Jedného dňa vyrastieš, odídeš odo mňa preč, už sa nebudeš chcieť viac štekliť, už nikdy nebudeš chcieť spať so mnou v posteli...
Budeš sa sama obliekať, nebudeš sa chcieť držať za ruku, aby si urobila krok, nepobežíš viac ku mne so slzami v očiach zo strachu z tmy, nebudeš ma viac hľadať svojimi očami v dave...
Budeš sa čudovať, prečo ti volám desaťkrát za deň, budeš sa čudovať, prečo sa ťa snažím nájsť v dave, budeš sa čudovať, prečo ti chcem zapnúť gombík na košeli, budeš sa čudovať, prečo ťa chcem držať za ruku...
A občas ma budeš nenávidieť, keď zavriem dvere pred tebou, budeš sa čudovať, prečo som tvoja matka a nie niekto iný...
Budem cítiť, ako umieram vo svojom vnútri, ale napriek tomu, s mojím srdcom naplneným slzami opäť zaklopem na tvoje dvere, pretože matka sa vždy vráti k svojmu dieťaťu.
Aby ste vedeli, lásky moje, za tým všetkým je len jedna istota a tou je moja láska k vám.
Budem mať vždy odpovede na všetky vaše otázky, budem svetlom vo vašich najtemnejších chvíľach, budem vždy vaša mama a vy navždy budete moje deti ....