Pracujeme osem hodín denne, aby sme si mohli užiť štyri hodiny.
Pracujeme päť dní v týždni, aby sme si mohli užiť dva dni.
Pracujeme jeden celý rok, aby sme si mohli užiť dva týždne dovolenky.
Pracujeme celý svoj život, až do staroby, keď veľakrát jediné, čo nám nakoniec zostane, je myšlienka na posledný výdych.
Celý svoj život sa venujeme tomu, aby sme niekomu vyhoveli a žijeme životy iných, nie svoje.
Hneď po narodení sa o nás starajú a učia nás zabúdať na seba.
Musíme byť oddaní svojej rodine, prijať náboženstvo, potom sa venujeme štúdiu, musíme sa oddať svojej krajine, práci, štátu, podriaďujeme sa zvykom a tradíciám, neskôr partnerovi, deťom.
A nakoniec nám zostanú len nesplnené sny a túžby, sebaľútosť a nakoniec sa musíme ešte neodvratne podriadiť smrti.
A tak si vlastne človek uvedomí, že život je len paródia a nie je o nás, lebo v skutočnosti nežijeme svoj život, keďže postupom času úplne zabúdame na seba a svoje túžby, sny a potreby.
A ani si nevšimneme, že žijeme zotročení systémom, pretvorení do nejakej formy a už ani nevnímame reťaze, ktoré nás spútavajú .... Cit.web. foto Zany.