-4ty deň menštruácie a keďže mávate nepravidelné, počkajte len na cyklus a potom choďte na test."

Prišiel onen deň D a vyrazila som. Samozrejme, nemocnica s labákom je na úplne inom mieste, než tá, kde bežne chodíme. Nie je to síce ďaleko, ale ja som osoba, čo sa dokáže stratiť aj v Ilave na jarmoku - vezmem si teda taxík. 7:30 som tam. Pri vchode stojí sestrička a že: "Dobrý deň, máte koronu?" 😅 Čo ja viem, hádam nemám... "Tak choďte...."

V čakárni si vezmem poradové číslo - 61. Otvárali síce len pred pol hodinou, no nejako ma stihlo predbehnúť 60 ľudí 😀 Vnútri je akurát číslo 8. Ešte dobre, že mám čas, pretože okrem ľudí s číslami, sa každú chvíľu niekto potrebuje "len niečo opýtať." a trčí tam večnosť. Medzitým, pacientov je všade kopec. Kúsok opodiaľ nejaký dedo tak vokálne klokotavo chrchle, až ma z toho miestami naťahuje. Alebo je to snáď z arómy, ktorú šíri tento, inak dobre vyzerajúci, mladík? Ľutujem ho, lebo zrejme má nejaký problém s inkontinenciou veľkého typu. No moja ľútosť čakanie vedľa neho nerobí o nič znesiteľnejším. Snažím sa otvoriť okno (a aj na chvíľku uspejem), no tu už na mňa gáni neznáma babka a oznamuje mi, že prievan je zabiják! Zavrela a mám po paráde. Hodina prešla ako nič.
Okrem poradovníka a predbiehačov, prednosť majú aj tehuľky. Je to pochopiteľné, ale už mám nervy na každého, kto mi naruší počítanie odbúdajúcich čísel. Konečne som na rade. Vojdem do miestnosti, dám papiere od gynekológa a ženská mi povie, že:
"No ale ja vás nemôžem vziať! Nie ste objednaná!"
"Akože nie som objednaná? Mám uputnicu aj poradové číslo a čakám tu už skoro dve hodiny!"
"To nespochybňujem, ale chýba vám objednávka."
"Doktor mi povedal, že ju pri nepravidelnej menštruácií nemusím mať."
"To vám povedal zle."
"A teraz čo??"
"Počkajte začiatok ďalšieho cyklu a v prvý deň sa objednajte."
"Vy mi práve hovoríte, že mám prísť O MESIAC???"
"To sa môžete poďakovať svojmu doktorovi, lebo vás zle informoval."

Vnútro mi zalial príval tepla...Cítila som, že aktiváciu môjho vnútorného Hulka už nemôžem ničím zastaviť....Pi*ujem strašne. Po krátkej ukážke slovenského temperamentu, sestrička hovorí: "No dobre, dobre, tak vás teda vezmeme aj bez objednávky! A vášmu gynekológovi vysvetlite situáciu!"

Keď sú formality za mnou, čakám vo fronte na odber. Štyria doktori pichajú pacientov. Trom to ide dobre. Mladá, zrejme študentka, bodá postaršiu pani už na desiaty pokus a nie a nie jej trafiť žilu. "jój, máte žilky ako pavučinové vlákienka," smeje sa nervózne, kým ju tetka vraždí pohľadom. Hádajte, kto nakoniec bral krv mne? Samozrejme, že učnica. Ráno som ani netušila, že "v cene" bude aj akupunktúra.

A teraz mi zostáva čakať na 21 deň cyklu, keď pôjdem testovať estrogén. 😅