“Nechápala som, ako môže niekto tak veľmi nenávidieť moju dcéru.”
Táto veta vo mne veľmi zarezonovala v najnovšej kampani Orange “Influendcérky”. Video spot ma celkom dojal…. Ale hlavne som sa zamyslela, čo za dobu to žijeme, keď si na internete bezmedzne nadávame a v horšom pripade želáme smrť či iné nešťastia… 😒
Čo tým ale chcem povedať? Buďme na seba dobrí. Online aj offline. Svet bude krajší… 🥰
Tak to je. Pokiaľ človek žije v reálnom svete, sám sa rozhodne, koho do svojho života vpustí a komu dá tú moc zasahovať mu do života. Pokiaľ ale vstúpime do virtuálneho sveta, stretávame v ňom ľudí, ktorí zahalení rúškom anonymity, často bažiaci po uznaní, ubližujú ostatným, a vypustia zo seba všetko to zverstvo a nenávisť, ktorú v sebe ukrývajú. A oni tú nenávisť v sebe majú, či v tom virtuálnom svete fungujú alebo nie, ale v tom reálnom na náš život nemajú taký dosah. Pretože sa krotia, pretože nie sú takí hrdinovia ako za obrazovkou. A hlavne sa v takomto virtuálnom svete otvárame obrovskému množstvu ľudí. Ja napríklad si veľmi rada pozriem príspevky iných ľudí, úprimne sa s nimi poteším, ale sama viem, že nie je všetko zlato čo sa blyští a svoje súkromie si strážim. Internet a sociálne siete sú dobrý sluha, ale veľmi veľmi zlý pán. Tiež sú momenty o ktoré sa chcem podeliť, ale delím sa o ne s rodinou, kolegami, priateľmi, s tými, ktorým dôverujem ❤️
To su chudaci, ktori negativne komentuju vsetko a vsetkych. Ppolitiku, OH, ludi, ktori nieco dokazali. Internet je anonymny prostriedok, ktorym si mnohi vybijaju svoju frustraciu, neschopnost a lenivost.