Skopirovane z FB. Aj text aj foto.

Keď sa s deťmi hádate a kričíte na ne, nehovorte im, že majú byť ticho, že majú ísť do svojej izby, nezbavujte ich ohľaduplnosti a svojej náklonnosti.
Pre dieťa je hrozné, keď ho už rodič neberie do úvahy, len preto, že urobilo niečo zlé, keď si ani my nie sme istí, či je to naozaj niečo takzvane zlé alebo je to len niečo, čo nás nahnevalo alebo sa nám vymklo spod kontroly.
V každom prípade, reagovať zamračenou tvárou, tichom, izoláciou dieťaťa v ňom skutočne vytvára obrovské utrpenie, pretože sa cíti odmietnuté, opustené.
Ak sa na svoje deti hneváte, stále sa s nimi rozprávajte, pozerajte sa im do očí bez pohŕdania, len tak sa naučia oveľa viac.
Inak sa dostanú do víru bolesti, bolesti z odmietnutia, kde ani nebudú schopní prísť na to, čo urobili zle.
Deti si nezaslúžia takú tvrdosť.
Nehovoriť s nimi z hnevu má oveľa hlbší vnútorný význam, je to anulovanie ich bytia.
Deti poslúchajú tieto podprahové posolstvá: ak nie sú hodné toho, aby ich brala do úvahy ich mama alebo otec, nebude ich brať ani celý svet.
V jemnohmotnom svete my rodičia označujeme cestu: dávajte si pozor, aby to nebola tá karma .... Cit.web