Dnes je to 18 rokov, čo sme zostali bez nášho deda. A bez jeho makových koláčov, lipového čaju, grgavého "pežgé", strašidelných príbehov, čítania z časopisu Bosorka. Bez pohľadu na jeho približujúcu sa siluetu, keď k nám išiel na návštevu na svojom starodávnom bicykli, oblečený v modrom štrikovanom svetri, obľúbených teplákoch, "Leninovej" čiapke a bielych koženných topánkach. Ako som sa len tešila, že ho vidím a aj so sestrou sme čakali, kedy nám povie ďalšiu z tých svojich podivínskych rozprávok vlastnej tvorby, v ktorých farári kázali pôstenie a po omši jedli pečené kačice, až im omastek po papulách tiekol 😀 (A ako sa naša pobožná prababička vždy rozčulovala, čo nám to hovorí za blbosti 😀)
Zostali sme bez jeho spomienok na starý svet. Na ten, ktorý bol ešte čarovný - kde aj stromy mali dušu, zlé susedy sa vedeli meniť na žaby a kde všetko neviditeľné bolo skutočné 🙂 A zostali sme aj bez domáceho leča, 20 korunáčky na každé sviatky a bez vianočnej kolekcie, ktorú dostával z fabriky, no vždy nám ju odložil a podaroval. Od stratených výšin starého neba, po dedove gurmánske kreácie, to všetko nám už tak dlho chýba.
Dedo bol zaujímavý, záhadný človek. A mnohé z tajomstiev, ktoré nám zanechal odhaľujeme aj roky po jeho smrti. Niektoré sú hlboké a iné len také drobnosti na zahriatie pri srdci.
Napr. minule som si obzerala krabičku šumivého C-éčka a tam, že "pezsgő tabletta". Musela som sa smiať. Celé detstvo som si myslela, že dedo chcel dať svojmu šumivému odgrgováku fancy meno a "pežgé" mu znelo tak francúzsky. Viete, že "Le pežgééé", keď ono to bolo celý čas pezsgő... Veru, náš dedo mal ten dar, že v jeho podaní Maďarčina znela šarmantne ako Francúzština 😀
Keby bol s nami na tomto svete, mala by som mu toľko toho čo povedať. Na druhej strane viem, že aj keď ho nevidíme a nepočujeme, stále nás neopustil. Stráži nás z neba a z času na čas sa pripomenie vo sne, či v malých každodennostiach.
Krásne napísané 🙏
Mám slzy v očiach a aj preto že takého dedá máme aj my. Milovaného,ktorý robí naj naj jablká v župane a parené buchty,palacinky.pred tromi rokmi nám spadol zo zrazu na hubách,tri metre.12rocny bratranec ho zachránil. Moji chlapcov miluje nekonečné a vždy tak krásne na nich pozerá.ako hovorí babka je už zosuvereny🙂 má 78,krivý,ale je náš! A neviem si absolútne predstaviť že tu raz nebude. Odíde kus môjho srdca.
Ked sa pozriem na tu fotku vidim tam teba
@alkamalka veru, ani zdaleka nie o kazdom mozem napisat takuto odu. A to bude čoskoro problem.
Rodina mi dala za ulohu spisat rodinnu kroniku a teraz mam dilemu, či mam o všetkych predkoch napisat nieco pekne, povzbudive pre buduce generacie, alebo napisem necenzurovanu pravdu, kde zapis o dobrej štvrtine predkov by vyzeral asi takto, že: Osobu XY si všetci pamatame ako narcisticku, prehnane pedantnu ženu bez schopnosti prejavit uprimne city. Vždy ked som ju videla, sedela v aute, fajčila, tvarila sa kyslo a ked odišla, moja mama plakala 😅
Problem je v tom, že to bude čitat cela rodina a aby z toho nevypukla vojna, bude musiet by zachovana "politicka korektnost" 😅
V pripade tohto mojho deda su však všetky ody uprimne a bez ohladu na to, kolko je umrety, stale mi chyba.
@tomiholjubavi určite píš neutrálne🙂poprípade ako poznámku pod čiarou🙂
@veronicka88 vyriešila by som to tak, že som by všetkym bratrancom, sesterniciam, strycom, tetka, su sedam, babkam... rozposlala žiadost, nech spišu svoje spomienky na tu ci onu osobu a potom mi to pošlu. Potom z toho povyberame to najlepšie. Ak nebude mat na nejaku osobu pekne spomienky nikto, napišem len taky obkec, že kde pracovala, co robila a tak... Hadam to nebude moc viditelne trčat.
Mám šťastie že si pamätáš. Ja som deda nestihla zaujímavé je že sa sestra na neho podobá 🙃 a napr ja si na babku pamätám. Je to už viac ako 20 rokov ale pamätám sa ako raz došla z obchodu a v rukách tašky a hore celkom VESNA keksík 🥰
@tomiholjubavi napis kroniku oficialnu, pozitivno neutralnu, pre rodinne ucely... a na tajne miesto schovaj verziu “…a takto to bolo naozaj”… zamuruj dakde na tajnom mieste a nechaj vo svojom testamente prilozenu rukou nakreslenu mapku. tvoji potomkovia ta budu milovat o to viac 😀
spomienky na starych rodicov byvaju tie najkrajsie 🙂
Och, taku kroniku by som brala aj ja o nas... asi by som napisala oficialnu charakteristiku a potom poznamku, ze takto a takto si ju pamata vacsina ludi😃
Aj náš dedo bol taký. Ale veru navariť vedel len chlieb s masťou a cibuľou. Aj ten bol chutnejší než čokoľvek. 7.7. to bude 10r čo nás opustil.
Dodnes je u nás v rodine veta, ktorú vždy ktosi vytiahne.
Moja dcéra mala asi 4r. Prišla k mojej mame a šepká jej do ucha: babi pradedko je chudobný, keď mi nedal maslo?
@tomiholjubavi Vidno ze ste si boli s deom velmi blizki,s takou laskou si to napisala.....vela spolocnych crt mate podla tej fotky,velmi sa na neho podobas.
Krásne napísané
❤