Príbeh jednej poličky:
Keď sme išli vyhodiť staré madrace na zberný dvor, Tomica zbadal celkom veľkú policu. Hneď sa mu zapáčila, lebo bola ružová a to je jeho obľúbená farba.
Napriek mojim protestom a proroctvám, že čím je starší, tým je viac na tatu, zobral ju do auta. Vraj, ešte je zánovná a nemá srdca ju tam nechať. Aspoň do pivnice si ju zavesí na pracovné nástroje.
Lenže v pivnici už máme harabúrd dosť. A tak som dnes využila deň a začala som ju drhnúť, dezinfikovať, pulírovať a maľovať.
Tomi sa tiež pridal do akcie a požičal mi svoje silné mužné ruky a ešte mužnejšie kydy, ako to urobiť čo najefektívnejšie a za pár hodín sme mali ako novú ružovo-lilavú, zo smetiska, poličku na čaje 😀.
Vyzerá síce ako z Barbie domčeka, ale je rozkošná 🙂