To sa podľa mňa týka oveľa širšieho okruhu ako babičky na dalmatín.ostrovoch.
Ľudia sa prirodzene pýtajú prečo ?
Odpoveď vie len Boh. My si môžme len myslieť, či to, alebo to ... váčšinnou si to dopasujeme tak, aby nám to prinieslo aký taký vnút. pokoj.
Nám na strednej vždy triedna ( rehoľ.sestra) vravela - Dospelý sa nepýta "prečo ?" ale "ako ?" Často si na to spomeniem, keď sa mi v živote niečo deje.
Aj keď aj ja hľadám zdôvodnenia, ale treba hlavne hľadať aj poučenia z tých situácií a riešenia.
@zuzana1404 ja napr. neverím, že môj tato ochorel preto, lebo ho Boh skúša. vždy bol nielen dobrý veriaci, ale aj veľmi dobrý, pracovitý, skromný a skvostný človek. Nezaslúžil si ani chorobu, ani žiadnu skúšku, lebo vo všetkych životných situáciach, kt. sa mu naskytli, obstál ako morálny človek. tak isto neverím, že naša bezdetnosť je skúška, alebo trest. a vždy ma vie do vyvrtky vytočiť, ked mi nejaká tetula povie, že to máme za to, lebo nechodíme dosť často do kostola apodobne.
vlastne ani neviem, na čo som tým chcela poukázať, len ma zaujal obrázok a myšlienka, ako niečo, nad čím sa dá rozmýšlať. a chcela som počuť na to nejaké komentáre.
@zuzana1404 pripomenula si mi kamosku z detstva. Odisla do rehole. Ako reholna sestra ucila-bola triedna kdesi na strednej skole.
@tomiholjubavi u takých ako tá tetka čo spomínaš, alebo takých čo si povedia ako hore, že tak mu treba, Boh ho potrestal sa vôbec nemusíme pýtať otázku, či sú dobrí veriaci.
@tomiholjubavi Myslim, ze nie su ziadne skusky. Je to jednoducho karma alebo si pritahujeme to na co myslime. Ono je to vlastne dost zlozite, ved aj preto sa ludia pytaju preco.
@tomiholjubavi Určite sama v sebe to riešiš - bezdetnosť myslím - svoj dôvod to má, my sa môžme len domnievať...
@zuzana1404 vlastne, mna to uz minule napadlo, ked umrel ujo. Na velku noc mu diagnostikovali rakovinu a par dni pred vianocami mal pohreb, vsetko to malo taky spad rychly..aj on, aj jeho zena su velmi velmi pobožni a velmi sa modlili, aby prežil, ešte bol mladý. No keď umrel, teta bola ..spokojná? ...vyrovnaná? neviem to pomenovať, ale uplne ma to šokovalo...ako to, že nebola zdrvená a sklamaná, že sa modlili zbytočne? Ako mohla byť vyrovnaná, lebo tak to malo byť? vlastne bolo jedno, že sa stal uplny opak toho, za čo sa modlili, aj tak sa citili vyslyšaní. toto je ten paradox viery, ktorý ma vzdy tak vyvedie z rovnováhy. viac sa tym zaoberam odkedy tato ochorel, lebo jeho choroba je zial nezvratná, kdezto našu bezdetnost povazujem za dočasny stav. No odkedy prišla tá choroba, začala som rozmýšľať ..a mať strach.
@tomiholjubavi Neviem ... do srdca jej nevidím, je možné , že ten pokoj je ovocím tých modlitieb, aj keď ich úmysel bol iný ... a navyše ak zomrel zmierený s Bohom a ľuďmi ( však vieš ako to myslím ), tak ona má nádej na jeho šťastnú večnosť a snáď raz aj opätovné stretnutie. Aj keď verím, že tu chýba.
@tomiholjubavi V skutocnosti by sme sa mali modlit v zmysle: nech sa stane vola tvoja. Nie je to o tom co chceme. Takze mozno aj preto bola vyrovnana, lebo sa s tym zmierila?
Inac vyrazy pobozny a vela modlenia, chodenia do kostola ma trocha irituje. Ved predsa ide o to ako clovek zije, ako kona a nie ci chodi do kostola a modli sa ostosest. Bohu ide o ciny, nie o modlitby, ktore vacsina ludi vyslovuje bezducho. To je moj nazor.
@tomiholjubavi neviem prečo tvoja dedukcia, že Boh tvojho otca skúšal, Boh vo svojej prozretelnosti vie , kto kolko a hlavne ako unesie, nikdy nikomu nenaloží viac.. a ak niekto s pokorou nesie rakovinu, tak pre neho samotného a ľudí ktorých miluje to prináša vela milostí.
A väčšinou ludia s takouto charakteristikou.... dobrý, pracovitý, skromný a skvostný človek. Nezaslúžil si ani chorobu, ani žiadnu skúšku, lebo vo všetkych životných situaciách, kt. sa mu naskytli, obstál ako morálny človek.....radi obetujú svoj vlastný život za spásu svojich najbližších.
Lebo najväčšia hodnota nie je život, ale spása. Ale to pochopia naozaj iba tí čo veria.
@dejka77 chapem, čo myslíš, ale oni boli aj tí, čo dobre žili, veľa pomáhali, nikomu neublížili, proste dobrí ľudia, nie len takí kostolníci. ale asi máš pravdu, mali by sme sa asi inak modliť. možno niečo v štýle: nech dokážem uniesť voľu tvoju, čo najlepšie.
@december12 nie je to moja dedukcia, to je dedukcia niektorych ľudí, na kt. poukazuje ten obrázok. ja som písala, že neverím, že je nejaká choroba hocikoho, skúška, alebo trest....no a tato, on je zmierený, to my ostatní nie sme. ale on bol vždy silný, dbal na druhých viac, než na seba..robil všetko pre druhých, na seba zabúdal...a možno to bola chyba..lebo sa zničil toľkou obetavosťou. ja neviem...preto hľadám odpovee a pýtam sa, aby som ich našla..
@tomiholjubavi mojej birmovnej maminke ochoreli krátko po sebe obaja rodičia. Teta bola katechétka, ujo organista. Komplet celá rodina sa modlila: "Bože náš, ak chceš, uzdrav, ak majú ísť k Tebe, vezmi si ich... Nie naša, ale tvoja vôľa nech sa stane." Tiež boli na pohrebe zmierení, radostní, lebo ich milovaní prežili krásny život, naplnený, plný lásky... A netrpeli dlho chorobou. Nikdy v živote na to nezabudnem...
@tomiholjubavi Miska pisala som ti IP,odpovede sa daju najst. Nedavno som som citala jeden vyrok ze dobry a obetavi ludia si musia stanovit hranice,lebo tzv."vyuzivaci"ich nemaju.
@tomiholjubavi tiez sa mi nezda aby Boh nakladal na niekoho trapenia lebo ved on vie kolko unesie :( ved nas miluje ako svoje deti a ktory rodic by svojmu doprial co i len kratku chorobu alebo zranenie?
@tomiholjubavi je to ťažká téma..vždy si spomeniem na film o Pátrovi Piovi (v dabingu mu prepožičal hlas charizmatický Marián Geišberg).
A na sv.omši, keď sa udial jeden zo zázrakov, rozpráva v kázni, prečo Boh dopustí aj ťažké a zlé veci, aj u dobrých ľudí. A on povedal:
“ človek je ako malé dieťa, ktoré sedí na malej stoličke a sledujeme zdola, ako mama vyšíva (na plátno natiahnuté na drevenom kruhu). A hovorí jej:
- Mama, ale veď ten obraz, ktorý vyšívaš, je škaredý!”
A mama ho vezme do náručia a ukáže mu obraz zhora.”
Človek, ak sa aj pýta, a hľadá odpovede na svoje otázky, nie vždy mu je umožnené, resp.nie vždy je schopný, vidieť skutočnosť ako ju vidí Boh. Niekedy až po svojej smrti.
No ak sme veriaci, máme Bohu dôverovať a rásť vo vedomí, že tu na zemi, je len náš prechodný domov. Ten konečný a krajší, nás čaká vo večnosti. Tým netvrdím, že sa máme oddávať čakaniu na smrť. Je to obdobný extrém, ako upínať sa na život na zemi a očakávať tu zemi absolútnu spravodlivosť.
Tiež Ti odporúčam film Chatrč. 🙂
😀