Išla som do mesta kúpiť strúhanku a sušené hríby do polievky. Tuto v centre majú takú tržnicu pod holým nebom a tam v stánkoch ľudia predávajú čo doma dopestovali, alebo vyrobili. Najčastejšie potraviny, ale sem tam sa nájde niečo aj niečo iné. Rada tam chodím, lebo je to pravé balkánske multi-kulti miesto, kde je vždy hlučno a veselo. Tety núkajú svoje vajcia, syry, či koláče a žiarlivo sa prekrikujú, kto má kvalitnejší tovar. Ujo s albánskym prízvukom sa ťa snaží presvedčiť, že tie banány nie sú dovezené, to on sám ich istotne dopestoval na terase. Postarší Róm nemá síce stánok, ale chodí hore dole s taškou plnou termoponožiek a šarmantne sa ich snaží každému vnútiť, ak vezmeš troje, pravý šanel 5 máš k tomu za 20 kún 😀. Tu pani predáva štipce, musím si kúpiť, zas mi všetky popadali, keď som vešala prádlo. Trvá mi tak mesiac, kým stratím celý balík 😀 Vezmem rovno aj medovníky pre dedúcha, nech nepindá, že som nenapiekla „domáceho“?
Ľudia sú tu plní života. Niektorí sa handrkujú o zľavy, iní berú plné tašky, akoby sa neblížili Vianoce, ale hladomor.. A aha tu sa nejaké deti snažia koledovať. Mutujúci chlapci len občas trafia noty, na entuziazme im to však neuberá. 😀 Pomaly vychádzam von, keď mi pri pohľade pred seba stisne srdce. Hneď vedľa brány, v kúte na zemi, len na rozprestretej šedej plachte, sedí slabo oblečená babička a pred sebou má vyložených niekoľko starých, ošuntelých, plyšových medvedíkov. Nevykrikuje, nenúka, len tam sedí potichu, na periferií tejto nákupnej veselice a čaká, kto si ju všimne. No nikto akoby nevidel starenku ani jej žalostne chudobný výpredaj. Nakupujúci aj predávajúci sa hnali, všetci vo svojom rytme, akoby tam ani nebola. Taká osamotená a zabudnutá v centre miliónového mesta ☹ Chcela som niečo duchaplné povedať, alebo sa jej aspoň prihovoriť, ale nemohla som. V krku mi navrela guča ako rugbyova lopta a musela som odísť. Sadla som si na prvú lavičku, vyhrnula si šál až po čapicu, nech ma nikto nevidí a plakala dobrých desať minút. Nemohla som si pomôcť, v nič tak smutné som dlho nevidela.
Zrazu som začula vedľa seba hlas: „Termoponožkyyyy, originál z Turecka dovezené! Nekradnutééé!“ Trochu mi to rozohnalo chmáry. Utrela som si kilometrový sopel 😀 a hovorím, Dajte troje, šanel nechcem, vezmite žene. Zobrala som balík, vrátila sa na tržnicu, podala ho s nejakymi drobnými starenke a rýchlo utekala preč, lebo zas sa mi slzy tlačili.
Nikde nekontrastuje chudoba tak dobre, ako keď sa zjaví na vyzdobenom sviatočnom mieste. ☹ Bože, nikomu viac nedopusť, aby takto skončil. Kiežby mal každý niekoho, kto sa o neho na staré kolená postará.
Ja som dens pred obchodom stretla bezdomovca,pekne pozdravil ,poprial stastne a vesele a povedal....nechcem peniaze.....prosim o jedlo :(. Jasne , že sa mu ušlo tepkých chrumkavych žemličiek. Dlho budem na nho este mysliet...
Ty si skvelá,Miška, takáto staroba je ozaj na zaplakanie. Ja som si v lete kúpila kvety u nás na trhu od takej babenky,lebo mi ju prišlo tiež veľmi ľúto.Spomínala som to pred jedným známym a on mi vravel, že ju tam vyhadzujú každý deň mladý, lebo počítajú so súcitom ľudí.Nakopala by som takých s chuťou do ri....Ďakujem ti za tú starenku, prajem tebe i tvojej rodinke krásne sviatky, plné lásky a pohody a v budúcom roku nech k vám priletí i ten vytúžený bocian.
❤❤❤
Daj Boh,aby bolo takých ľudí ako si ty viac. Ja to čítam a plačem jak malé decko... Dlho ťa sledujem a čakám kedy čo pridas,no nikdy som ešte nenašla odvahu 😁 ti niečo komentovať... Tvoje príspevky sú úžasné,vždy z nich cítiť tu emóciu s akou to píšeš... Si úžasná žena a všetkých som si vás obľúbila a aj vášho deduša... A všetkým vám prajem krásne a požehnané Vianoce a aj ten najkrajší darček po ktorom tak veľmi túžite...lebo viem,že si to zaslúžite najviac... 🎄🎅🎁
😇❤️😘
Ja vždy strašne rada čítam, čo ty píšeš.. Čokoľvek.. Milujem tie tvoje príspevky. Urobila si milý skutok. My sme včera šli mestom a o roh obchodu stal v zime starý dedko. Na prvý pohľad bezdomovec, držal v ruke bagety.. Stál a hľadel do blba. Tak muž vraví dcére, pod urobíme dobrý skutok.. Šli a dali mu stravny lístok, ten pohľad jeho si budem ešte dlho pamätať.dcéra sa ma spýtala prečo ho nevezmene na vianoce domov, keď on nemá svoj.. Deti majú vždy tak krásne jednoduché riešenia. My dospelí by sme sa mohli učiť
Chuda babuska takto skoncit na stare kolena😔 guca mi navrela v hrdle ako som to docitala..vzdy ma strasne vezme ked trpia deti, zvierata a stari ludia..toto by sa nemalo diat😢 ale myslim si ze ju velmi zahrialo pri srdci ze di si ju vsimla aspon ty a dala jej tie ponozky🙏
Si skvelá, Miši, a zaslúžiš si to najlepšie! Šťastné a veselé! (Ako sa to vlastne povie po chorvátsky?)
U nás v obchoďáku vo vestibule vždy v sobotu sedáva asi 13 ročný chlapec s mamou a predávajú varešky.Zlatý,skromne oblečený,slušný.Tak som si pred Vianocami jednu varešku kúpila a keď som odchádzala,tak som sa ešte medzi dverami otočila a dala som mu ešte 10 €.Taký bol vďačný,že mi chcel dať ešte takú hviezdu na stromček.Nezobrala som si aj keď sa mi páčila,nech ju radšej predá inému.Moje deti našťastie nie sú na to odkázané,ale neviem si ich predstaviť,že by takto chodili a predávali niečo čo by im pomohlo prežiť.Ten chlapec má vraj chorého otca a ten vyrába tie varešky.Tiež som s plačom odtial odchádzala a každý na mňa pozeral,že čo revem,ale mne to bolo total jedno.Som si povedala,že pokial sa mi bude dať,tak si každý mesiec kúpim jednu varešku a dám mu za ňu aspoň 5 alebo 10 €. Ale vždy to spravím keď budem mať so sebou moje deti,aby to pochpoili,že svet nie je len o dostávaní ale aj dávaní.....
Sama mam slzy v ociach po precitani tvojho zazitku...