S kolegyňami sme sa rozprávali o tom, aké je v poslednej dobe ťažké niekde cestovať. A to mi pripomenulo moju poslednú cestu autobusom zo Slovenska. Bolo to vo februári 2020. Posledné týždne predtým, než sme počuli o korone.

Do Chorvátska som sa vracala cez Viedeň večerným spojom. Bus bol skoro prázdny, sotva 15 ľudí. Ako sa za oknami stmievalo, vnútri bolo čoraz tichšie. Ľudia si buď čítali, pozerali do mobilov, alebo pospávali. Iba jeden Rómeo, dve sedačky za mnou, aktívne tokal nejakej slečne. A vôbec pritom nebral ohľad na zvyšok posádky. Hučiac, sťa nahluchlý barba, snažil sa upútať svoj objekt nenaplnených vášní chvastaním. Začal rozprávaním o tom, ako rád dovolenkuje na drahých, turistami neobkukaných miestach. Napríklad Island preferuje podstatne viac, než Bora Bora, kde bol už snáď každý! Po výpočte netuctových lokalít, ktoré vraj navštívil, vytiahol svoj "značkový laptop" a ponúkol dievčaťu filmový program. Nemal by to síce robiť, lebo je to protizákonné, ale on je už raz taký rebelantský heker a dokáže si nahekovať do  počítača Titanic. (Rozumej pozrieť si ho online 😀 ) Pochybujem, že by mu to šlo, lebo Flix bus má ohraničený počet dát, ktoré smieš stiahnuť. Do tejto fázy však dôjsť nemuselo, lebo slečna jeho luxusnú ponuku odmietla.

Ohrdnutý filmový fajnšmeker teda zmenil taktiku. Začal rozprávať o mužskej kráse. Konkrétne ako on nikdy nepochopí mužov, ktorí sa o seba nestarajú. Veď on si tak dáva záležať na svojom vzhľade. Pravidelne cvičí, zdravo sa stravuje, stará sa o pleť a dizajnérsky sa oblieka. Nečudo teda, že je atraktívny. Jeho vzhľad je totiž výsledkom poctivého úsilia a samo-hýčkania.

Ženice, zvedavosť mi viac nedovolila a musela som sa otočiť, nech si obzriem, akému sexošovi patrí ten mékavý hlas. Pohľad mi padol na plešivejúceho 40tnika, ktorý mi pripomenul postavy "úchylného suseda" zo seriálu Komisár Rex. Chytro som sa ponáhľala posadiť sa do pôvodnej polohy, nech si nevšimne, že naňho čumím 😀 Nebola som však jediná, kto sa otočil pokochať tou vyhýčkanou krasotou 😀

Chlapík neprerušene pokračoval vo svojom monológu. Tentokrát na tému, aký je ambiciózny a preto úspešný v práci. Plánuje otvoriť biznis zameraný na .....
Ďalej sme sa už nedozvedeli. Nejaký ujko, čo sedel hneď za šoférom totiž so šarmantným bosanským prízvukom zakričal: "Bože dragi, drž hubu, zúfalec! Aj tak ti nedá a ja sa kvôli tebe nevyspím!"  Po krátkom smiechu konečne nasledovalo ticho 😀.

Dievča - predmet záujmu - vystúpilo v Maribore. Či tam aj pôvodne plánovala výjsť, netuším, no krásavec ju išiel odprevadiť až ku dverám. Ešte jej aj zakýval. Keď sa srdcervúco rozlúčil, otočil sa k prvej osobe, ktorá sedela hneď oproti dverám - mne.

"Zvodne" sa zasmeje, trochu pri tom zakrochká, pozrie sa na voľné miesto vedľa mňa a opýta sa: "Imate li slobodno???"
S najfejkovejším maďarským prízvukom, aký som zo seba dokázala vylúdiť mu hovorím, že: "Nem tudom..." (a modlila som sa, nech mi na to nič neodpovie.) Našťastie, iba sklamane zašomral: "Kde všade človek nenájde Maďara..." a odišiel.

Keď som vystúpila v Záhrebe, povedala som si, že dpč aj s takým cestovaním 😀 Teraz, o rok neskôr, by som dala hocičo za jednu cestu autobusííííkom na Slovensko 🙂