V Zágrebe pomaly začali prípravy na advent a celé mesto má takú príjemnú predvianočnú atmosféru. Samozrejme, niektorí ľudia pizúkajú, že je ešte priskoro, ale úprimne: môže byť vôbec na Vianoce priskoro? 😀 Keby slávime celý rok, furt by mi nebolo dosť. Každopádne, svokrík sa rozhodol, že si pôjdeme idylicky užívať predskokana programu – dni malých chorvátskych hospodárstiev. Tetule a ujcovia v stánkoch, čo vyzerajú ako malé domčeky, núkajú svoje domáce klobásky, syry, medové výrobky, ale aj štrikované ponožky, sušené figy, koláče... no starého najviac zaujali „veselí hudobníci v oranžových sukniach s farebnými bubnami“...navyše, jeden z nich nehrá, niečo rozdáva. „Rýchlo tam poďme, aj sa zabavíme na chytľavých rytmoch, aj niečo dostaneme zadarmo...“....ale barba, to nie sú hudobníci...to sú Hare Krišna...“Hare čo?“...a už ho nebolo...len dym a čára za ním zostala, čo sa tak ponáhľal pre svoju domnelú bezplatnú serepetičku... 😀

Rýchlo sa však vrátil znechutený. Vraj: „Myslel som si, že dávajú suveníry...a oni, že: "vysloboďte sa z otroctva materializmu. Zrieknite sa majetkov! Uvoľní vám to dušu z okov..." Lebo keď budem hladný a nebudem mať z čoho účty platiť, budem slobodný a šťastný! Do mojej duše nech sa nikto nestará a do mojich majetkov ešte menej! Nič nedám! Nikomu! A teraz poďme domov, stratil som chuť míňať na predražené klobásy...“

(Poznatok dňa: duchovné smery Indie očividne nie sú nič pre nášho vetchého starčeka.)