Aký pekný sen som mala dnes 🙂
Že som išla do mesta na vianočné nákupy. Všetko bolo pekne vyzdobené, hrali koledy, voňala škorica, ľudia sa trepali s taškami. Ja som ešte nič nemala kúpené, keď ma zrazu obklopila skupina cigánčeniec a pýtali peniaze. Povedala som im, že nemám a oni teda odišli k niekomu ďalšiemu. Všetci, okrem jedného. Asi 4 ročný ušmudlaný chlapček, s veľkými čiernymi očami a strapatými vlasmi zostal stáť a kukal na mňa. Tak mu opakujem: "Naozaj nemám kuny, zobrala som si len kartu." a on mi, že: Ale ja nechcem kuny, hľadal som teba mama...❤
Potom mi podal ruku a ja som zrazu vedela, že je to môj synáček. 🙂 Hned sme sa vybrali spolu do obchodu, kúpila som mu žltú teplú bundu a červené čižmičky a odišli sme na električku domov 🙂.
Zobudila som sa taká veselá, že som od radosti išla svokrovi na narodeniny tortu objednať 😀 . Snáď to bol prorocký sen a už to dlho nepotrvá, kedy sa nájdeme 🙂